Ruské útoky svedčia o nedostatku vôle Moskvy viesť mierové rokovania

Holandsko od decembra nasadí v Poľsku dva zo svojich troch systémov protivzdušnej obrany Patriot, protidronové systémy a asi 300 vojakov, aby chránili centrum vojenskej pomoci určenej Ukrajine.

Ukrajinský denník Kyiv Post poznamenal, že Holandsko si tak doma ponechá iba jeden systém Patriot.

Holandsko už v stredu uviedlo, že systémy Patriot budú v Poľsku rozmiestnené od 1. decembra do 1. júna budúceho roka. Toto rozhodnutie vo štvrtok privítal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

„Vzhľadom na súčasné udalosti na Ukrajine, pretrvávajúci konflikt a úlohu Poľska pri logistickom zabezpečení transferu na Ukrajinu Holandsko deklarovalo svoju podporu pre systémy zabezpečujúce náš vzdušný priestor a systémy protivzdušnej obrany,“ povedal na tlačovej konferencii Kosiniak-Kamysz.

Oznámenie Amsterdamu prišlo po tom, čo sa na východe Poľska v noci na stredu zrútil vojenský dron, ktorý priletel zrejme z bieloruského smeru.

Stroj, ktorý dopadol na pole, spálil úrodu a rozbil okná na niekoľkých domoch, obsahoval len malé množstvo výbušniny a jeho úlohou bolo zamerať na seba prostriedky protivzdušnej obrany, aby odvrátil ich pozornosť od útočných dronov.

K incidentu došlo v kontexte prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu, počas ktorej sa už niekoľkokrát stalo, že sa do poľského vzdušného priestoru zrejme nedopatrením dostali bezpilotné lietadlá, ktoré Moskva používa pri útokoch proti susednej krajine. (TASR)

Rusko používa „sexuálne mučenie“ ukrajinských civilistov ako súčasť „cieľavedomej a systematickej politiky“ zastrašovania v oblastiach Ukrajiny, ktoré okupovalo počas invázie.

Uviedli to experti poverení Radou OSN pre ľudské práva, ktorí však nehovoria v mene OSN a dodali, že Rusku poslali spis podrobne opisujúci desať prípadov mučenia Ukrajincov.

Podľa ich vyhlásenia boli obete „opakovane vystavované elektrickým šokom, aj na genitáliách.“ Rusi ich tiež bili, zaviazali im oči a vystavovali ich simulovanému topeniu a fingovaným popravám.

„Tieto svedectvá, ktoré opisujú skúsenosti štyroch žien a šiestich mužov, sú skutočne desivé,“ povedala osobitná spravodajkyňa OSN pre problém mučenia Alice Jill Edwardsová.

„Išlo o sexuálne útoky, vrátane znásilnení, vyhrážok znásilnením a ďalšieho zvráteného konania,“ uviedla Edwardsová.

„Ruská federácia používa mučenie na zastrašovanie, vyvolávanie strachu a kontrolu civilného obyvateľstva na okupovaných územiach,“ dodala. (SITA)

Ak bude na Ukrajine nastolené prímerie a západné štáty sa dohodnú na vyslaní mierových jednotiek, svojich vojakov by bolo ochotné vyslať aj Česko. Uviedla to česká ministerka obrany Jana Černochová s tým, že v tejto chvíli je predčasné robiť jednoznačné deklarácie, lebo o to nikto nepožiadal.

Reagovala tak na slová českého prezidenta Petra Pavla, že by Česko malo byť súčasťou mierových síl, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V prípade, že by sme pomáhali aj nejakým angažmánom našich vojakov, tak by sme tak urobili. V tejto chvíli je to predčasné, lebo žiadna taká požiadavka zatiaľ na stole nie je - hoci ČR, samozrejme, reaguje aj na otázky, aké možnosti by sme mali,“ povedala Černochová.

Podotkla, že v tejto chvíli nikto na Ukrajinu vojakov posielať nechce, lebo by to znamenalo eskaláciu konfliktu.

Šéfka českého rezortu obrany však ešte v utorok v relácii Ptám se já na webe Seznam Zprávy povedala, že ak na Ukrajine nastane prímerie, Česko tam v rámci bezpečnostných záruk, ktoré by Kyjevu poskytol Západ, svojich vojakov nevyšle.

Uviedla vtedy, že ČR by mohla pomáhať napríklad v logistike, odmínovaní či v chemickej ochrane.

Rezort obrany vo štvrtok spresnil, že Česko by po nastolení prímeria na Ukrajine bolo pripravené rokovať o nasadení svojich vojakov, ak by nehrozilo, že budú riskovať životy.

Ukrajinu by mohlo podporiť napríklad pri výcviku ukrajinských vojakov alebo s odmínovaním terénu. Podľa servera Novinky.cz to uviedol hovorca českého rezortu obrany David Šíma.

