Diskusia o bezpečnostných otázkach bez Ruska nikam nepovedie, varoval Lavrov

Informoval o tom prezident Zelenskyj. Ukrajinci ju nazvali Flamingo a jej hromadná výroba by podľa prezidenta mohla začať vo februári.

Farbika na výrobu dronov na Ukrajine (7 fotografií)

„Prebehli úspešné testy tejto rakety. Zatiaľ je najúspešnejšia, akú máme – letí 3 000 kilometrov, to je dôležité. Myslím si, že o tom nemôžeme veľa hovoriť, kým nebudeme mať možnosť použiť sto rakiet. Do decembra ich budeme mať viac. A do konca decembra alebo v januári až februári by mala byť spustená sériová výroba,“ povedal Zelenskyj.

Poznamenal tiež, že v tejto veci „sa musíme pozrieť na financovanie tohto programu“.

Agentúra AP zverejnila zábery z fabriky spoločnosti Fire Point, ktorá strely a drony vyrába. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nová ukrajinská strela Flamingo by mohla byť zatiaľ najničivejšia Čítajte 

Ako možné miesto stretnutia s Putinom navrhol Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko.

Stretnutie lídrov dvoch znepriatelených krajín sa snaží zorganizovať americký prezident Donald Trump, ktorý v utorok potvrdil, že už začali prípravy takého rokovanie.

Zelenskyj v ten istý deň uviedol, že je pripravený sa so šéfom Kremľa stretnúť bez predbežných podmienok.

Ukrajina však v súčasnosti intenzívne rokuje s USA a európskymi krajinami o komplexných bezpečnostných zárukách, ktoré by západní spojenci Kyjevu poskytli v prípade ukončenia bojov.

Podrobnosti sa prerokúvajú medzi poradcami pre národnú bezpečnosť a vojenskými predstaviteľmi a Zelenskyj sa domnieva, že do desiatich dní nadobudnú jasnejšiu podobu.

Potom podľa vlastných slov očakáva, že bude pripravený na prvé priame rokovanie s ruským prezidentom od začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022.

Stretnutie by podľa neho malo byť trojstranné aj s účasťou Trumpa. Ten však presadzuje, aby sa najprv uskutočnilo bilaterálne stretnutie Zelenského a Putina.

Okrem stretnutia s Putinom sa Zelenskyj vyjadril aj k ďalším témam. Vo svojich komentároch, ktoré zaslal médiám, odmietol akúkoľvek rolu Číny pri garantovaní ukrajinskej bezpečnosti.

„Po prvé, Čína nám od začiatku nepomohla zastaviť túto vojnu. Po druhé, Čína pomohla Rusku tým, že otvorila svoj trh s dronmi... Nepotrebujeme garantov, ktorí Ukrajine nepomáhajú a nepomohli jej v čase, keď sme to naozaj potrebovali,“ vysvetlil. (TASR)

Rusko v noci na štvrtok útočilo až 574 dronmi a 40 raketami na viaceré ukrajinské mestá, najmä na západe Ukrajiny.

Protivzdušná obrana zničila 546 dronov a 31 striel, uviedlo ukrajinské letectvo s tým, že eviduje zásahy ruskými strelami a dronmi na jedenástich miestach. Podrobnosti k zasiahnutým lokáciám neuviedlo.

Západoukrajinský Ľvov bol v noci zasiahnutý kombinovaným raketovým útokom. Okrem jednej obete v meste evidujú aj dvoch zranených a desiatky poškodených obytných budov, uviedli miestni predstavitelia.

Ruská paľba zranila 12 ľudí v meste Mukačevo, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov od hraníc so Slovenskom.

„Päť pacientov je hospitalizovaných v nemocnici a jeden bol prevezený do regionálnej nemocnice,“ napísala na Facebooku mestská rada.

Dronmi a raketami Moskva útočila aj na mesto Luck na severozápade krajiny. Podľa starostu Igora Poliščuka však neevidujú zranených ani škody.

Rusko v noci zasiahlo aj továreň amerického výrobcu elektroniky v Mukačeve, ktorú významne poškodilo.

„Ide o civilné zariadenie, ktoré nemá nič spoločné s obranou ani armádou,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha na X.

„Nie je to prvý ruský útok na americké podniky na Ukrajine, po útokoch na kancelárie spoločnosti Boeing v Kyjeve začiatkom tohto roka a ďalších útokoch,“ dodal.

