Pred touto vojnou slovami neunikneme, píše Matúš Ritomský

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že kapacity pripravili v nemocniciach v Debrecíne a Nyíregyháze, ale „našťastie to nebolo potrebné“.

Szijjártó podľa jeho slov viedol konzultácie so zástupcami maďarskej komunity v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti, ktorým maďarská vláda ponúkla pomoc. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zhruba 8,5 percenta populácie Mukačeva tvorí maďarská menšina.

Maďarský premiér ruský útok na závod v Mukačeve priamo neodsúdil. Poznamenal len že „úsilie zamerané na nastolenie mieru a proces rokovaní, ktorý začal prezident Trump, musia pokračovať. Len mier!“

Svoje rozhodnutie nepomáhať ukrajinskej armáde a nepovoľovať tranzit zbraní na Ukrajinu cez maďarské územie Budapešť od začiatku ruskej vojny proti Kyjevu odôvodňuje tým, že takto chráni Zakarpatskú oblasť pred ruskými útokmi. (SITA)

Uviedol to šéf vojenskej administratívy Zakarpatskej oblasti Myroslav Bileckyj, informuje web Ukrajinská pravda.

Šesť pacientov podľa jeho slov zostáva v nemocnici so zraneniami končatín, brucha a hlavy, všetci sú v stabilizovanom stave a jeden pacient podstúpil operáciu.

Ukrajinská záchranná služba. uviedla, že hasiči stále bojujú s požiarom.

„Zakarpatská oblasť: Pokračujú hasičské operácie v Mukačeve… Do hasenia požiaru a odstraňovania jeho následkov je zapojených 54 hasičov a 15 hasičských vozidiel," konštatovala záchranná služba. Na mieste pracujú aj dva hasičské vlaky železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia.

Bileckyj uviedol, že hovoril s investorom a riaditeľom závodu. Diskutovali o možnosti presunu výroby a prioritne o zabezpečení pracovných miest pre tých, ktorí zostali bez práce, čo sa týka približne 2 500 zamestnancov.

„Toto je pre Zakarpatskú oblasť strategická spoločnosť. Len od začiatku roka zaplatila na daniach viac ako 285 miliónov hrivien, ktoré išli na rozvoj oblasti," vyjadril sa.

Mukačevo má približne 80-tisíc obyvateľov. Zhruba 8,5 percenta populácie mesta tvorí maďarská menšina.

Prečerpávanie sa podľa nej čoskoro zastaví a rozsah škôd sa zisťuje.

Podľa denníka mal v prvých mesiacoch vojny s Ruskom bránil Kyjev a podieľať sa na protivzdušnej obrane.

Podľa WSJ viedol Serhij K. tím dvoch vojakov a štyroch civilných potápačov, ktorých tajne naverbovala zvláštna ukrajinská vojenská jednotka, aby plynovody poškodili.

Na prepravu výbušniny k plynovodom podľa prokuratúry skupina sabotérov využila jachtu, ktorá vyplávala zo severonemeckého prístavu Rostock.

Prenajala si ju vďaka sfalšovaným dokumentom a pomocou sprostredkovateľov od nemeckej firmy.

Podľa zdrojov talianskej agentúry ANSA bol 49-ročný Ukrajinec v Taliansku na dovolenke s rodinou. Pri kontrole dát, ktoré hostia udávajú pri ubytovaní v hoteli, polícia zistila, že ide o medzinárodne hľadaného muža. Zadržala ho potom v obci San Clemente neďaleko Rimini.

Nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová v príspevku na sieti X ocenila prácu vyšetrovateľov a dodala, že treba výbuchy zo septembra 2022 vyšetriť, a preto je dobré, "že robíme pokrok".

Zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie agentúre Reuters povedal, že sa k veci nemôže vyjadriť, pretože nie je jasné, kto bol zadržaný. Dodal, že Ukrajina naďalej odmieta, že by hrala akúkoľvek úlohu v útokoch na Nord Stream. (ČTK)

Agentúra Reuters predtým s odvolaním sa na americkú armádu informovala, že vojenskí velitelia zo Spojených štátov a viacerých európskych krajín dokončili návrhy možného zaistenia bezpečnosti Ukrajiny po skončení vojny a teraz ich predložia na posúdenie poradcom pre národnú bezpečnosť jednotlivých vlád.

Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sieti Telegram povedal, že v stredu rokovali poradcovia pre otázky národnej bezpečnosti a vo štvrtok prebehla ďalšia komunikácia.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa na príslušných diskusiách zúčastnili náčelníci generálnych štábov Fínska, Francúzska, Nemecka, Británie, Talianska, Ukrajiny a USA.

„Každý deň teraz pribúdajú kontúry budúcej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny - zbrane, financovanie, spolupráca s našimi partnermi, sily na zemi, vo vzduchu, na mori,“ povedal Zelenskyj.

Daň chce zvýšiť z existujúcich 19 percent na 30 percent. Tlačovej agentúre PAP to povedal námestník ministra financií Jaroslaw Neneman.

V roku 2027 by sa sadzba mala znížiť na 26 percent. V nasledujúcich rokoch by potom mala klesať ďalej na 23 percent, uviedol Neneman.

Poľsko od začiatku vojny v susednej Ukrajine zvyšuje výdavky na obranu. V roku 2026 plánuje vyčleňovať na svoje ozbrojené sily päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

"Ministerstvo financií odhaduje, že tieto zmeny povedú v roku 2026 k nárastu príjmov z dane z príjmov právnických osôb približne o 6,5 miliardy zlotých," uviedol úrad.

"Celkovo sa očakáva, že navrhované riešenia v najbližších desiatich rokoch prinesú do rozpočtu viac ako 20 miliárd zlotých, čo predstavuje významný príspevok bankového sektora k financovaniu výdavkov štátneho rozpočtu...," dodalo ministerstvo s tým, že zároveň plánuje znižovať špeciálnu daň pre finančné inštitúcie, ktoré platí od roku 2016 a predstavuje zhruba 0,44 percenta ročne.

Banky v Česku teraz platia bežnú 21-percentnú daň z príjmu ako ostatné firmy. Zároveň však od roku 2023 odvádzajú takzvanú daň z neočakávaných mimoriadnych ziskov, ktorá predstavuje 60 percent. Táto mimoriadna daň má platiť len do konca tohto roka. (ČTK)