Mierová misia na Ukrajine podľa Turecka závisí v prvom rade od prímeria

Ak bude na Ukrajine nastolené prímerie a západné štáty sa dohodnú na vyslaní mierových jednotiek, svojich vojakov by bolo ochotné vyslať aj Česko. Uviedla to česká ministerka obrany Jana Černochová s tým, že v tejto chvíli je predčasné robiť jednoznačné deklarácie, lebo o to nikto nepožiadal.

Reagovala tak na slová českého prezidenta Petra Pavla, že by Česko malo byť súčasťou mierových síl, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V prípade, že by sme pomáhali aj nejakým angažmánom našich vojakov, tak by sme tak urobili. V tejto chvíli je to predčasné, lebo žiadna taká požiadavka zatiaľ na stole nie je - hoci ČR, samozrejme, reaguje aj na otázky, aké možnosti by sme mali,“ povedala Černochová.

Podotkla, že v tejto chvíli nikto na Ukrajinu vojakov posielať nechce, lebo by to znamenalo eskaláciu konfliktu.

Šéfka českého rezortu obrany však ešte v utorok v relácii Ptám se já na webe Seznam Zprávy povedala, že ak na Ukrajine nastane prímerie, Česko tam v rámci bezpečnostných záruk, ktoré by Kyjevu poskytol Západ, svojich vojakov nevyšle.

Uviedla vtedy, že ČR by mohla pomáhať napríklad v logistike, odmínovaní či v chemickej ochrane.

Rezort obrany vo štvrtok spresnil, že Česko by po nastolení prímeria na Ukrajine bolo pripravené rokovať o nasadení svojich vojakov, ak by nehrozilo, že budú riskovať životy.

Ukrajinu by mohlo podporiť napríklad pri výcviku ukrajinských vojakov alebo s odmínovaním terénu. Podľa servera Novinky.cz to uviedol hovorca českého rezortu obrany David Šíma.

Možnosť vyslania vojakov Černochová pripustila až po tom, ako Pavel vo štvrtkovom rozhovore s Českou tlačovou kanceláriou uviedol, že ČR by súčasťou prípadných mierových jednotiek na Ukrajine byť mala, keďže je v podpore Ukrajiny aktívna od začiatku vojny. (TASR)

Nočné útoky tiež označilo za „najmasívnejšie za uplynulý mesiac“. 

„Hoci Rusko tvrdí, že je pripravené rokovať, pokračuje vo svojich smrtiacich útokoch na ukrajinskom území, pričom na obytné oblasti vypálilo 574 dronov a 40 rakiet,“ uvádza sa vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničných vecí.

Tieto útoky „opäť poukazujú na potrebu ukončiť zabíjanie a udržať a zintenzívniť tlak na Rusko“, uviedlo ministerstvo, ktoré zároveň podporilo iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa podľa neho zasadzuje za „spravodlivý a trvalý mier“.

Šéf ruskej diplomacie tiež tvrdí, že Ukrajina nemá záujem o dlhotrvajúcu dohodu o mieri a usiluje sa o bezpečnostné záruky nezlučiteľné s požiadavkami Ruska.

Lavrov na otázku novinárov o možnej prítomnosti európskych jednotiek na Ukrajine odpovedal, že by išlo o „zahraničný zásah do častí ukrajinského územia“.

„Ukrajinský režim a jeho predstavitelia sa k súčasnej situácii vyjadrujú veľmi špecifickým spôsobom, priamo ukazujú, že nemajú záujem o udržateľné, férové, dlhotrvajúce riešenie,“ uviedol ruský minister.

Americký prezident Donald Trump chce dosiahnuť mierovú dohodu o ukončení vojny Ruska na Ukrajine a jednou z priorít Kyjeva sú bezpečnostné záruky proti ruskej agresii.

Trump vyhlásil, že na jej územie nepošle americké pozemné jednotky, no môže ponúknuť leteckú podporu. Európske krajiny už vytvorili „koalíciu ochotných“, ktorá by nasadila svoje sily na zaručenie bezpečnosti Ukrajiny po uzavretí prímeria.