Možnosť vyslania vojakov Černochová pripustila až po tom, ako Pavel vo štvrtkovom rozhovore s Českou tlačovou kanceláriou uviedol, že ČR by súčasťou prípadných mierových jednotiek na Ukrajine byť mala, keďže je v podpore Ukrajiny aktívna od začiatku vojny. (TASR)

Šéf ruskej diplomacie tiež tvrdí, že Ukrajina nemá záujem o dlhotrvajúcu dohodu o mieri a usiluje sa o bezpečnostné záruky nezlučiteľné s požiadavkami Ruska.

Lavrov na otázku novinárov o možnej prítomnosti európskych jednotiek na Ukrajine odpovedal, že by išlo o „zahraničný zásah do častí ukrajinského územia“.

„Ukrajinský režim a jeho predstavitelia sa k súčasnej situácii vyjadrujú veľmi špecifickým spôsobom, priamo ukazujú, že nemajú záujem o udržateľné, férové, dlhotrvajúce riešenie,“ uviedol ruský minister.

Americký prezident Donald Trump chce dosiahnuť mierovú dohodu o ukončení vojny Ruska na Ukrajine a jednou z priorít Kyjeva sú bezpečnostné záruky proti ruskej agresii.

Trump vyhlásil, že na jej územie nepošle americké pozemné jednotky, no môže ponúknuť leteckú podporu. Európske krajiny už vytvorili „koalíciu ochotných“, ktorá by nasadila svoje sily na zaručenie bezpečnosti Ukrajiny po uzavretí prímeria.

Podľa Lavrova by najlepšou možnosťou bezpečnostnej záruky pre Ukrajinu boli dohody založené na rusko-ukrajinských rokovaniach z roku 2022, ktoré sa uskutočnili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Návrh tohto dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, požadoval od Ukrajiny, aby súhlasila s trvalou neutralitou výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN: Británie, Francúzska, USA, Ruska a Číny.

Ruský minister zároveň obvinil lídrov európskych krajín, že sa snažia podkopať pokrok dosiahnutý na minulotýždňovom summite Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Lavrov povedal, že šéf Kremľa je pripravený stretnúť sa so Zelenským, avšak je potrebné najskôr prerokovať všetky potrebné otázky. Zároveň je podľa neho otázne, či má Zelenskyj právomoc podpísať prípadnú dohodu.

„A samozrejme s pochopením, že keď a ak – dúfajme, že keď – príde na podpisovanie budúcich dohôd, otázka legitimity osoby, ktorá tieto dohody podpíše z ukrajinskej strany, bude vyriešená,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Ruský prezident opakovane spochybnil legitimitu Zelenského, ktorého prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že sa obávajú, že ak Zelenskyj podpíše prípadnú dohodu, budúci ukrajinský prezident by ju mohol spochybniť na základe toho, že Zelenského mandát v čase podpisu technicky vypršal. (TASR)

Ukrajina v súčasnosti intenzívne rokuje s USA a európskymi krajinami o komplexných bezpečnostných zárukách, ktoré by západní spojenci Kyjevu poskytli.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že na týchto zárukách sa budú určitou formou podieľať aj Spojené štáty. Washington odmieta na Ukrajinu nasadiť svojich vojakov, nevylúčil však leteckú podporu.

„Najprv je potrebné zabezpečiť prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, potom určiť rámec misie s jasným mandátom a objasniť, do akej miery bude prispievať každá krajina,“ uviedol nemenovaný turecký predstaviteľ.

Reuters sa tiež svojho zdroja spýtal, či by bolo Turecko ochotné poslať na Ukrajinu vlastnú mierovú misiu. Agentúra pripomína, že Turecko od začiatku ruskej celoplošnej invázie na Ukrajinu v roku 2022 udržiava dobré vzťahy s Moskvou aj s Kyjevom.

Je súčasťou koalície ochotných a jednoznačne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny. Odmieta však sankcie voči Rusku.

„Turecko sa usiluje prispieť ku všetkým iniciatívam“ podporujúcim mier a bezpečnosť v regióne, uviedol zdroj.

„Avšak robiť hodnotenia na základe predpovedí, ktoré ešte nie sú podložené konkrétnymi faktami, by nebolo správne ani presné,“ vysvetlil zdroj. (TASR)

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. Podľa magazínu Der Spiegel bol muž označovaný len ako Serhij K. na lodi, ktorú použilo pred tromi rokmi ukrajinské komando na poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2.

Podvodné potrubia mali privádzať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Volodymyr Z., tlak od CIA a výlet na jachte. Ako Ukrajinci zničili Nord Stream Čítajte 

Podľa generálnej prokuratúry zadržala talianska polícia na nemeckú žiadosť ukrajinského občana v noci na šťvrtok v provincii Rimini. Muž čelí podozreniu okrem iného zo sabotáže, spôsobenia výbuchu a zničenia stavby.

Serhij K. podľa medzinárodného zatykača patril ku skupine osôb, ktorá v septembri 2022 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm umiestnila výbušniny na plynové potrubia Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Podľa prokuratúry bol pritom Serhij K. koordinátorom celej akcie.

Po vydaní z Talianska do Nemecka bude Ukrajinec predvedený pred vyšetrujúceho sudcu. (ČTK)