Ruské letecké útoky zasiahli Kyjev a Ľvov, škody zatiaľ nie sú známe

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. Podľa magazínu Der Spiegel bol muž označovaný len ako Serhij K. na lodi, ktorú použilo pred tromi rokmi ukrajinské komando na poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2.

Podvodné potrubia mali privádzať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Volodymyr Z., tlak od CIA a výlet na jachte. Ako Ukrajinci zničili Nord Stream Čítajte 

Podľa generálnej prokuratúry zadržala talianska polícia na nemeckú žiadosť ukrajinského občana v noci na šťvrtok v provincii Rimini. Muž čelí podozreniu okrem iného zo sabotáže, spôsobenia výbuchu a zničenia stavby.

Serhij K. podľa medzinárodného zatykača patril ku skupine osôb, ktorá v septembri 2022 neďaleko švédskeho ostrova Bornholm umiestnila výbušniny na plynové potrubia Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Podľa prokuratúry bol pritom Serhij K. koordinátorom celej akcie.

Po vydaní z Talianska do Nemecka bude Ukrajinec predvedený pred vyšetrujúceho sudcu. (ČTK)

Žiadne ruské drony ani rakety však nenarušili poľský vzdušný priestor.

Operačné veliteľstvo poľských ozbrojených síl vo štvrtok nadránom napísalo, že „boli vyslané pohotovostné stíhacie dvojice a do stavu vysokej pohotovosti boli uvedené pozemné protivzdušné obranné systémy a radarové prieskumné systémy“.

O niekoľko hodín neskôr poľské letectvo informovalo, že „vzhľadom na zmiernenie hrozby raketových útokov ruského letectva na ukrajinskom území boli operácie poľského a spojeneckého letectva v poľskom vzdušnom priestore ukončené“.

Masívny útok Ruska sa udial deň po tom, čo na poľské územie dopadol vojenský dron, ktorý našli Lublinskom vojvodstve asi 100 kilometrov od hraníc s Bieloruskom.

Informoval o tom prezident Zelenskyj. Ukrajinci ju nazvali Flamingo a jej hromadná výroba by podľa prezidenta mohla začať vo februári.

Farbika na výrobu dronov na Ukrajine (7 fotografií)

„Prebehli úspešné testy tejto rakety. Zatiaľ je najúspešnejšia, akú máme – letí 3 000 kilometrov, to je dôležité. Myslím si, že o tom nemôžeme veľa hovoriť, kým nebudeme mať možnosť použiť sto rakiet. Do decembra ich budeme mať viac. A do konca decembra alebo v januári až februári by mala byť spustená sériová výroba,“ povedal Zelenskyj.

Poznamenal tiež, že v tejto veci „sa musíme pozrieť na financovanie tohto programu“.

Agentúra AP zverejnila zábery z fabriky spoločnosti Fire Point, ktorá strely a drony vyrába. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nová ukrajinská strela Flamingo by mohla byť zatiaľ najničivejšia Čítajte 

Ako možné miesto stretnutia s Putinom navrhol Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko.

Stretnutie lídrov dvoch znepriatelených krajín sa snaží zorganizovať americký prezident Donald Trump, ktorý v utorok potvrdil, že už začali prípravy takého rokovanie.

Zelenskyj v ten istý deň uviedol, že je pripravený sa so šéfom Kremľa stretnúť bez predbežných podmienok.

Ukrajina však v súčasnosti intenzívne rokuje s USA a európskymi krajinami o komplexných bezpečnostných zárukách, ktoré by západní spojenci Kyjevu poskytli v prípade ukončenia bojov.

Podrobnosti sa prerokúvajú medzi poradcami pre národnú bezpečnosť a vojenskými predstaviteľmi a Zelenskyj sa domnieva, že do desiatich dní nadobudnú jasnejšiu podobu.

Potom podľa vlastných slov očakáva, že bude pripravený na prvé priame rokovanie s ruským prezidentom od začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022.

Stretnutie by podľa neho malo byť trojstranné aj s účasťou Trumpa. Ten však presadzuje, aby sa najprv uskutočnilo bilaterálne stretnutie Zelenského a Putina.

Okrem stretnutia s Putinom sa Zelenskyj vyjadril aj k ďalším témam. Vo svojich komentároch, ktoré zaslal médiám, odmietol akúkoľvek rolu Číny pri garantovaní ukrajinskej bezpečnosti.

„Po prvé, Čína nám od začiatku nepomohla zastaviť túto vojnu. Po druhé, Čína pomohla Rusku tým, že otvorila svoj trh s dronmi... Nepotrebujeme garantov, ktorí Ukrajine nepomáhajú a nepomohli jej v čase, keď sme to naozaj potrebovali,“ vysvetlil. (TASR)

Rusko v noci na štvrtok útočilo až 574 dronmi a 40 raketami na viaceré ukrajinské mestá, najmä na západe Ukrajiny.

Protivzdušná obrana zničila 546 dronov a 31 striel, uviedlo ukrajinské letectvo s tým, že eviduje zásahy ruskými strelami a dronmi na jedenástich miestach. Podrobnosti k zasiahnutým lokáciám neuviedlo.

Západoukrajinský Ľvov bol v noci zasiahnutý kombinovaným raketovým útokom. Okrem jednej obete v meste evidujú aj dvoch zranených a desiatky poškodených obytných budov, uviedli miestni predstavitelia.

