Relácia Aréna s politológom Alexandrom Dulebom

Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry RBC Ukraine boli výbuchy počuť v Kyjeve a v západoukrajinskom meste Ľvov. Agentúra citovala vojenského gubernátora Ľvovskej oblasti Maxyma Kozyckého, ktorý zároveň uviedol, že v regióne bola aktivovaná protivzdušná obrana.

V Kyjeve bol už v stredu večer vyhlásený letecký poplach a útoky dronov tam pokračovali aj počas noci. Aj tu bola nasadená protivzdušná obrana.

Obyvateľom bolo nariadené, aby zostali v úkrytoch. Zatiaľ nie sú k dispozícii presné informácie o obetiach či materiálnych škodách.

Najnovšie útoky prichádzajú uprostred nedávneho úsilia amerického prezidenta Donalda Trumpa o riešenie vojny na Ukrajine. (TASR)

Hlava štátu však zároveň dodáva, že ústupky sú vlastne porušením medzinárodného práva.

V rozhovore s ČTK prezident Peter Pavol povedal, že ústupky sú odrazom reality na bojisku a ak nemá vojna pokračovať ďalšie roky s množstvom obetí a materiálnych škôd, je menším zlom dočasná strata teritória.

"Zámerne hovorím dočasná, pretože akákoľvek dohoda, ktorá bude dosiahnutá, by nemala potvrdiť de iure územné zisky Rusku. Tým by sme popreli princíp územnej integrity, ktorý je súčasťou Charty OSN a medzinárodného práva," poznamenal Pavel.

"Je to viac-menej priznanie reality, že Rusko niektoré regióny pevne kontroluje. Ak budú priznané ako dočasne okupované, tak by sme ich takto mali nazývať. A nie ako ruské územia, "dodal Pavel.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

"Netrúfam si hodnotiť, ako by mala vyzerať dohoda ohľadom teritória, to je naozaj čisto na Ukrajine a Rusku. My by sme asi nemali radiť, čo by si mali nechať a čo by mali pustiť. To je určite mimo našich právomocí a kompetencií," podotkla hlava štátu.

Prezident tiež povedal, že západné krajiny k podpore Ukrajiny zaujímajú postupný prístup. Protiruské sankcie aj pomoc napadnutej krajine podľa neho mali byť masívne od začiatku. Vytvorili by sa tým podmienky pre čo najefektívnejšiu ukrajinskú obranu, aby straty na životoch boli čo najmenšie a konflikt trval čo najkratší čas. "Po dlhú dobu boli u mnohých krajín vidieť skôr obavy z možnej eskalácie," myslí si Pavel.

Nakoniec sa ale po čase k danej podpore krajiny dopracovali. Na začiatku konfliktu sa podľa prezidenta viedli debaty o poskytnutí obrnenej techniky, potom munícia s dostrelom väčším ako 40 kilometrov, následne o riadených strelách aj o poskytnutí letectva. "Dnes všetky tieto veci Ukrajine poskytujeme. Keby sme jej ich poskytli pred, povedzme, dvoma, možno tromi rokmi, situácia mohla vyzerať úplne inak," dodal prezident.

Podobne je to podľa neho s protiruskými sankciami. Silný ekonomický tlak na Rusko pri vedomí, že nechcú spojenci vyvolať tretiu svetovú vojnu s jadrovou mocnosťou, by bol podľa Pavla v súlade s medzinárodným právom. "Bolo by to nielen efektívne, ale tiež by to spôsobilo čo najmenej obetí," myslí si.

Vzhľadom na to, že je Rusko závislé od vývozu surovín, predovšetkým ropy a plynu, tak je tiež veľmi náchylné k ekonomickému tlaku, povedal Pavel.

"Keby sme tento ekonomický tlak využili koordinovane zo strany Spojených štátov a Európy, potom by Rusko v relatívne krátkom čase nemalo inú možnosť, ako konať," doplnil. (ČTK)

O bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, ktoré by v prípade uzavretia mierovej dohody s Moskvou zabránili opakovaniu ruskej agresie, sa intenzívne rokuje od piatkového rusko-amerického summitu na Aljaške a pondelkovej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a zástupcov európskych krajín, EÚ a NATO v Bielom dome.