Menší útok v noci uskutočnila aj Ukrajina, ktorá podľa ruského ministerstva obrany použila 49 dronov naprieč viacerými ruským oblasťami. Škody ani zranených ruské úrady nehlásia. (TASR)

Poprední európski vojenskí predstavitelia rokujú o nasadení amerických stíhačiek F-35 v Rumunsku, kde Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) buduje svoju najväčšiu leteckú základňu v Európe s cieľom odradiť od opätovnej ruskej invázie.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vylúčil nasadenie amerických vojakov na Ukrajine, ale vyhlásil, že je pripravený poskytnúť leteckú podporu v rámci bezpečnostných záruk USA.

Po tomto stretnutí, na ktorom sa zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a európski lídri, sa vojenskí lídri zišli vo Washingtone, aby prediskutovali logistiku americkej podpory.

NATO v súčasnosti vykonáva hliadkové misie nad Čiernym morom z leteckej základne Mihail Kogălniceanu v Rumunsku, ktorá bola počas vojny v Iraku centrom amerických síl a je najpravdepodobnejším miestom pre americké lietadlá.

Okrem amerických stíhačiek so základňou v Rumunsku chcú európske krajiny záruky týkajúce sa ďalšieho používania amerických satelitov na GPS a prieskum na Ukrajine. Chcú, aby sa USA zaviazali dodať Ukrajine rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS na odrazenie ruských útokov, ako aj povolenie pre prieskumné lietadlá na prelety nad Čiernym morom. (SITA, The Times)

Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry RBC Ukraine boli výbuchy počuť v Kyjeve a v západoukrajinskom meste Ľvov.

Agentúra citovala vojenského gubernátora Ľvovskej oblasti Maxyma Kozyckého, ktorý zároveň uviedol, že v regióne bola aktivovaná protivzdušná obrana.

V Kyjeve bol už v stredu večer vyhlásený letecký poplach a útoky dronov tam pokračovali aj počas noci. Aj tu bola nasadená protivzdušná obrana.

Obyvateľom bolo nariadené, aby zostali v úkrytoch. Zatiaľ nie sú k dispozícii presné informácie o obetiach či materiálnych škodách.

Hlava štátu však zároveň dodáva, že ústupky sú vlastne porušením medzinárodného práva.

V rozhovore s ČTK prezident Peter Pavol povedal, že ústupky sú odrazom reality na bojisku a ak nemá vojna pokračovať ďalšie roky s množstvom obetí a materiálnych škôd, je menším zlom dočasná strata teritória.

"Zámerne hovorím dočasná, pretože akákoľvek dohoda, ktorá bude dosiahnutá, by nemala potvrdiť de iure územné zisky Rusku. Tým by sme popreli princíp územnej integrity, ktorý je súčasťou Charty OSN a medzinárodného práva," poznamenal Pavel.

"Je to viac-menej priznanie reality, že Rusko niektoré regióny pevne kontroluje. Ak budú priznané ako dočasne okupované, tak by sme ich takto mali nazývať. A nie ako ruské územia, "dodal Pavel.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

"Netrúfam si hodnotiť, ako by mala vyzerať dohoda ohľadom teritória, to je naozaj čisto na Ukrajine a Rusku. My by sme asi nemali radiť, čo by si mali nechať a čo by mali pustiť. To je určite mimo našich právomocí a kompetencií," podotkla hlava štátu.

Prezident tiež povedal, že západné krajiny k podpore Ukrajiny zaujímajú postupný prístup.

Protiruské sankcie aj pomoc napadnutej krajine podľa neho mali byť masívne od začiatku. Vytvorili by sa tým podmienky pre čo najefektívnejšiu ukrajinskú obranu, aby straty na životoch boli čo najmenšie a konflikt trval čo najkratší čas. "Dlhú dobu boli u mnohých krajín vidieť skôr obavy z možnej eskalácie," myslí si Pavel.

Nakoniec sa ale po čase k danej podpore krajiny dopracovali. Na začiatku konfliktu sa podľa prezidenta viedli debaty o poskytnutí obrnenej techniky, potom munícia s dostrelom väčším ako 40 kilometrov, následne o riadených strelách aj o poskytnutí letectva.

"Dnes všetky tieto veci Ukrajine poskytujeme. Keby sme jej ich poskytli pred, povedzme, dvoma, možno tromi rokmi, situácia mohla vyzerať úplne inak," dodal prezident.

Podobne je to podľa neho s protiruskými sankciami. Silný ekonomický tlak na Rusko pri vedomí, že nechcú spojenci vyvolať tretiu svetovú vojnu s jadrovou mocnosťou, by bol podľa Pavla v súlade s medzinárodným právom. "Bolo by to nielen efektívne, ale tiež by to spôsobilo čo najmenej obetí," myslí si.

