SNS vyzýva Blanára, aby si predvolal veľvyslanca Ukrajiny pre útoky na Družbu

Zároveň apelovalo na európskych partnerov Ukrajiny, aby v tejto súvislosti nepoľavovali v ostražitosti.

„Hromadenie ruských vojakov na ukrajinských hraniciach v rokoch 2021–2022 sa odohralo pod rúškom spoločných rusko-bieloruských vojenských cvičení Západ-2021. Varujeme Minsk pred (ďalšími) bezohľadnými provokáciami,“ uviedol v piatok ukrajinský rezort diplomacie na platforme X.

Apeloval pritom na bieloruské orgány, „aby zostali obozretné, nepribližovali sa k (ukrajinským) hraniciam a neprovokovali“ ukrajinské ozbrojené sily.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zavrhol myšlienku, že Minsk by využil cvičenia na útok voči svojim susedom, pričom ju označil za „úplný nezmysel“. Plánované cvičenia nazvané Západ-2025 však vyvolávajú obavy o bezpečnosť aj u ďalších susedov Bieloruska - Poľsku, Litve i Lotyšsku, približuje Reuters. Podľa vyjadrenia Minsku bude ich súčasťou aj nácvik použitia jadrových zbraní a ruskej hypersonickej rakety stredného doletu Orešnik.

„Spolupráca medzi režimami v Moskve a Minsku predstavuje bezprostrednú hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Poľsko, pobaltské štáty a celú Európu a brzdí mierové snahy prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa na ukončenie vojny,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

"Som presvedčený, že vodcovské schopnosti súčasného prezidenta (Donalda) Trumpa sú dobrou zárukou, že sa vzťahy obnovia," uviedol ruský líder pri návšteve ruského jadrového výskumného centra, podľa ktorého zostávajú USA a Rusko po samite na Aljaške v kontakte.

"S príchodom prezidenta Trumpa sa podľa mňa konečne objavilo svetlo na konci tunela. A teraz sme mali veľmi dobré, zmysluplné a úprimné stretnutie na Aljaške," povedal Putin.

"Ďalšie kroky teraz závisia od vedenia Spojených štátov," dodal podľa agentúry Reuters. (ČTK)

Rotu zvyčajne tvorí 100 až 250 vojakov, ale šéf estónskej vlády Kristen Michal na tlačovej konferencii so svojím fínskym náprotivkom Petteri Orpem v Tallinne nespresnil konkrétny počet.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer ako predstavitelia takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu, sa vyslovili za nasadenie vojakov na Ukrajine ako za záruku povojnového urovnania.

Rovnako nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že by tomu bolo otvorené aj Nemecko.

Prípadná prítomnosť európskych vojakov na ukrajinskom území je však pre Rusko úplne neprijateľná, povedal podľa agentúry AFP ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie by išlo o "zahraničnú intervenciu". 

Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Aktuálne ju tvorí 31 krajín. (ČTK)

Hovorila aj o dôležitosti dôveryhodných a rozsiahlych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu i ďalších sankciách.

Kallasová uviedla, že od summitu Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa odohral minulý týždeň na Aljaške, získal ruský prezident všetko, čo si mohol želať.

"Putin sa len smeje a neprestáva zabíjať. Zabúdame, že Rusko zatiaľ nikdy v ničom neustúpilo," povedala vo vysielaní BBC.

Putinove požiadavky na to, aby sa Ukrajina vzdala územia Donbasu, označila Kallasová za pascu a varovala západné štáty pred tlakom na Kyjev.

Šéfka únijnej diplomacie tiež uviedla, že zatiaľ nevidela žiadne konkrétne kroky ohľadom bezpečnostných záruk pre napadnutú krajinu.

"Najdôležitejšia je silná ukrajinská armáda," povedala. Zároveň upozornila na dôležitosť vytvorenia záruk, ktoré nebudú len na papieri. Záleží ale na tom, ako sa členovia takzvanej koalície ochotných rozhodnú a čím konkrétne budú schopní prispieť, oznámila BBC.

EÚ podľa Kallasovej pripravuje 19. sankčný balík, aby ruského prezidenta prinútila k ďalším rokovaniam. Na tú sa snaží apelovať tiež Trump, ktorý volá po schôdzke medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

So stretnutím ukrajinská strana súhlasila, no zároveň uviedla, že Rusi sa vzájomnému vyjednávaniu vyhýbajú. Podľa piatkového oznámenia Kremľa sa takáto schôdzka neplánuje.

