Šéfka rakúskej diplomacie navštívila Odesu po ruskom dronovom útoku

Rotu zvyčajne tvorí 100 až 250 vojakov, ale šéf estónskej vlády Kristen Michal na tlačovej konferencii so svojím fínskym náprotivkom Petteri Orpem v Tallinne nespresnil konkrétny počet.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer ako predstavitelia takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu, sa vyslovili za nasadenie vojakov na Ukrajine ako za záruku povojnového urovnania.

Rovnako nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že by tomu bolo otvorené aj Nemecko.

Prípadná prítomnosť európskych vojakov na ukrajinskom území je však pre Rusko úplne neprijateľná, povedal podľa agentúry AFP ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie by išlo o "zahraničnú intervenciu". 

Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Aktuálne ju tvorí 31 krajín. (ČTK)

Hovorila aj o dôležitosti dôveryhodných a rozsiahlych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu i ďalších sankciách.

Kallasová uviedla, že od summitu Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa odohral minulý týždeň na Aljaške, získal ruský prezident všetko, čo si mohol želať.

"Putin sa len smeje a neprestáva zabíjať. Zabúdame, že Rusko zatiaľ nikdy v ničom neustúpilo," povedala vo vysielaní BBC.

Putinove požiadavky na to, aby sa Ukrajina vzdala územia Donbasu, označila Kallasová za pascu a varovala západné štáty pred tlakom na Kyjev.

Šéfka únijnej diplomacie tiež uviedla, že zatiaľ nevidela žiadne konkrétne kroky ohľadom bezpečnostných záruk pre napadnutú krajinu.

"Najdôležitejšia je silná ukrajinská armáda," povedala. Zároveň upozornila na dôležitosť vytvorenia záruk, ktoré nebudú len na papieri. Záleží ale na tom, ako sa členovia takzvanej koalície ochotných rozhodnú a čím konkrétne budú schopní prispieť, oznámila BBC.

EÚ podľa Kallasovej pripravuje 19. sankčný balík, aby ruského prezidenta prinútila k ďalším rokovaniam. Na tú sa snaží apelovať tiež Trump, ktorý volá po schôdzke medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

So stretnutím ukrajinská strana súhlasila, no zároveň uviedla, že Rusi sa vzájomnému vyjednávaniu vyhýbajú. Podľa piatkového oznámenia Kremľa sa takáto schôdzka neplánuje.

Putin podľa západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

Ukrajina odmieta odstúpiť Donbas Kremľu výmenou za mier, hoci Trump zdôraznil nutnosť výmeny územia.

Pred Putinom varovali tiež lídri niektorých európskych krajín. Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že ruskému prezidentovi sa nedá veriť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ho označil za predátora, ktorý sa neustále potrebuje sýtiť pre vlastné prežitie.

Obaja politici sa spolu s ďalšími predstaviteľmi európskych krajín, Únie a Severoatlantickej aliancie stretli na začiatku tohto týždňa s Trumpom a Zelenským v Bielom dome, aby s nimi prebrali rokovania medzi americkým a ruským prezidentom, ktoré sa odohralo o niekoľko dní skôr. (ČTK)

„Uvidíme, či budú Putin a Zelenskyj spolupracovať. Viete, je to trochu ako olej a ocot. Nevychádzajú spolu práve najlepšie z pochopiteľných dôvodov,“ povedal v piatok šéf Bieleho domu.

Dodal, že ešte „uvidí“, či sa bude musieť na takomto stretnutí zúčastniť aj osobne.

Ukrajinský prezident povedal, že Ukrajina „nemá žiadne dohody s Rusmi“ a že jedinú dohodu dosiahla s Trumpom o ďalšom postupe diplomatického procesu.

Zelenskyj vo štvrtok obvinil Rusko, že sa „snaží vyhnúť zorganizovaniu stretnutia“, a dodal, že Moskva chce pokračovať v ofenzíve. (SITA)

Uviedol to počas piatkovej tlačovej konferencie v Kyjeve spolu s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. 

„Zložitosť situácie vysvetlím na príklade stíhačiek F-16. Sme veľmi vďační všetkým našim partnerom za koordináciu a za to, že sa podarilo vytvoriť takúto leteckú flotilu, hoci zatiaľ iba v začiatkoch. Nemáme však všetky lietadlá, ktoré potrebujeme. Tieto stroje nestačia na zaručenie našej bezpečnosti vo vzduchu,“ uviedol Zelenskyj.

Počet ďalších požadovaných lietadiel prezident nešpecifikoval. Dodal, že partneri Ukrajiny sa zhodujú na potrebe vybudovania dostatočnej leteckej flotily, avšak popri politickej vôli a výrobných kapacitách je kľúčové aj zabezpečenie finančných zdrojov.

