Švédsko je ochotné pomôcť zabezpečiť mier na Ukrajine

Hlava štátu však zároveň dodáva, že ústupky sú vlastne porušením medzinárodného práva.

V rozhovore s ČTK prezident Peter Pavol povedal, že ústupky sú odrazom reality na bojisku a ak nemá vojna pokračovať ďalšie roky s množstvom obetí a materiálnych škôd, je menším zlom dočasná strata teritória.

"Zámerne hovorím dočasná, pretože akákoľvek dohoda, ktorá bude dosiahnutá, by nemala potvrdiť de iure územné zisky Rusku. Tým by sme popreli princíp územnej integrity, ktorý je súčasťou Charty OSN a medzinárodného práva," poznamenal Pavel.

Prezident tiež povedal, že západné krajiny k podpore Ukrajiny zaujímajú postupný prístup. Protiruské sankcie aj pomoc napadnutej krajine podľa neho mali byť masívne od začiatku. (ČTK)

O bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, ktoré by v prípade uzavretia mierovej dohody s Moskvou zabránili opakovaniu ruskej agresie, sa intenzívne rokuje od piatkového rusko-amerického summitu na Aljaške a pondelkovej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a zástupcov európskych krajín, EÚ a NATO v Bielom dome.

"Nemyslím si, že by sme tu mali niesť hlavné bremeno. Prezident (Donald Trump) určite očakáva, že hlavnú úlohu tu bude hrať Európa," povedal Vance vo vysielaní stanice Fox News.

"Nech už to bude v akejkoľvek forme, Európania budú musieť prevziať leví podiel tohto bremena. Je to ich kontinent, je to ich bezpečnosť a prezident sa vyjadril veľmi jasne - budú tu musieť zabrať," uviedol viceprezident.

Vance tiež pripomenul, že Rusko chce v rámci prípadnej mierovej dohody niektoré ukrajinské územia, "z ktorých väčšinu obsadilo, aj keď časť z nich neobsadilo".

Rusko okupuje približne pätinu Ukrajiny a Trump tvrdí, že pre akékoľvek mierové urovnanie budú kľúčové "výmeny územia" či územné zmeny. Ukrajina však odmieta postúpiť Rusku akúkoľvek časť svojho územia, podľa Zelenského to neumožňuje ústava krajiny.

Trump v poslednom čase vystupňoval svoje úsilie o ukončenie vojny, ktorú pred tromi a pol rokmi rozpútalo Rusko. Začal prípravy na schôdzku Zelenského s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a západní spojenci zároveň diskutujú o bezpečnostných garanciách pre Kyjev, ktoré by mohli prispieť k uzavretiu mieru.

Server RBK-Ukrajina v tejto súvislosti pripomenul, že v rámci bezpečnostných záruk je desiatka krajín ochotná vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby dohliadali na dodržiavanie budúcej mierovej dohody.

Účasť USA na zárukách zostáva nejasná. Trump hovorí, že americkí vojaci na ukrajinskú pôdu nevstúpia, nevylúčil však americkú leteckú podporu. Zelenskyj po pondelkovom stretnutí v Bielom dome povedal, že podrobnosti bezpečnostných záruk majú byť vypracované do desiatich dní.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v stredu večer po prvom koordinačnom rokovaní s poradcami pre národnú bezpečnosť Nemecka, Talianska, Francúzska, Británie, Fínska, EÚ a NATO uviedol, že Ukrajina už začala s partnermi pripravovať vojenskú zložku najbližších bezpečnostných záruk, ktoré majú vylúčiť opakovanie ruskej agresie.

Sankcie sa týkajú ôsmich osôb a subjektov vrátane infraštruktúry kryptomeny A7A5 naviazanej na rubeľ, ktorú spustili v Kirgizsku a v ktorej sa podľa Londýna počas štyroch mesiacov uskutočnili transakcie v hodnote 9,3 miliardy dolárov.

