Požiar spôsobený ukrajinským dronom vypukol aj pri plynovom termináli

Po príchode povedal, že ruský prezident Vladimir Putin by si mal uvedomiť, že podpora Nemecka pre Ukrajinu neslabne.

„Putin by nemal mať žiadne ilúzie, že podpora Nemecka pre Ukrajinu by sa mohla zoslabnúť,“ uviedol nemecký vicekancelár.

„Práve naopak: Zostávame druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny celosvetovo a najväčším v Európe,“ konštatoval a dodal, že Ukrajina sa naďalej môže spoliehať na Nemecko.

Lars Klingbeil podľa Reuters naliehal na Putina, aby prejavil záujem o mierový proces v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

O ukončenie tejto viac tri a pol roka trvajúcej vojny sa od svojho návratu do funkcie usiluje americký prezident Donald Trump, pričom sa snaží zorganizovať aj stretnutie Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajina musí byť podľa nemeckého ministra financií zahrnutá do mierových rozhovorov. Uviedol tiež, že je potrebné prímerie a spoľahlivé bezpečnostné záruky. „Na tento účel sa úzko koordinujeme na medzinárodnej úrovni,“ konštatoval.

Klingbeil pricestoval do ukrajinského hlavného mesta na rozhovory s ukrajinskou vládou.

„Úzko spolupracujem s (nemeckým) kancelárom (Friedrichom Merzom) na tom, ako najlepšie podporiť Ukrajinu v možnom mierovom procese,“ uviedol. Podľa neho ide o ukrajinskú, ale i európsku bezpečnosť.

Nemecko podľa ministerstva financií poskytlo Ukrajine od začiatku vojny pomoc vo výške 50,5 miliardy eur. (TASR)

Hlavný veliteľ armády Olexandr Syrskyj oznámil, že opätovne dobyli tri obce v Doneckej oblasti. 

Ukrajinská vojenská spravodajská služba HUR neskôr oznámila, že znovu dobyla ďalšiu dedinu. Spolu s jednotkou armády podľa vyhlásenia vytlačili ruských vojakov z obce Novomychajlivka taktiež v Doneckej oblasti. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V posledných dňoch hlásili ukrajinské sily znovudobytie viacerých menších častí územia na juhovýchode krajiny, kde dovtedy postupovali ruské jednotky.

Prezident Zelenskyj nedávno naznačil, že ukrajinská armáda chce prejsť od defenzívnych operácií k ofenzívnym.

Vyjadril sa po príspevku prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý na sociálnej sieti vyhlásil, že „je veľmi ťažké, ak nie nemožné, zvíťaziť vo vojne bez útočenia na krajinu útočníka“. (TASR)

„Nejde len o vojenskú zložku, ale aj o politickú stabilitu a ekonomickú kapacitu,“ napísala Svyrydenková.

„Samostatne sa diskutovalo o otázke kľúčových nerastných surovín a priemyselných aktívach, ktoré sa Rusko snaží zneužívať na dočasne okupovaných územiach. Je neprijateľné, aby bola ich ťažba alebo obchodovanie s nimi legalizované,“ pokračovala.

„Americká strana vidí potenciál pre hlbšiu spoluprácu - v oblasti investícií, partnerstiev v oblasti rekonštrukcie a nových technológií. Osobitný dôraz sme kládli na bezpilotné drony, ktoré zmenili podobu bojiska,“ uzavrela.

Rusko podľa neho vďaka americkému prezidentovi Trumpovi spravilo „významné ústupky“ vo svojich požiadavkách.

Vance v rozhovore pre stanicu NBC News trval na tom, že Trump „sa zapája do veľmi agresívnej a veľmi energickej diplomacie“ s Moskvou i Kyjevom s cieľom nájsť kompromis, ktorý by ukončil zabíjanie.

„Myslím si, že Rusi spravili prezidentovi Trumpovi významné ústupky po prvýkrát za tri a pol roka trvania tohto konfliktu,“ uviedol Vance a dodal, že Moskva je dokonca „ochotná prispôsobiť sa v niektorých svojich základných požiadavkách“.

Podľa Vancea Moskva pripustila „uznanie územnej celistvosti Ukrajiny po vojne“, hoci sa nevyjadril, či by mali byť hranice povojnovej Ukrajiny také, ako pred začiatkom vojny. Rusko podľa neho navyše uznalo, že si v Kyjeve „nebude schopné dosadiť bábkovú vládu“.