"Nemyslím si, že by sme tu mali niesť hlavné bremeno. Prezident (Donald Trump) určite očakáva, že hlavnú úlohu tu bude hrať Európa," povedal Vance vo vysielaní stanice Fox News.

"Nech už to bude v akejkoľvek forme, Európania budú musieť prevziať leví podiel tohto bremena. Je to ich kontinent, je to ich bezpečnosť a prezident sa vyjadril veľmi jasne - budú tu musieť zabrať," uviedol viceprezident.

Vance tiež pripomenul, že Rusko chce v rámci prípadnej mierovej dohody niektoré ukrajinské územia, "z ktorých väčšinu obsadilo, aj keď časť z nich neobsadilo".

Rusko okupuje približne pätinu Ukrajiny a Trump tvrdí, že pre akékoľvek mierové urovnanie budú kľúčové "výmeny územia" či územné zmeny. Ukrajina však odmieta postúpiť Rusku akúkoľvek časť svojho územia, podľa Zelenského to neumožňuje ústava krajiny.

Trump v poslednom čase vystupňoval svoje úsilie o ukončenie vojny, ktorú pred tromi a pol rokmi rozpútalo Rusko. Začal prípravy na schôdzku Zelenského s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a západní spojenci zároveň diskutujú o bezpečnostných garanciách pre Kyjev, ktoré by mohli prispieť k uzavretiu mieru.

Server RBK-Ukrajina v tejto súvislosti pripomenul, že v rámci bezpečnostných záruk je desiatka krajín ochotná vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby dohliadali na dodržiavanie budúcej mierovej dohody.

Účasť USA na zárukách zostáva nejasná. Trump hovorí, že americkí vojaci na ukrajinskú pôdu nevstúpia, nevylúčil však americkú leteckú podporu. Zelenskyj po pondelkovom stretnutí v Bielom dome povedal, že podrobnosti bezpečnostných záruk majú byť vypracované do desiatich dní.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v stredu večer po prvom koordinačnom rokovaní s poradcami pre národnú bezpečnosť Nemecka, Talianska, Francúzska, Británie, Fínska, EÚ a NATO uviedol, že Ukrajina už začala s partnermi pripravovať vojenskú zložku najbližších bezpečnostných záruk, ktoré majú vylúčiť opakovanie ruskej agresie.

Podľa obžaloby je muž vo veku okolo 30 rokov obvinený z poskytovania informácií o činnosti veľvyslanectva v období od marca do 20. novembra 2024 - do momentu, kedy ho zadržala polícia. Ku kontaktovaniu ruských a iránskych spravodajských služieb ho podľa podľa nórskej verejnoprávnej stanice NRK viedli úzke vzťahy USA s Izraelom a prebiehajúca vojna v Pásme Gazy. Ruské úrady mu za informácie údajne zaplatili 10.000 eur, iránske formou kryptomeny bitcoin.

Je obvinený z toho, že ruským a iránskym činiteľom posunul kontaktné údaje diplomatov, zamestnancov veľvyslanectva a ich rodín. Rovnako je obvinený z toho, že im poskytol evidenčné čísla vozidiel používaných veľvyslanectvom. Obžaloba tiež tvrdí, že Nór mal Rusku a Iránu odovzdať pôdorysy veľvyslanectva, bezpečnostné postupy a zoznam kuriérov, ktorých služby využívala nórska spravodajská služba.

V prvý deň procesu prokurátori predložili dôkazy v podobe e-mailovej komunikácie adresovanej ruskému veľvyslanectvu, v ktorom obžalovaný napísal, že má „informácie, ktoré by vám mohli byť užitočné“, informovala verejnoprávna televízia NRK.

„Obžalovaný priznáva skutkovú podstatu činu, ale popiera trestnú zodpovednosť. Je mu ľúto, čo urobil, ale nie je špión,“ povedala pre nórsku tlačovú agentúru NTB obhajkyňa obvineného Inger Zadigová. Obžalovanému hrozí 21 rokov väzenia.