„Ak si Kremeľ myslí, že svoje zúfalé pokusy zmierniť dopad našich sankcií dokáže ukryť praním transakcií cez pochybné kryptosiete, tak sa veľmi mýli,“ objasnil námestník britského ministra zahraničných vecí Stephen Doughty.

Nové opatrenia nadväzujú na rokovania vo Washingtone, ktoré sa konali začiatkom tohto týždňa a na ktorých sa o vojne na Ukrajine rozprával Donald Trump s Volodymyrom Zelenským a siedmimi lídrami z Európy vrátane britského premiéra Keira Starmera.

Reuters spresnil, že Británia zaradila na svoj sankčný zoznam luxemburskú firmu a štyri kirgizské spoločnosti, medzi nimi Grinex LLC a Old Vector LLC, ktoré sa podieľali na infraštruktúre A7A5.

Sankcie sa dotkli aj troch jednotlivcov obvinených z podpory ruskej finančnej infraštruktúry: jedného za napojenie na kirgizskú banku využívanú na platby za vojenský materiál, ďalšieho za obchádzanie sankcií a tretieho za poskytovanie služieb ruskej štátnej banke Promsviazbank.

Sankcie na spoločnosti Grinex a Old Vector za napomáhanie pri obchádzaní sankcií a za podporu nezákonných kryptomenových aktivít uvalili minulý týždeň aj Spojené štáty.

Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedlo, že Rusko v reakcii na krok Londýna oznámilo prijatie odvetných sankcií. Týkajú sa 21 subjektov vrátane viacerých známych novinárov a politológov či mimovládnych organizácií a konzultačných firiem, ktoré majú teraz zákaz vstupu do Ruska.

Moskva označila tieto svoje kroky za reakciu na „pokračujúci konfrontačný kurz Londýna, v rámci ktorého sa podnikajú kroky na démonizáciu našej krajiny“.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na aktualizovanom sankčnom zozname ocitli osoby, ktoré šíria dezinformácie a nepodložené obvinenia na adresu Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine a „presadzujú sprísnenie protiruskej politiky Západu a posilnenie podpory kyjevského režimu“.

Ruské úrady už v nedávnej minulosti zaradili na sankčný zoznam stovky občanov Británie, ako aj USA a členských štátov EÚ, medzi nimi viacerých novinárov a vedcov píšucich o Rusku a Ukrajine. (TASR)

Tvrdia, že ruskí hackeri prenikli do databázy Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny a získali informácie o „1,7 milióna ukrajinských vojakov zabitých a nezvestných v bojoch“ počas rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.

Uviedlo to ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

V skutočnosti ide o dezinformáciu, pretože Ukrajina od vyhlásenia nezávislosti nikdy nemala pravidelnú armádu s takýmto počtom vojakov.

Podľa Zelenského mali ozbrojené sily krajiny k januáru tohto roka približne 880-tisíc príslušníkov.

Zelenskyj tvrdí, že ruské straty sú trikrát vyššie ako ukrajinské. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa od začiatku vojny zvýšil na 1 072 700, uviedol v na Facebooku ukrajinský generálny štáb. (SITA, Ukrajinská pravda)

Uviedol to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Očakávame, že Ukrajina nepodnikne ďalšie útoky na ropovod, ktorý je kľúčový pre energetické zásobovanie našej krajiny,“ napísal na Facebooku Szijjártó.

Maďarsko a Slovensko sú jediné krajiny EÚ, ktoré stále nakupujú ruskú ropu. V júli Budapešť doviezla ropu za 232 miliónov dolárov (približne 211,12 milióna eur) a Bratislava za 196 miliónov dolárov (približne 178,36 milióna eur).

Maďarsko, ktoré väčšinu svojej ropy dováža cez ropovod Družba, vystupuje proti snahám EÚ úplne zastaviť dovoz ruskej energie. (SITA, Kyiv Independent)