Na výročie okupácie Československa začnú zbierať podpisy za referendum o prerušení vzťahov s Moskvou

Odvoláva sa pritom na nemenovaný zdroj z Trumpovej vlády a ďalšie osoby blízke vládnym predstaviteľom. Podobnú informáciu v utorok priniesol aj denník Guardian.

Americký prezident Donald Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný samit všetkých troch prezidentov.

Šéf Bieleho domu európskym lídrom povedal, že takýto postup navrhol Putin, cituje agentúra Reuters zdroj z európskej delegácie.

Tajná služba Spojených štátov (USSS), ktorej úlohou je ochrana najvyšších predstaviteľov krajiny, sa už podľa portálu Politico pripravuje na sami v maďarskom hlavnom meste.

Hoci USSS pri organizovaní samitov častokrát pracuje s viacerými alternatívnymi lokalitami, Budapešť sa podľa dvoch zdrojov javí ako prvá voľba Bieleho domu. Politico v tejto súvislosti pripomína, že maďarský premiér Viktor Orbán je blízkym spojencom prezidenta USA Trumpa.

Budapešť by podľa portálu bola pre Ukrajinu nepríjemnou voľbou, pretože samit v hlavnom meste Maďarska by mohol pripomínať Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom USA, Británia a Rusko sľúbili, že budú garantovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za odovzdanie jadrových zbraní na ukrajinskom území.

Po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa táto dohoda ukázala ako bezvýznamná, keďže Rusko ako signatár na Ukrajinu zaútočilo a Británia a USA neposkytli Kyjevu dostatočnú podporu na odrazenie ruských útokov.

Ruský prezident Putin podľa AFP Trumpovi povedal, že ako miesto samitu uprednostňuje Moskvu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas presadzoval Ženevu.

Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis už prisľúbil Putinovi „imunitu“ voči zatykaču, ktorý na ruského prezidenta vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenia z vojnových zločinov. Maďarsko v máji z ICC vystúpilo a šéfovi Kremľa by preto zatknutie nehrozilo ani tam.

Informoval tlačový odbor Ministerstva hospodárstva.

Trump, ktorý je vášnivý golfista a vlastní niekoľko golfových ihrísk, dar prijal a na oplátku Zelenskému daroval symbolické kľúče od Bieleho domu. Informovala o tom v utorok kancelária ukrajinského prezidenta.

Golfová palica predtým patrila ukrajinskému vojakovi Kosťantynovi Kartavcevovi, ktorý „prišiel o nohu v prvých mesiacoch ruskej invázie pri záchrane svojich spolubojovníkov“, uviedla Zelenského kancelária.

Organizácia ukrajinských veteránov Spojení golfom potom zverejnila video, na ktorom Trump drží golfovú palicu a ďakuje Kartavcevovi.

„Práve som sledoval tvoj švih. Viem o golfe veľa a tvoj švih je skvelý,“ povedal Trump vo videu. „Si úžasný človek a stále hráš golf a robíš všetky ostatné veci. Tvoja krajina je skvelá krajina. Snažíme sa ju priviesť späť do formy,“ dodal. (SITA)

Ukrajinskí a európski poradcovia pre národnú bezpečnosť sa do práce komisie a diskusií zapoja v najbližších dňoch.

Axios podotkol, že Rubio okrem postu šéfa diplomacie zároveň zastáva aj funkciu poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

Iniciatíva na vznik takejto komisie vzišla z pondelkových diskusií na vysokej úrovni v Bielom dome, na ktorých sa zúčastnil americký prezident Donald Trump, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a kľúčové európske osobnosti vrátane britského premiéra Keira Starmera, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Axios dodal, že ruský prezident Vladimir Putin počas svojho stretnutia s Trumpom, ktoré sa konalo v piatok 16. augusta na Aljaške, naznačil ochotu preskúmať koncepcie bezpečnostných záruk.

Putin navrhol Čínu ako jedného z ich možných garantov.

Hoci Trump a Zelenskyj v pondelok na svojom stretnutí v Bielom dome diskutovali aj o témach bezpečnostných záruk, vyhýbali sa podrobným diskusiám, uviedol pre Axios nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Európski lídri na rozšírenom rokovaní v Bielom dome dosiahli s Trumpom konsenzus o implementovaní ochranných opatrení podobných článku 5 Washingtonskej zmluvy o NATO.