Podľa Lavrova by najlepšou možnosťou bezpečnostnej záruky pre Ukrajinu boli dohody založené na rusko-ukrajinských rokovaniach z roku 2022, ktoré sa uskutočnili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Návrh tohto dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, požadoval od Ukrajiny, aby súhlasila s trvalou neutralitou výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN: Británie, Francúzska, USA, Ruska a Číny.

Ruský minister zároveň obvinil lídrov európskych krajín, že sa snažia podkopať pokrok dosiahnutý na minulotýždňovom summite Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Lavrov povedal, že šéf Kremľa je pripravený stretnúť sa so Zelenským, avšak je potrebné najskôr prerokovať všetky potrebné otázky. Zároveň je podľa neho otázne, či má Zelenskyj právomoc podpísať prípadnú dohodu.

„A samozrejme s pochopením, že keď a ak – dúfajme, že keď – príde na podpisovanie budúcich dohôd, otázka legitimity osoby, ktorá tieto dohody podpíše z ukrajinskej strany, bude vyriešená,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Ruský prezident opakovane spochybnil legitimitu Zelenského, ktorého prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že sa obávajú, že ak Zelenskyj podpíše prípadnú dohodu, budúci ukrajinský prezident by ju mohol spochybniť na základe toho, že Zelenského mandát v čase podpisu technicky vypršal. (TASR)

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. Podľa magazínu Der Spiegel bol muž označovaný len ako Serhij K. na lodi, ktorú použilo pred tromi rokmi ukrajinské komando na poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2.

Podvodné potrubia mali privádzať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Volodymyr Z., tlak od CIA a výlet na jachte. Ako Ukrajinci zničili Nord Stream Čítajte 

Podľa generálnej prokuratúry zadržala talianska polícia na nemeckú žiadosť ukrajinského občana v noci na šťvrtok v provincii Rimini. Muž čelí podozreniu okrem iného zo sabotáže, spôsobenia výbuchu a zničenia stavby.

Serhij K. podľa medzinárodného zatykača patril ku skupine osôb, ktorá v septembri 2022 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm umiestnila výbušniny na plynové potrubia Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Podľa prokuratúry bol pritom Serhij K. koordinátorom celej akcie.

Po vydaní z Talianska do Nemecka bude Ukrajinec predvedený pred vyšetrujúceho sudcu. (ČTK)

Žiadne ruské drony ani rakety však nenarušili poľský vzdušný priestor.

Operačné veliteľstvo poľských ozbrojených síl vo štvrtok nadránom napísalo, že „boli vyslané pohotovostné stíhacie dvojice a do stavu vysokej pohotovosti boli uvedené pozemné protivzdušné obranné systémy a radarové prieskumné systémy“.

O niekoľko hodín neskôr poľské letectvo informovalo, že „vzhľadom na zmiernenie hrozby raketových útokov ruského letectva na ukrajinskom území boli operácie poľského a spojeneckého letectva v poľskom vzdušnom priestore ukončené“.

Masívny útok Ruska sa udial deň po tom, čo na poľské územie dopadol vojenský dron, ktorý našli Lublinskom vojvodstve asi 100 kilometrov od hraníc s Bieloruskom.

Informoval o tom prezident Zelenskyj. Ukrajinci ju nazvali Flamingo a jej hromadná výroba by podľa prezidenta mohla začať vo februári.

Farbika na výrobu dronov na Ukrajine (7 fotografií)

„Prebehli úspešné testy tejto rakety. Zatiaľ je najúspešnejšia, akú máme – letí 3 000 kilometrov, to je dôležité. Myslím si, že o tom nemôžeme veľa hovoriť, kým nebudeme mať možnosť použiť sto rakiet. Do decembra ich budeme mať viac. A do konca decembra alebo v januári až februári by mala byť spustená sériová výroba,“ povedal Zelenskyj.

Poznamenal tiež, že v tejto veci „sa musíme pozrieť na financovanie tohto programu“.

Agentúra AP zverejnila zábery z fabriky spoločnosti Fire Point, ktorá strely a drony vyrába. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nová ukrajinská strela Flamingo by mohla byť zatiaľ najničivejšia Čítajte