„Urobili všetky ústupky? Samozrejme, že nie. Ale robíme pokroky,“ zhodnotil Vance, podľa ktorého Washington bude pokračovať v zohrávaní aktívnej úlohy pri zaisťovaní bezpečnostných záruk pre Kyjev, i keď trvá na tom, že Spojené štáty svojich vojakov po konci vojny na Ukrajine nenasadia.

Dodal, že rozhodovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu nie je úloha Moskvy.

„Existuje dôvod, prečo NATO uznáva investície členských štátov na Ukrajine ako obranu, obranu Ukrajiny, ako kľúčové investície do našej kolektívnej obrany ako členov NATO. Lebo ak ruská agresia zostane bez odozvy, nezastaví sa tu,“ povedal Carney novinárom.

Kanadský premiér tiež vyhlásil, že Rusko by o potenciálnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré Kyjev žiada od západných spojencov, rozhodovať nemalo. „Nie je na Rusku, aby rozhodovalo o tom, ako bude zaručená budúca suverenita, nezávislosť a sloboda Ukrajiny. Je to na Ukrajine a na rozhodnutiach jej partnerov,“ uviedol Carney.

Počas návštevy Kyjeva pri príležitosti osláv 34. výročia nezávislosti Ukrajiny zároveň vyzval na ukončenie bojov. „Potrebujeme zastavenie nepriateľských akcií. Potrebujeme prímerie. Môžeme to nazvať zastavenie paľby, prímerie, mier. Je potrebné, aby sa zastavilo zabíjanie,“ dodal Carney.

Kanadský premiér bol podľa kanadskej televízie CBC do Kyjeva pozvaný ako „špeciálny hosť“. (TASR)

Podľa televízie Sky News výmena nastala vďaka sprostredkovaniu zo strany Spojených arabských emirátov. Ide tak o najnovšiu zo série výmen, vďaka ktorým si krajiny vymenili už stovky zajatcov.

„24. augusta bolo z územia kontrolovaného Kyjevom vrátených 146 ruských vojakov,“ uviedol ruský rezort na platforme Telegram. Dodal, že „výmenou za to bolo na Ukrajinu prevezených 146 vojnových zajatcov ukrajinských ozbrojených síl“.

Ministerstvo dodalo, že „okrem toho bolo vrátených osem občanov Ruskej federácie, obyvateľov Kurskej oblasti, ktorí boli nelegálne zadržaní kyjevským režimom, a budú prevezení domov“, informovala agentúra TASS.

Ruské ministerstvo podľa Sky News dodalo, že všetci oslobodení Rusi sa nachádzajú v Bielorusku, kde im je poskytovaná psychologická a lekárska pomoc.

Ukrajinský štáb uviedol, že výmena sa odohrala v súlade s dohodami dosiahnutými medzi Rusmi a Ukrajincami počas nedávnych rokovaní v Istanbule.

"Zároveň bolo v rámci ďalšej - už 68. výmeny - oslobodených osem ukrajinských civilistov," uviedol štáb, podľa ktorého sú medzi prepustenými napríklad novinári Dmytro Chyljuk a Mark Kaliuš, zdravotník Serhij Kovaljov alebo bývalý starosta Chersonu Volodymyr Mykolajenko.

Prepustených teraz podľa štábu čaká lekárske vyšetrenie, liečba, rehabilitácia a reintegrácia do spoločnosti po dlhšej izolácii v zajatí.

Zelenskyj na sieti X uviedol, že väčšina prepustených bola v ruskom zajatí od roku 2022 a sú medzi nimi vojaci, členovia národnej gardy alebo pohraničnej stráže aj civilisti.

Prezident USA v liste, ktorý zverejnil prezident Zelenskyj, vyzdvihol odvahu Ukrajiny a zdôraznil, že USA veria v budúcnosť krajiny ako nezávislého štátu.

„Ukrajinci majú nezlomného ducha a odvaha vašej krajiny inšpiruje mnohých. Pri príležitosti tohto významného dňa vedzte, že Spojené štáty rešpektujú váš boj, ctia si vaše obete a veria vo vašu budúcnosť ako nezávislého národa,” napísal v liste šéf Bieleho domu. „Nastal čas ukončiť nezmyselné zabíjanie. Spojené štáty podporujú dohodu, ktorá prinesie trvalý mier, ukončí krviprelievanie a ochráni nezávislosť aj dôstojnosť Ukrajiny,” dodal Trump.

Zelenskyj poďakoval americkému lídrovi za list a na platforme X odovzdal svoje vlastné posolstvo: Neprehráme. (SITA)