Nór v čase zatknutia študoval bakalársky program v oblasti bezpečnosti a pripravenosti na nórskej Arktickej univerzite UiT v Tromsø. Hosťujúci výskumník na tejto univerzite, ktorý o sebe tvrdil, že je Brazílčan José Assis Giammaria, bol minulý rok jednou z osôb, ktoré si Západ vymenil s Ruskom v rámci výmeny väzňov. Tento muž bol zatknutý v roku 2022 na základe obvinení zo špionáže. Polícia podľa NRK zistila, že je v skutočnosti Rus a jeho meno je Michail Mikušin. (TASR)

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sveriges Radio to uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson.

Kristersson zdôraznil, že cieľom nie je vysielať na Ukrajinu veľké počty vojakov zo zahraničia, ale zabezpečiť, „aby Ukrajina dokázala za seba vierohodne prevziať zodpovednosť a aby sa Rusko nepokúsilo o ďalší útok“.

Dodal, že v prípade uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou musí byť príspevok Švédska k ochrane Ukrajiny jasne definovaný a realizovaný bezpečným spôsobom.

Kristerssonove vyjadrenia odzneli v súvislosti s konzultáciami náčelníkov generálnych štábov členských krajín NATO, ktorí v stredu rokovali o možnostiach poskytnutia vojenských bezpečnostných záruk ako súčasti budúceho mierového riešenia. (TASR)

Sankcie sa týkajú ôsmich osôb a subjektov vrátane infraštruktúry kryptomeny A7A5 naviazanej na rubeľ, ktorú spustili v Kirgizsku a v ktorej sa podľa Londýna počas štyroch mesiacov uskutočnili transakcie v hodnote 9,3 miliardy dolárov.

„Ak si Kremeľ myslí, že svoje zúfalé pokusy zmierniť dopad našich sankcií dokáže ukryť praním transakcií cez pochybné kryptosiete, tak sa veľmi mýli,“ objasnil námestník britského ministra zahraničných vecí Stephen Doughty.

Nové opatrenia nadväzujú na rokovania vo Washingtone, ktoré sa konali začiatkom tohto týždňa a na ktorých sa o vojne na Ukrajine rozprával Donald Trump s Volodymyrom Zelenským a siedmimi lídrami z Európy vrátane britského premiéra Keira Starmera.

Reuters spresnil, že Británia zaradila na svoj sankčný zoznam luxemburskú firmu a štyri kirgizské spoločnosti, medzi nimi Grinex LLC a Old Vector LLC, ktoré sa podieľali na infraštruktúre A7A5.

Sankcie sa dotkli aj troch jednotlivcov obvinených z podpory ruskej finančnej infraštruktúry: jedného za napojenie na kirgizskú banku využívanú na platby za vojenský materiál, ďalšieho za obchádzanie sankcií a tretieho za poskytovanie služieb ruskej štátnej banke Promsviazbank.

Sankcie na spoločnosti Grinex a Old Vector za napomáhanie pri obchádzaní sankcií a za podporu nezákonných kryptomenových aktivít uvalili minulý týždeň aj Spojené štáty.

Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedlo, že Rusko v reakcii na krok Londýna oznámilo prijatie odvetných sankcií. Týkajú sa 21 subjektov vrátane viacerých známych novinárov a politológov či mimovládnych organizácií a konzultačných firiem, ktoré majú teraz zákaz vstupu do Ruska.

Moskva označila tieto svoje kroky za reakciu na „pokračujúci konfrontačný kurz Londýna, v rámci ktorého sa podnikajú kroky na démonizáciu našej krajiny“.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na aktualizovanom sankčnom zozname ocitli osoby, ktoré šíria dezinformácie a nepodložené obvinenia na adresu Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine a „presadzujú sprísnenie protiruskej politiky Západu a posilnenie podpory kyjevského režimu“.

Ruské úrady už v nedávnej minulosti zaradili na sankčný zoznam stovky občanov Británie, ako aj USA a členských štátov EÚ, medzi nimi viacerých novinárov a vedcov píšucich o Rusku a Ukrajine. (TASR)