Za prímerie bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Ako by mohli vyzerať?

Druhý telefonát v priebehu dvoch dní sa uskutočnil v kontexte žiadosti Ukrajiny o rakety Tomahawk.

Volodymyr Zelenskyj oba telefonáty označil za produktívne. V sobotu hovorili okrem iného o možnostiach posilnenia protivzdušnej obrany Ukrajiny a konkrétnych dohodách, ktoré by to mali zabezpečiť. Na stole sú podľa neho solídne nápady.

„Prebrali sme všetky aspekty situácie: obranu života v našej krajine, posilnenie našich schopností – v oblasti protivzdušnej obrany, odolnosti a schopností na veľké vzdialenosti,“ uviedol Zelenskyj v nedeľňajšom príspevku na sieti X.

Diskusia sa podľa neho zamerala aj na podrobnosti tykajúce sa energetického sektora. Energetická infraštruktúra Ukrajiny sa v posledných dňoch stala opakovaným terčom ruských útokov, ktoré odrezali od dodávok elektriny stovky tisíc Ukrajincov.

„Prezident Trump je dobre informovaný o všetkom, čo sa deje,“ napísal Zelenskyj.

Ukrajinský líder v nedeľu podľa agentúry AFP telefonoval aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorého takisto požiadal o posilnenie protivzdušnej obrany.

„Rusko teraz využíva túto situáciu – skutočnosť, že Blízky východ a vnútorné problémy v každej krajine sú v centre pozornosti,“ uviedol Zelenskyj s odkazom okrem iného na pretrvávajúcu politickú krízu vo Francúzsku.

Tieto strely, o ktoré má Kyjev záujem, by však neho situáciu na bojisku nezmenili. Upozornil tiež, že vojna na Ukrajine dospela do dramatického bodu, keď dochádza k eskalácii napätia zo všetkých strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu informoval o telefonáte so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

„Otázka rakiet Tomahawk je pre nás zdrojom vážneho znepokojenia a (ruský prezident Vladimir) Putin sa k tomu už vyjadril,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore s reportérom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubinom. „Teraz nastáva naozaj veľmi dramatický moment, keďže napätie eskaluje zo všetkých strán,“ dodal.

Hovorca Kremľa tak reagoval na nedávne vyhlásenia veľvyslanca USA pri NATO Matthewa Whitakera, že Spojené štáty disponujú mocnými zbraňami, ktoré by v budúcnosti mohli poskytnúť Ukrajine.

Nešpecifikoval, o aký typ zbrane ide, avšak jeho vyjadrenie zaznelo na pozadí žiadosti Ukrajiny práve o rakety Tomahawk.

Tomahawky dokážu letieť až do vzdialenosti 2500 kilometrov a Ukrajine by umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území vrátane napríklad Moskvy, napísal Reuters.

Zelenskyj predtým povedal, že Kyjev o rakety požiadal už predchádzajúcu americkú administratívu, ktorá však žiadosť odmietla. (TASR)

Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Útok sa zameral na závod Bašnafta-UNPZ v meste Ufa, jednom z najväčších ruských centier rafinérskeho priemyslu, ktorý zásobuje palivom a mazivami ruské ozbrojené sily. Závod je vzdialený 1 400 kilometrov od frontu na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily zostrelili počas soboty päť ukrajinských dronov. Regionálne úrady zatiaľ nekomentovali možné škody alebo obete.

Tento útok je tretím zásahom dronov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU)v Baškirsku za ostatný mesiac.

Veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyi v sobotu uviedol, že ruská kapacita spracovania ropy v dôsledku ukrajinských útokov klesla o 21 percent. Niekoľko ruských regiónov čelí nedostatku benzínu a Moskva zvyšuje dovoz paliva.

Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko na jeho krajinu tento týždeň podniklo viac než 4 000 vzdušných útokov.

