K územným ústupkom v záujme dohody na Ukrajine zrejme príde, tvrdí Pavel
K územným ústupkom v záujme dohody na Ukrajine zrejme príde, tvrdí český prezident Petr Pavel.
Hlava štátu však zároveň dodáva, že ústupky sú vlastne porušením medzinárodného práva.
V rozhovore s ČTK prezident Peter Pavol povedal, že ústupky sú odrazom reality na bojisku a ak nemá vojna pokračovať ďalšie roky s množstvom obetí a materiálnych škôd, je menším zlom dočasná strata teritória.
"Zámerne hovorím dočasná, pretože akákoľvek dohoda, ktorá bude dosiahnutá, by nemala potvrdiť de iure územné zisky Rusku. Tým by sme popreli princíp územnej integrity, ktorý je súčasťou Charty OSN a medzinárodného práva," poznamenal Pavel.
"Je to viac-menej priznanie reality, že Rusko niektoré regióny pevne kontroluje. Ak budú priznané ako dočasne okupované, tak by sme ich takto mali nazývať. A nie ako ruské územia, "dodal Pavel.
Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.
"Netrúfam si hodnotiť, ako by mala vyzerať dohoda ohľadom teritória, to je naozaj čisto na Ukrajine a Rusku. My by sme asi nemali radiť, čo by si mali nechať a čo by mali pustiť. To je určite mimo našich právomocí a kompetencií," podotkla hlava štátu.
Prezident tiež povedal, že západné krajiny k podpore Ukrajiny zaujímajú postupný prístup.
Protiruské sankcie aj pomoc napadnutej krajine podľa neho mali byť masívne od začiatku. Vytvorili by sa tým podmienky pre čo najefektívnejšiu ukrajinskú obranu, aby straty na životoch boli čo najmenšie a konflikt trval čo najkratší čas. "Dlhú dobu boli u mnohých krajín vidieť skôr obavy z možnej eskalácie," myslí si Pavel.
Nakoniec sa ale po čase k danej podpore krajiny dopracovali. Na začiatku konfliktu sa podľa prezidenta viedli debaty o poskytnutí obrnenej techniky, potom munícia s dostrelom väčším ako 40 kilometrov, následne o riadených strelách aj o poskytnutí letectva.
"Dnes všetky tieto veci Ukrajine poskytujeme. Keby sme jej ich poskytli pred, povedzme, dvoma, možno tromi rokmi, situácia mohla vyzerať úplne inak," dodal prezident.
Podobne je to podľa neho s protiruskými sankciami. Silný ekonomický tlak na Rusko pri vedomí, že nechcú spojenci vyvolať tretiu svetovú vojnu s jadrovou mocnosťou, by bol podľa Pavla v súlade s medzinárodným právom. "Bolo by to nielen efektívne, ale tiež by to spôsobilo čo najmenej obetí," myslí si.
Vzhľadom na to, že je Rusko závislé od vývozu surovín, predovšetkým ropy a plynu, tak je tiež veľmi náchylné k ekonomickému tlaku, povedal Pavel.
"Keby sme tento ekonomický tlak využili koordinovane zo strany Spojených štátov a Európy, potom by Rusko v relatívne krátkom čase nemalo inú možnosť, ako konať," doplnil.
Loading
...
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Na ropovod Družba vedúci z Ruska aj na Slovensko došlo k ďalšiemu útoku, informovala ministerka Saková. Čítaj ďalej
Ukrajinec podozrivý z odpálenia Nord Streamu bol v minulosti členom SBU aj armády, píše The Wall Street Journal. Čítaj ďalej
Kontúry budúcej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny pribúdajú každým dňom, vyhlásil prezident Zelenskyj. Čítaj ďalej
Poľsko plánuje zvýšiť bankám na budúci rok daň z príjmu, potrebuje financovať rastúce zbrojné výdavky. Čítaj ďalej
Pred ruským veľvyslanectvom v Prahe si pripomenuli výročie invázie a okupáciu, apelovali aj na pomoc Ukrajine. Čítaj ďalej
Spojené štáty stále plánujú zvýšiť dovozné clá na tovar z Indie o 25 percent v súvislosti s nákupom ruskej ropy.
(TASR)Reakcia maďarského prezidenta Sulyoka na zásah Mukačeva vyvolala kritiku. Po jej zverejnení vymazal, že išlo o ruský útok. Čítaj ďalej
Putin požaduje, aby sa Ukrajina vzdala Donbasu, zriekla sa ambícií vstúpiť do NATO a zostala neutrálna, píše Reuters. Čítaj ďalej