„Práve takéto detaily robia diskusie o bezpečnostných zárukách zložitými,“ konštatoval Zelenskyj

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat v júni vyhlásil, že na účinnú obranu pred ruskou agresiou potrebuje krajina približne 200 lietadiel rôznych typov. (SITA)

Takéto útoky môžu ešte viac komplikovať jej vlastnú pozíciu a zároveň zhoršovať situáciu aj pre susedné štáty, ktoré majú záujem na korektných a dobrých vzťahoch.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to uviedol v reakcii na útoky ukrajinskej armády na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území.

Pripomenul, že dodávky ropy cez ropovod Družba sú momentálne prerušené, prevádzka by ale mala byť obnovená začiatkom budúceho týždňa.

Slovensko nie je podľa neho v ohrození, disponuje strategickými zásobami ropy a ropných produktov na 90 dní.

„Situácia je však vážna, dotkla sa nielen Slovenska, ale aj Maďarska. Rovnako na uvedenú situáciu nahnevane reagoval aj prezident Spojených štátov amerických Donald Trump. Problém s takýmto presahom budeme určite riešiť aj na úrovni Európskej komisie,“ upozornil Šutaj Eštok.

Doplnil, že útoky, ktoré môžu ohroziť energetickú bezpečnosť slovenských občanov, nemožno považovať za priateľský krok.

Ukrajinská armáda v priebehu deviatich dní trikrát zaútočila na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území. Došlo preto k pozastaveniu dodávok prostredníctvom tohto potrubia, ktoré dopravuje ropu aj na Slovensko a do Maďarska.

Ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Juraj Blanár (Smer) a Péter Szijjártó preto v piatok poslali spoločný otvorený list šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi, v ktorom vyzvali Európsku komisiu (EK) na okamžité zabezpečenie dodržiavania záväzkov bezpečnosti energetických dodávok členských štátov EÚ.

Ministri Kallasovú a Jorgensena upozornili, že EK vo svojom vyhlásení z 27. januára 2025 uviedla, že celistvosť energetickej infraštruktúry zásobujúcej členské štáty EÚ je otázkou bezpečnosti celej Únie. Komisia v tejto súvislosti vyzvala všetky tretie krajiny, aby to rešpektovali. (TASR)

Slovensko patrí medzi štáty, ktoré sa snažia okrem priamej dodávky zbraní na úrovni štátu pomáhať Ukrajine vo všetkých oblastiach. Prezident verí, že ukrajinskí predstavitelia si to uvedomia a že útoky ukrajinskej armády, ako napríklad tie na ropovod Družba, ktoré ohrozujú stabilitu slovenskej ekonomiky, nebudú súčasťou ich vojenských aktivít.

„Veľmi si želám, aby sa rokovania o ukončení vojny na Ukrajine dostali do štádia, kedy nastane pokoj zbraní a verím, že mierové úsilia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho partnerov čoskoro prinesú želaný výsledok,“ skonštatoval Pellegrini.

Zároveň ocenil Trumpov rázny a odmietavý postoj, ktorý zaujal v súvislosti s ukrajinským útokom na ropovod Družba. Hlava štátu pripomenula, že od tejto energetickej infraštruktúry sú závislí ľudia na Slovensku aj slovenská ekonomika. Podporu prezident očakáva aj od partnerov v Európskej únii. (TASR)

Zelenskyj zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby uvalili nové sankcie na Moskvu v prípade, že naozaj neprejaví ochotu ukončiť svoju inváziu. Zelenskyj sa takto vyjadril v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Zelenskyj uviedol, že s Ruttem diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu zo strany iných štátov, ktoré by podľa neho mali byť podobné článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy. Predmetný sa týka tzv. kolektívnej obrany, v rámci ktorej sa útok na jedného z členov Aliancie považuje za útok na všetkých, pričom tie následne napadnutému štátu pomôžu, pripomína TASR.

Rutte podľa agentúry AFP taktiež vyzval na silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, s cieľom zaistiť, že Rusko dodrží prípadnú mierovú dohodu a „už nikdy sa nepokúsi obsadiť na Ukrajine ani jeden štvorcový kilometer“.

„Silné bezpečnostné záruky budú nevyhnutné a práve na tom teraz pracujeme,“ dodal šéf NATO.

Zelenskyj povedal, že bezpečnostné záruky majú pozostávať z toho, čo môžu partneri dať Ukrajine, ako aj z toho, aká by mala byť armáda na Ukrajine po skončení vojny. Zároveň však dodal, že je príliš skoro na to, aby sa vedelo, kto môže čím prispieť - vojakmi, spravodajskými informáciami či financiami.

Aj Rutte povedal, že je „príliš skoro presnejšie hovoriť o tom, aký bude výsledok. USA sa však jednoznačne zapoja.“

„Nechceme opakovanie Budapeštianskeho memoranda ani minských dohôd,“ dodal. (TASR)