„Moskva si dovoľuje eskalovať svoje útoky a otvorene zneužíva fakt, že svet sa zameriava na zabezpečenie mieru na Blízkom východe,“ napísal Zelenskyj na platforme X.

„Práve preto nemožno pripustiť žiadne oslabenie tlaku. Sankcie, clá a spoločné akcie proti kupcom ruskej ropy – tým, ktorí financujú túto vojnu – musia zostať na stole,“ povedal.

Tento prístup by mohol vydláždiť cestu k trvalému mieru pre Európu, dodal ukrajinský prezident. „Svet to môže zaručiť súbežne s mierovým procesom na Blízkom východe,“ podotkol.

Ukrajina už dlho vyzýva na sankcie, a to aj voči Číne a Indii, ktoré patria medzi najdôležitejších odberateľov ropy Ruska, pripomína DPA.

Rusko podľa Zelenského zintenzívnilo svoj „letecký teror voči našim mestám a komunitám a zintenzívnilo útoky na našu energetickú infraštruktúru“. Len za úplnynulý týždeň podľa neho Moskva nasadila proti Ukrajine vyše 3100 dronov, 92 rakiet a približne 1360 kĺzavých bômb.

„Včera v Konsťantynivke zabila letecká bomba v kostole dieťa,“ napísal Zelenskyj.

Úrady hlásili celkovo štyroch mŕtvych v Doneckej oblasti, vrátane dvoch v Konsťantynivke a dvoch v Chersonskej oblasti.

Rusko počas celého týždňa zaplavilo Sumskú, Charkovskú a Doneckú oblasť terorom, uvádza sa v videu, ktoré taktiež zverejnil Zelenskyj, dodáva DPA.

Predstavitelia, na ktorých sa britské noviny odvolávajú, tvrdia, že ide o koordinovanú snahu oslabiť ekonomiku Ruska a prinútiť prezidenta Vladimira Putina zasadnúť za rokovací stôl.

Podľa ukrajinských a amerických zdrojov citovaných Financial Times pomáhajú americké spravodajské služby Kyjevu pri plánovaní trasy, nadmorskej výšky, načasovaní a rozhodovaní o operáciách, čím umožňujú ukrajinským útočným dronom s dlhým dosahom a jednosmerným letom vyhnúť sa ruskej protivzdušnej obrane.

Ukrajina si podľa niektorých zdrojov Financial Times najskôr vyberie ciele svojich úderov a USA jej až potom poskytnú spravodajské informácie o ich slabinách.

O poskytnutie podobnej podpory Kyjevu Washington údajne požiadal aj spojencov z NATO.

Nemenovaní predstavitelia uviedli, že Spojené štáty sú úzko zapojené do všetkých fáz plánovania a že v niektorých prípadoch sami stanovili Ukrajincom ciele, ktoré majú uprednostniť.

Biely dom, kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ani ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne neodpovedali na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k správe denníka Financial Times. Komentár neposkytol ani rezort ruskej diplomacie. (TASR)

Kubánske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že „odmieta nepravdivé obvinenia, ktoré vláda USA šíri o údajnej účasti Kuby na vojenskom konflikte na Ukrajine“.

Podľa vyhlásenia bolo od septembra 2023 odsúdených 26 Kubáncov na tresty od piatich do štrnástich rokov za činnosť žoldnierov, keď sa objavili správy o kubánskych občanoch vyslaných na front na Ukrajine.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí pre AFP uviedol, že USA majú informácie o kubánskych občanoch bojujúcich po boku ruských jednotiek v konflikte. „Kubánsky režim zlyhal v ochrane svojich občanov, ktorí skončili ako figúrky v rusko-ukrajinskej vojne,“ povedal.

V máji ukrajinská iniciatíva „Chcem žiť“, ktorá povzbudzuje nepriateľských bojovníkov k vzdaniu sa, uviedla, že má údaje o viac ako tisícke kubánskych žoldnieroch, ktorých Rusko naverbovalo od začiatku roku 2023.

