Ukrajinec podozrivý z odpálenia Nord Streamu bol v minulosti člen tajnej služby SBU aj armády

Prečerpávanie sa podľa nej čoskoro zastaví a rozsah škôd sa zisťuje.

Agentúra Reuters predtým s odvolaním sa na americkú armádu informovala, že vojenskí velitelia zo Spojených štátov a viacerých európskych krajín dokončili návrhy možného zaistenia bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny a teraz ich predložia na posúdenie poradcom pre národnú bezpečnosť jednotlivých vlád.

Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sieti Telegram povedal, že v stredu rokovali poradcovia pre otázky národnej bezpečnosti a vo štvrtok prebehla ďalšia komunikácia.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa na príslušných diskusiách zúčastnili náčelníci generálnych štábov Fínska, Francúzska, Nemecka, Británie, Talianska, Ukrajiny a USA.

„Každý deň teraz pribúdajú kontúry budúcej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny - zbrane, financovanie, spolupráca s našimi partnermi, sily na zemi, vo vzduchu, na mori,“ povedal Zelenskyj.

Daň chce zvýšiť z existujúcich 19 percent na 30 percent. Tlačovej agentúre PAP to povedal námestník ministra financií Jaroslaw Neneman.

V roku 2027 by sa sadzba mala znížiť na 26 percent. V nasledujúcich rokoch by potom mala klesať ďalej na 23 percent, uviedol Neneman.

Poľsko od začiatku vojny v susednej Ukrajine zvyšuje výdavky na obranu. V roku 2026 plánuje vyčleňovať na svoje ozbrojené sily päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

"Ministerstvo financií odhaduje, že tieto zmeny povedú v roku 2026 k nárastu príjmov z dane z príjmov právnických osôb približne o 6,5 miliardy zlotých," uviedol úrad.

"Celkovo sa očakáva, že navrhované riešenia v najbližších desiatich rokoch prinesú do rozpočtu viac ako 20 miliárd zlotých, čo predstavuje významný príspevok bankového sektora k financovaniu výdavkov štátneho rozpočtu...," dodalo ministerstvo s tým, že zároveň plánuje znižovať špeciálnu daň pre finančné inštitúcie, ktoré platí od roku 2016 a predstavuje zhruba 0,44 percenta ročne.

Banky v Česku teraz platia bežnú 21-percentnú daň z príjmu ako ostatné firmy. Zároveň však od roku 2023 odvádzajú takzvanú daň z neočakávaných mimoriadnych ziskov, ktorá predstavuje 60 percent. Táto mimoriadna daň má platiť len do konca tohto roka. (ČTK)

Ľudia si na proteste s názvom „Choď domov, Ivan“ pripomenuli výročie invázie do Československa v roku 1968 a následnú okupáciu.

Organizátori tiež poukázali na pokračujúci boj Ukrajincov proti ruskej agresii a na ľudí apelovali, aby Ukrajine neprestávali pomáhať.

Varovali tiež pred tým, aby sa po jesenných parlamentných voľbách Česko nezaradilo po boku Slovenska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Svoje spomienky na rok 1968 na proteste rozprával Jiří Kolda, ktorého sovietski vojaci ťažko zranili, a tiež bývalý ruský vojak Alexej Ženatý (pôvodným menom Alexej Kuzevanov), ktorý v 80. rokoch dezertoval z okupačnej armády.

Ľudia potom skandovali „Choď domov, Ivan!". Na akcii, ktorú usporiadali organizácie Človek v tiesni, Milión chvíľok pre demokraciu, Pamäť národa a Európsky kongres Ukrajincov, vystúpila aj kapela Rybičky 48, ktorá zahrala pieseň Jdi domů, Ivane.

Organizácia Pamäť národa pripomenula, že viac než 20-ročná okupácia pripravila Československo o slobodu, nádej a budúcnosť.

„Režim, ktorý prišiel z východu, bol postavený na lži a násilí a neváhal strieľať ani do neozbrojených ľudí. Dnes čelí rovnakej brutalite Ukrajina. Putinovo Rusko útočí, vraždí a klame, zatiaľ čo proruská propaganda sa snaží oslabiť našu podporu napadnutým... Nedopusťme, aby sa história opakovala,“ uviedla k akcii Pamäť národa, ktorú založili organizácia Post Bellum, Český rozhlas a Ústav pre štúdium totalitných režimov.

Adriana Černá z organizácie Človek v tiesni priblížila, ako na Ukrajine pomáhajú a čomu tak ľudia svojím príspevkom môžu pomôcť. „Všetci, čo sme tu, chápeme, že Ukrajinci bojujú preto, aby neskončili ako vtedy my – alebo ešte horšie. A bojujú aj za nás,“ podotkla. (TASR)

Maďarský prezident sa k útoku v súvislosti s tamojšou maďarskou národnostnou menšinou vyjadril solidárne na Facebooku, avšak krátko po zverejnení príspevku z neho dodatočne vymazal, že išlo o ruský útok.