Ruská paľba zranila 12 ľudí v meste Mukačevo, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov od hraníc so Slovenskom.

„Päť pacientov je hospitalizovaných v nemocnici a jeden bol prevezený do regionálnej nemocnice,“ napísala na Facebooku mestská rada.

Dronmi a raketami Moskva útočila aj na mesto Luck na severozápade krajiny. Podľa starostu Igora Poliščuka však neevidujú zranených ani škody.

Rusko v noci zasiahlo aj továreň amerického výrobcu elektroniky v Mukačeve, ktorú významne poškodilo.

„Ide o civilné zariadenie, ktoré nemá nič spoločné s obranou ani armádou,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha na X.

„Nie je to prvý ruský útok na americké podniky na Ukrajine, po útokoch na kancelárie spoločnosti Boeing v Kyjeve začiatkom tohto roka a ďalších útokoch,“ dodal.

Menší útok v noci uskutočnila aj Ukrajina, ktorá podľa ruského ministerstva obrany použila 49 dronov naprieč viacerými ruským oblasťami. Škody ani zranených ruské úrady nehlásia. (TASR)

Poprední európski vojenskí predstavitelia rokujú o nasadení amerických stíhačiek F-35 v Rumunsku, kde Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) buduje svoju najväčšiu leteckú základňu v Európe s cieľom odradiť od opätovnej ruskej invázie.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vylúčil nasadenie amerických vojakov na Ukrajine, ale vyhlásil, že je pripravený poskytnúť leteckú podporu v rámci bezpečnostných záruk USA.

Po tomto stretnutí, na ktorom sa zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a európski lídri, sa vojenskí lídri zišli vo Washingtone, aby prediskutovali logistiku americkej podpory.

NATO v súčasnosti vykonáva hliadkové misie nad Čiernym morom z leteckej základne Mihail Kogălniceanu v Rumunsku, ktorá bola počas vojny v Iraku centrom amerických síl a je najpravdepodobnejším miestom pre americké lietadlá.

Okrem amerických stíhačiek so základňou v Rumunsku chcú európske krajiny záruky týkajúce sa ďalšieho používania amerických satelitov na GPS a prieskum na Ukrajine. Chcú, aby sa USA zaviazali dodať Ukrajine rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS na odrazenie ruských útokov, ako aj povolenie pre prieskumné lietadlá na prelety nad Čiernym morom. (SITA, The Times)

Hlava štátu však zároveň dodáva, že ústupky sú vlastne porušením medzinárodného práva.

V rozhovore s ČTK prezident Peter Pavol povedal, že ústupky sú odrazom reality na bojisku a ak nemá vojna pokračovať ďalšie roky s množstvom obetí a materiálnych škôd, je menším zlom dočasná strata teritória.

"Zámerne hovorím dočasná, pretože akákoľvek dohoda, ktorá bude dosiahnutá, by nemala potvrdiť de iure územné zisky Rusku. Tým by sme popreli princíp územnej integrity, ktorý je súčasťou Charty OSN a medzinárodného práva," poznamenal Pavel.

"Je to viac-menej priznanie reality, že Rusko niektoré regióny pevne kontroluje. Ak budú priznané ako dočasne okupované, tak by sme ich takto mali nazývať. A nie ako ruské územia, "dodal Pavel.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

"Netrúfam si hodnotiť, ako by mala vyzerať dohoda ohľadom teritória, to je naozaj čisto na Ukrajine a Rusku. My by sme asi nemali radiť, čo by si mali nechať a čo by mali pustiť. To je určite mimo našich právomocí a kompetencií," podotkla hlava štátu.

Prezident tiež povedal, že západné krajiny k podpore Ukrajiny zaujímajú postupný prístup.

Protiruské sankcie aj pomoc napadnutej krajine podľa neho mali byť masívne od začiatku. Vytvorili by sa tým podmienky pre čo najefektívnejšiu ukrajinskú obranu, aby straty na životoch boli čo najmenšie a konflikt trval čo najkratší čas. "Dlhú dobu boli u mnohých krajín vidieť skôr obavy z možnej eskalácie," myslí si Pavel.

Nakoniec sa ale po čase k danej podpore krajiny dopracovali. Na začiatku konfliktu sa podľa prezidenta viedli debaty o poskytnutí obrnenej techniky, potom munícia s dostrelom väčším ako 40 kilometrov, následne o riadených strelách aj o poskytnutí letectva.

"Dnes všetky tieto veci Ukrajine poskytujeme. Keby sme jej ich poskytli pred, povedzme, dvoma, možno tromi rokmi, situácia mohla vyzerať úplne inak," dodal prezident.

Podobne je to podľa neho s protiruskými sankciami. Silný ekonomický tlak na Rusko pri vedomí, že nechcú spojenci vyvolať tretiu svetovú vojnu s jadrovou mocnosťou, by bol podľa Pavla v súlade s medzinárodným právom. "Bolo by to nielen efektívne, ale tiež by to spôsobilo čo najmenej obetí," myslí si.

Vzhľadom na to, že je Rusko závislé od vývozu surovín, predovšetkým ropy a plynu, tak je tiež veľmi náchylné k ekonomickému tlaku, povedal Pavel.

"Keby sme tento ekonomický tlak využili koordinovane zo strany Spojených štátov a Európy, potom by Rusko v relatívne krátkom čase nemalo inú možnosť, ako konať," doplnil.