„Spoľahlivo poznáme mená a osobné údaje 1 028 Kubáncov, ktorí v rokoch 2023 - 2024 podpísali zmluvy s ruskými ozbrojenými silami,“ uvádza projekt.

Kubánske úrady podľa ministerstva zahraničných vecí „nemajú presné informácie o kubánskych občanoch“ zúčastňujúcich sa „na vlastnú päsť“ alebo „v ozbrojených silách oboch strán“ konfliktu. Zdôraznili, že „žiadny z nich nemá podporu, záväzok ani súhlas kubánskeho štátu pre svoje konanie“.

Príbuzní Kubáncov, ktorí v roku 2023 odišli do Ruska, pre AFP uviedli, že ich blízki boli oklamaní náborovými inzerátmi na sociálnych sieťach. (SITA)

Pohraničie stráž tam zaznamenala zvýšenú aktivitu Rusov, informuje portál verejnoprávnej stanice ERR.

Výbežok ruského územia s rozlohou asi 115 hektárov sa nazýva Saatská topánka a zhruba v kilometrovom úseku cez neho vedie cesta spájajúca estónske dediny Lutepää a Sesniki, po ktorej môžu občania Estónska jazdiť bez osobitného povolenia za podmienky, že nezastavia.

Estónska pohraničná stráž uviedla, že v piatok na ruskej strane sledovala výrazne vyššiu aktivitu ako zvyčajne. Pozdĺž hranice sa podľa nej pohybovali rôzne ozbrojené skupiny a ich členovia na sebe nemali uniformy ruských pohraničníkov. V jednej chvíli sa títo ľudia postavili do radu cez cestu.

Estónsko preto komunikáciu dočasne uzavrelo, aby zabránilo možným provokáciám, incidentom a zabezpečilo bezpečnosť svojich občanov, uviedla pohraničná stráž.

V sobotu potom zverejnila video, na ktorom na ceste pozostáva skupina siedmich mužov v maskáčoch so zbraňami cez rameno a maskami na tvári.

Estónski pohraničníci uviedli, že úroveň ohrozenia v súvislosti s týmto incidentom nevzrástla, ale že situácia na hranici zostáva napätá. Rusko proti nim neustále podniká rôzne provokácie, ako je rušenie signálu GPS alebo krádeže a ničenie dopravného značenia.

Uzávera cesty cez Saatskú topánku potrvá najmenej do utorka.

Estónsky minister vnútra Igor Taro v sobotu večer povedal, že skupina podľa všetkého výbežok opustila. Nové je podľa neho to, že muži stáli uprostred cesty, ruskí pohraničníci sa nikdy takto nesprávali. Prioritou je dostavať obchádzku ruského výbežku.

"Nechcem, aby niekto prechádzajúci cez Saatskú topánku kvôli takejto situácii skončil napríklad v pskovskom väzení," povedal Taro s odvolaním sa na stredisko ruskej oblasti susediace s Estónskom.

Estónsko, Lotyšsko a Litva dlhodobo varujú pred hrozbou pre ich bezpečnosť zo strany Ruska, ktorá výrazne vzrástla od februára 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu.

Vzdušný priestor týchto krajín opakovane narúšajú ruské drony a v septembri nad Estónsko na dlhšie ako desať minút prenikli tri ruské stíhačky. (ČTK)

Nad územím Brianskej a Belgorodskej oblasti zostrelili po 15 dronov a nad Smolenskou oblasťou dve.

Telegramový kanál Astra píše, že obyvatelia dediny Vygoniči v Brianskej oblasti v noci informovali o veľkom množstve výbuchov. Cieľom útoku sa stala zrejme elektrická stanica.

Explózie sa ozývali tiež v Smolensku. Či na mieste vznikli nejaké škody, nie je jasné.

Ukrajinská armáda podniká útoky v Rusku, ktorých cieľom je podľa Kyjeva znížiť bojaschopnosť nepriateľa. (ČTK)