Putin podľa západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

Ukrajina odmieta odstúpiť Donbas Kremľu výmenou za mier, hoci Trump zdôraznil nutnosť výmeny územia.

Pred Putinom varovali tiež lídri niektorých európskych krajín. Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že ruskému prezidentovi sa nedá veriť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ho označil za predátora, ktorý sa neustále potrebuje sýtiť pre vlastné prežitie.

Obaja politici sa spolu s ďalšími predstaviteľmi európskych krajín, Únie a Severoatlantickej aliancie stretli na začiatku tohto týždňa s Trumpom a Zelenským v Bielom dome, aby s nimi prebrali rokovania medzi americkým a ruským prezidentom, ktoré sa odohralo o niekoľko dní skôr. (ČTK)

„Uvidíme, či budú Putin a Zelenskyj spolupracovať. Viete, je to trochu ako olej a ocot. Nevychádzajú spolu práve najlepšie z pochopiteľných dôvodov,“ povedal v piatok šéf Bieleho domu.

Dodal, že ešte „uvidí“, či sa bude musieť na takomto stretnutí zúčastniť aj osobne.

Ukrajinský prezident povedal, že Ukrajina „nemá žiadne dohody s Rusmi“ a že jedinú dohodu dosiahla s Trumpom o ďalšom postupe diplomatického procesu.

Zelenskyj vo štvrtok obvinil Rusko, že sa „snaží vyhnúť zorganizovaniu stretnutia“, a dodal, že Moskva chce pokračovať v ofenzíve. (SITA)

Uviedol to počas piatkovej tlačovej konferencie v Kyjeve spolu s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. 

„Zložitosť situácie vysvetlím na príklade stíhačiek F-16. Sme veľmi vďační všetkým našim partnerom za koordináciu a za to, že sa podarilo vytvoriť takúto leteckú flotilu, hoci zatiaľ iba v začiatkoch. Nemáme však všetky lietadlá, ktoré potrebujeme. Tieto stroje nestačia na zaručenie našej bezpečnosti vo vzduchu,“ uviedol Zelenskyj.

Počet ďalších požadovaných lietadiel prezident nešpecifikoval. Dodal, že partneri Ukrajiny sa zhodujú na potrebe vybudovania dostatočnej leteckej flotily, avšak popri politickej vôli a výrobných kapacitách je kľúčové aj zabezpečenie finančných zdrojov.

„Práve takéto detaily robia diskusie o bezpečnostných zárukách zložitými,“ konštatoval Zelenskyj

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat v júni vyhlásil, že na účinnú obranu pred ruskou agresiou potrebuje krajina približne 200 lietadiel rôznych typov. (SITA)

Takéto útoky môžu ešte viac komplikovať jej vlastnú pozíciu a zároveň zhoršovať situáciu aj pre susedné štáty, ktoré majú záujem na korektných a dobrých vzťahoch.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to uviedol v reakcii na útoky ukrajinskej armády na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území.

Pripomenul, že dodávky ropy cez ropovod Družba sú momentálne prerušené, prevádzka by ale mala byť obnovená začiatkom budúceho týždňa.

Slovensko nie je podľa neho v ohrození, disponuje strategickými zásobami ropy a ropných produktov na 90 dní.

„Situácia je však vážna, dotkla sa nielen Slovenska, ale aj Maďarska. Rovnako na uvedenú situáciu nahnevane reagoval aj prezident Spojených štátov amerických Donald Trump. Problém s takýmto presahom budeme určite riešiť aj na úrovni Európskej komisie,“ upozornil Šutaj Eštok.

Doplnil, že útoky, ktoré môžu ohroziť energetickú bezpečnosť slovenských občanov, nemožno považovať za priateľský krok.

Ukrajinská armáda v priebehu deviatich dní trikrát zaútočila na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území. Došlo preto k pozastaveniu dodávok prostredníctvom tohto potrubia, ktoré dopravuje ropu aj na Slovensko a do Maďarska.

Ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Juraj Blanár (Smer) a Péter Szijjártó preto v piatok poslali spoločný otvorený list šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi, v ktorom vyzvali Európsku komisiu (EK) na okamžité zabezpečenie dodržiavania záväzkov bezpečnosti energetických dodávok členských štátov EÚ.

Ministri Kallasovú a Jorgensena upozornili, že EK vo svojom vyhlásení z 27. januára 2025 uviedla, že celistvosť energetickej infraštruktúry zásobujúcej členské štáty EÚ je otázkou bezpečnosti celej Únie. Komisia v tejto súvislosti vyzvala všetky tretie krajiny, aby to rešpektovali. (TASR)