Trump v posledných dňoch opäť vylúčil členstvo Ukrajiny v aliancii NATO a pre televíziu Fox News povedal, že niektoré európske krajiny plánujú nasadiť svoje armády ako súčasť bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Podľa Trumpa svoje vojenské jednotky v teréne na Ukrajine chcú mať Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo. Pripustil, že USA by mohli poskytnúť leteckú podporu, avšak nie vojakov. (TASR)

Costa, ktorý prostredníctvom videohovoru z Lisabonu informoval lídrov štátov EÚ o pondelkovom summite vo Washingtone, následne novinárom povedal, že už samotná možnosť bilaterálneho stretnutia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského lídra Vladimira Putina je „obrovským pokrokom“.

„Teraz musíme všetci túto možnosť premeniť na realitu, aby sa stretnutie aj skutočne udialo a bolo úspešné,“ povedal a vyzval na čo najskoršie uskutočnenie širších rokovaní za účasti Európy.

Podľa Costu nastal čas urýchliť zavedenie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by boli podobné tým v článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Článok 5 stanovuje, že útok na jeden členský štát sa bude považovať za útok na všetky členské štáty NATO.

Hoci sa zdá čoraz menej pravdepodobné, že sa Zelenského požiadavka na členstvo Ukrajiny v NATO niekedy zrealizuje, európski lídri a americký prezident Donald Trump diskutujú o možnosti poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky podobné tým v článku 5.

„Základom budúcich záruk sú vlastné ozbrojené sily Ukrajiny, kapacita ktorých musí byť posilnená,“ povedal. Costa zároveň dodal, že budúcnosť Ukrajiny nespočíva len v bezpečnostných opatreniach, ale aj v perspektíve stability a prosperity, ktorú by prinieslo práve členstvo v EÚ.

Costa na záver zdôraznil, že euroblok bude aj naďalej vyvíjať tlak na Rusko, aby zastavilo vojnu. Podľa jeho slov sa tiež pripravuje ďalší balík sankcií. (TASR)

Ako podľa televízie Sky News spresnil predseda vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone, pôjde o virtuálne stretnutie. Podľa Sky News hlavnou témou rokovania bude Ukrajina.

Agentúra Reuters medzičasom informovala, že generál amerického letectva Alexus Grynkewich, ktorý dohliada na všetky operácie NATO v Európe, v rámci avizovanej videokonferencie

predstaví aktuálne informácie o súčasnom bezpečnostnom prostredí a výsledky minulotýždňového stretnutia prezidenta USA Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom Aliancie a radí Severoatlantickej rade ako politickému orgánu NATO v otázkach obrany a vojenskej stratégie. (TASR)

Podľa neho koniec vojny na Ukrajine sa dá dosiahnuť iba diplomatickým úsilím, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarsko víta kroky podniknuté v rozhovoroch Trumpa a Putina a podporuje ďalší proces rokovaní, najmä pokiaľ ide o druhé stretnutie Trumpa a Putina,“ napísal Orbán.

Premiér vo svojom príspevku tiež navrhol, aby Brusel inicioval čo najskoršie usporiadanie summitu EÚ - Rusko.

Na rokovaniach vo Washingtone sa v pondelok zúčastnili americký prezident Donald Trump, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a európski predstavitelia.

Americký prezident ešte pred rokovaniami vyhlásil, že Ukrajina bude musieť Rusku odstúpiť územie. Trump taktiež v minulosti opakovane vylúčil vstup Ukrajiny do NATO, pričom sa v tejto veci postavil na stranu Putina, ktorý potenciálne pripojenie sa Kyjeva k Aliancii odmieta ako bezpečnostnú hrozbu pre Rusko. (TASR)

Podľa agentúry Reuters to Kallasová uviedla po virtuálnom summite Európskej rady, ktorý sa konal deň po schôdzke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a niekoľkých lídrov krajín EÚ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome vo Washingtone.

Kallasová konštatovala, že „jednota medzi lídrami EÚ na dnešnom virtuálnom summite bola citeľná“.

Uviedla, že problematiku bezpečnosti Ukrajiny a sankcií voči Rusku zaradila na prvé miesta agendy nadchádzajúcich rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ.

Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sieti X Kallasová napísala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nedá veriť, že dodrží svoje sľuby či záväzky.

„Preto musia byť bezpečnostné záruky dostatočne silné a dôveryhodné, aby odradili Rusko od preskupovania síl a opätovného útoku,“ dodala.

Kallasová zverejnila aj niekoľko podrobností o tom, ako EÚ prispeje k bezpečnostným zárukám na Ukrajine.

Ozrejmila, že EÚ bude cvičiť ukrajinských vojakov a posilňovať svoje ozbrojené sily a zbrojný priemysel. (TASR)