Jeho krok vyvolal kritiku opozičnej politickej scény, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„S hlbokým zármutkom sme sa dozvedeli o ruskom raketovom útoku na mesto Munkács (Mukačevo) a našich maďarských krajanov. Zraneným prajeme skoré uzdravenie!“, uviedol Sulyok v pôvodnom príspevku, ktorý následne korigoval.

Predseda mimoparlamentnej strany TISZA Péter Magyar odkázal Sulyokovi, ktorého nazval bábkovým prezidentom, že by sa mal hanbiť.

„Dúfame, že Péter Szijjártó, ako minister zahraničných vecí, ktorému záleží na jeho krajanoch, si už predvolal veľvyslanca Ruska, krajiny, ktorá nikdy nezasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín,“ dodal predseda TISZY, ktorý je hlavným kritikom vlády premiéra Viktora Orbána.

Podobnú kritiku hlave štátu adresovala aj predsedníčka Demokratickej koalície (DK) Klára Dobrevová, podľa ktorej je Sulyok servilný voči premiérovi Viktorovi Orbánovi. Poslanec parlamentu za hnutie Momentum Márton Tompos vyhlásil, že Sulyok je nehodný zastávať najvyššiu ústavnú funkciu. (TASR)

Šéf Kremľa tiež žiada, aby nevpustila na svoje územie vojská západných štátov. Podľa agentúry Reuters, ktorej to povedali tri zdroje oboznámené s postojmi najvyšších predstaviteľov Kremľa, ide o náčrt obrysov toho, čo by si Moskva predstavovala ako súčasť možnej mierovej dohody.

Putin vo svojom návrhu podľa ruských zdrojov trvá na požiadavke, aby Ukrajina úplne ustúpila z častí Donbasu, ktoré má stále pod svojou kontrolou. Výmenou za to by nariadil ruským silám zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti a bol by ochotný vrátiť Ukrajine malé časti jej Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré obsadili ruské jednotky.

Týmto Putin podľa nemenovaných predstaviteľov v podstate ustúpil od územných požiadaviek, ktoré stanovil v júni 2024. Kyjev mal podľa nich odstúpiť Moskve všetky štyri svoje oblasti - Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú.

Donecká a Luhanská oblasť spolu tvoria Donbas. Kyjev vtedy tieto požiadavky odmietol a nazval ich kapituláciou.

Na druhej strane Putin stále trvá na tom, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a aby Aliancia poskytla právne záväzný prísľub, že sa nebude ďalej rozširovať na východ

Takisto požaduje obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády a dohodu, že na území Ukrajiny nikdy nebudú nasadené žiadne západné jednotky ako súčasť mierových síl, dodali zdroje.

Rusko v súčasnosti ovláda približne pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v septembri 2022 - Záporožskú, Luhanskú, Doneckú a Chersonskú.

Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý anektovalo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné. (TASR)

Umiestnené by na nej mohli byť jej najnovšie balistické rakety dlhého doletu.

Vo svojej správe to uviedol think-tank Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) so sídlom vo Washingtone.

Informuje o tom agentúra AFP.

Na základni Sinpung-dong v provincii Severný Pchjongan sa pravdepodobne nachádza šesť až deväť medzikontinentálnych balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice spolu s odpaľovacími zariadeniami.

Podľa CSIS tieto zbrane „predstavujú potenciálnu jadrovú hrozbu pre východnú Áziu a kontinentálne Spojené štáty“.

Podľa televízie CNN je základňa v prevádzke už od roku 2014. V častiach jej areálu boli zámerne vysadené stromy a kríky, čo sťažuje odhalenie základne na satelitných snímkach. Čiastočne je viditeľná iba v zime, keď je vegetácia redšia.

CSIS konštatuje, že existenciu základne Sinpung-dong sa jej prvýkrát podarilo potvrdiť z otvorených zdrojov. Je jednou z približne 15 – 20 vojenských objektov, ktorých existenciu Severná Kórea nikdy nedeklarovala.

Od neúspešného americko-severokórejského summitu v roku 2019 Severná Kórea zintenzívnila práce na svojom jadrovom programe. Vodca Kim Čong-un nedávno vyzval na „rýchle rozšírenie“ jadrového arzenálu na území KĽDR.

Po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu došlo k ďalšiemu zblíženiu Pchjongjangu a Moskvy. Podľa juhokórejskej tajnej služby vyslala KĽDR v roku 2024 do Ruska viac ako 10-tisíc vojakov, ktorí sa priamo zapojili do bojov predovšetkým v Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vpadli ukrajinskí vojaci.

Podľa Washingtonu existujú dôkazy o tom, že Rusko za to zintenzívnilo podporu Severnej Kórey, okrem iného v oblasti pokročilých vesmírnych a satelitných technológií. (TASR)