Vzhľadom na to, že je Rusko závislé od vývozu surovín, predovšetkým ropy a plynu, tak je tiež veľmi náchylné k ekonomickému tlaku, povedal Pavel.

"Keby sme tento ekonomický tlak využili koordinovane zo strany Spojených štátov a Európy, potom by Rusko v relatívne krátkom čase nemalo inú možnosť, ako konať," doplnil.

"Nemyslím si, že by sme tu mali niesť hlavné bremeno. Prezident (Donald Trump) určite očakáva, že hlavnú úlohu tu bude hrať Európa," povedal Vance vo vysielaní stanice Fox News.

"Nech už to bude v akejkoľvek forme, Európania budú musieť prevziať leví podiel tohto bremena. Je to ich kontinent, je to ich bezpečnosť a prezident sa vyjadril veľmi jasne - budú tu musieť zabrať," uviedol viceprezident.

Vance tiež pripomenul, že Rusko chce v rámci prípadnej mierovej dohody niektoré ukrajinské územia, "z ktorých väčšinu obsadilo, aj keď časť z nich neobsadilo".

Rusko okupuje približne pätinu Ukrajiny a Trump tvrdí, že pre akékoľvek mierové urovnanie budú kľúčové "výmeny územia" či územné zmeny. Ukrajina však odmieta postúpiť Rusku akúkoľvek časť svojho územia, podľa Zelenského to neumožňuje ústava krajiny.

Server RBK-Ukrajina v tejto súvislosti pripomenul, že v rámci bezpečnostných záruk je desiatka krajín ochotná vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby dohliadali na dodržiavanie budúcej mierovej dohody.

Účasť USA na zárukách zostáva nejasná. Trump hovorí, že americkí vojaci na ukrajinskú pôdu nevstúpia, nevylúčil však americkú leteckú podporu.

Zelenskyj po pondelkovom stretnutí v Bielom dome povedal, že podrobnosti bezpečnostných záruk majú byť vypracované do desiatich dní.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v stredu večer po prvom koordinačnom rokovaní s poradcami pre národnú bezpečnosť Nemecka, Talianska, Francúzska, Británie, Fínska, EÚ a NATO uviedol, že Ukrajina už začala s partnermi pripravovať vojenskú zložku najbližších bezpečnostných záruk, ktoré majú vylúčiť opakovanie ruskej agresie.

Podľa obžaloby je muž vo veku okolo 30 rokov obvinený z poskytovania informácií o činnosti veľvyslanectva v období od marca do 20. novembra 2024 - do momentu, kedy ho zadržala polícia. Ku kontaktovaniu ruských a iránskych spravodajských služieb ho podľa podľa nórskej verejnoprávnej stanice NRK viedli úzke vzťahy USA s Izraelom a prebiehajúca vojna v Pásme Gazy. Ruské úrady mu za informácie údajne zaplatili 10.000 eur, iránske formou kryptomeny bitcoin.

Je obvinený z toho, že ruským a iránskym činiteľom posunul kontaktné údaje diplomatov, zamestnancov veľvyslanectva a ich rodín. Rovnako je obvinený z toho, že im poskytol evidenčné čísla vozidiel používaných veľvyslanectvom. Obžaloba tiež tvrdí, že Nór mal Rusku a Iránu odovzdať pôdorysy veľvyslanectva, bezpečnostné postupy a zoznam kuriérov, ktorých služby využívala nórska spravodajská služba.

V prvý deň procesu prokurátori predložili dôkazy v podobe e-mailovej komunikácie adresovanej ruskému veľvyslanectvu, v ktorom obžalovaný napísal, že má „informácie, ktoré by vám mohli byť užitočné“, informovala verejnoprávna televízia NRK.

„Obžalovaný priznáva skutkovú podstatu činu, ale popiera trestnú zodpovednosť. Je mu ľúto, čo urobil, ale nie je špión,“ povedala pre nórsku tlačovú agentúru NTB obhajkyňa obvineného Inger Zadigová. Obžalovanému hrozí 21 rokov väzenia.

Nór v čase zatknutia študoval bakalársky program v oblasti bezpečnosti a pripravenosti na nórskej Arktickej univerzite UiT v Tromsø. Hosťujúci výskumník na tejto univerzite, ktorý o sebe tvrdil, že je Brazílčan José Assis Giammaria, bol minulý rok jednou z osôb, ktoré si Západ vymenil s Ruskom v rámci výmeny väzňov. Tento muž bol zatknutý v roku 2022 na základe obvinení zo špionáže. Polícia podľa NRK zistila, že je v skutočnosti Rus a jeho meno je Michail Mikušin. (TASR)