Erdogan volal s Putinom, podporil mierové rozhovory s účasťou „všetkých strán“

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sveriges Radio to uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson.

Kristersson zdôraznil, že cieľom nie je vysielať na Ukrajinu veľké počty vojakov zo zahraničia, ale zabezpečiť, „aby Ukrajina dokázala za seba vierohodne prevziať zodpovednosť a aby sa Rusko nepokúsilo o ďalší útok“.

Dodal, že v prípade uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou musí byť príspevok Švédska k ochrane Ukrajiny jasne definovaný a realizovaný bezpečným spôsobom.

Kristerssonove vyjadrenia odzneli v súvislosti s konzultáciami náčelníkov generálnych štábov členských krajín NATO, ktorí v stredu rokovali o možnostiach poskytnutia vojenských bezpečnostných záruk ako súčasti budúceho mierového riešenia. (TASR)

Sankcie sa týkajú ôsmich osôb a subjektov vrátane infraštruktúry kryptomeny A7A5 naviazanej na rubeľ, ktorú spustili v Kirgizsku a v ktorej sa podľa Londýna počas štyroch mesiacov uskutočnili transakcie v hodnote 9,3 miliardy dolárov.

„Ak si Kremeľ myslí, že svoje zúfalé pokusy zmierniť dopad našich sankcií dokáže ukryť praním transakcií cez pochybné kryptosiete, tak sa veľmi mýli,“ objasnil námestník britského ministra zahraničných vecí Stephen Doughty.

Nové opatrenia nadväzujú na rokovania vo Washingtone, ktoré sa konali začiatkom tohto týždňa a na ktorých sa o vojne na Ukrajine rozprával Donald Trump s Volodymyrom Zelenským a siedmimi lídrami z Európy vrátane britského premiéra Keira Starmera.

Reuters spresnil, že Británia zaradila na svoj sankčný zoznam luxemburskú firmu a štyri kirgizské spoločnosti, medzi nimi Grinex LLC a Old Vector LLC, ktoré sa podieľali na infraštruktúre A7A5.

Sankcie sa dotkli aj troch jednotlivcov obvinených z podpory ruskej finančnej infraštruktúry: jedného za napojenie na kirgizskú banku využívanú na platby za vojenský materiál, ďalšieho za obchádzanie sankcií a tretieho za poskytovanie služieb ruskej štátnej banke Promsviazbank.

Sankcie na spoločnosti Grinex a Old Vector za napomáhanie pri obchádzaní sankcií a za podporu nezákonných kryptomenových aktivít uvalili minulý týždeň aj Spojené štáty.

Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedlo, že Rusko v reakcii na krok Londýna oznámilo prijatie odvetných sankcií. Týkajú sa 21 subjektov vrátane viacerých známych novinárov a politológov či mimovládnych organizácií a konzultačných firiem, ktoré majú teraz zákaz vstupu do Ruska.

Moskva označila tieto svoje kroky za reakciu na „pokračujúci konfrontačný kurz Londýna, v rámci ktorého sa podnikajú kroky na démonizáciu našej krajiny“.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na aktualizovanom sankčnom zozname ocitli osoby, ktoré šíria dezinformácie a nepodložené obvinenia na adresu Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine a „presadzujú sprísnenie protiruskej politiky Západu a posilnenie podpory kyjevského režimu“.

Ruské úrady už v nedávnej minulosti zaradili na sankčný zoznam stovky občanov Británie, ako aj USA a členských štátov EÚ, medzi nimi viacerých novinárov a vedcov píšucich o Rusku a Ukrajine. (TASR)

Tvrdia, že ruskí hackeri prenikli do databázy Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny a získali informácie o „1,7 milióna ukrajinských vojakov zabitých a nezvestných v bojoch“ počas rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.

Uviedlo to ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

V skutočnosti ide o dezinformáciu, pretože Ukrajina od vyhlásenia nezávislosti nikdy nemala pravidelnú armádu s takýmto počtom vojakov.

Podľa Zelenského mali ozbrojené sily krajiny k januáru tohto roka približne 880-tisíc príslušníkov.

Zelenskyj tvrdí, že ruské straty sú trikrát vyššie ako ukrajinské. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa od začiatku vojny zvýšil na 1 072 700, uviedol v na Facebooku ukrajinský generálny štáb. (SITA, Ukrajinská pravda)

Uviedol to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Očakávame, že Ukrajina nepodnikne ďalšie útoky na ropovod, ktorý je kľúčový pre energetické zásobovanie našej krajiny,“ napísal na Facebooku Szijjártó.

Maďarsko a Slovensko sú jediné krajiny EÚ, ktoré stále nakupujú ruskú ropu. V júli Budapešť doviezla ropu za 232 miliónov dolárov (približne 211,12 milióna eur) a Bratislava za 196 miliónov dolárov (približne 178,36 milióna eur).

Maďarsko, ktoré väčšinu svojej ropy dováža cez ropovod Družba, vystupuje proti snahám EÚ úplne zastaviť dovoz ruskej energie. (SITA, Kyiv Independent)

Rezort to oznámil vo vyhlásení.

Dve lietadlá podľa vyhlásenia monitorovali vzdušný priestor nad pohraničnou župou Tulcea po tom, ako systém rumunského rezortu obrany zistil skupiny ruských dronov útočiacich na ukrajinské dunajské prístavy.

„Počas misie neboli zistené žiadne narušenia vzdušného priestoru. Lietadlá sa vrátili na leteckú základňu o 01:10," konštatuje vyhlásenie.