Koalícia ochotných zvažuje zvýšiť tlak na Putina v podobe ďalších sankcií

Podľa agentúry Reuters to Kallasová uviedla po virtuálnom summite Európskej rady, ktorý sa konal deň po schôdzke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a niekoľkých lídrov krajín EÚ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome vo Washingtone.

Kallasová konštatovala, že „jednota medzi lídrami EÚ na dnešnom virtuálnom summite bola citeľná“.

Uviedla, že problematiku bezpečnosti Ukrajiny a sankcií voči Rusku zaradila na prvé miesta agendy nadchádzajúcich rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ.

Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sieti X Kallasová napísala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nedá veriť, že dodrží svoje sľuby či záväzky.

„Preto musia byť bezpečnostné záruky dostatočne silné a dôveryhodné, aby odradili Rusko od preskupovania síl a opätovného útoku,“ dodala.

Kallasová zverejnila aj niekoľko podrobností o tom, ako EÚ prispeje k bezpečnostným zárukám na Ukrajine.

Ozrejmila, že EÚ bude cvičiť ukrajinských vojakov a posilňovať svoje ozbrojené sily a zbrojný priemysel. (TASR)

Rokovania svetových lídrov o vojne na Ukrajine sú na začiatku, očakávania je potrebné zatiaľ mierniť. Novinárom to dnes v Lánoch povedal prezident Petr Pavel. Podľa neho treba stále tlačiť na Rusko tvrdými sankciami.

Ocenil, že USA a zástupcovia Európy sa zhodli na potrebe jasných garancií pre Ukrajinu. Americký prezident Donald Trump v pondelok rokoval v Bielom dome s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s predstaviteľmi kľúčových európskych krajín a so zástupcami Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

"Asi by sme si všetci želali, aby (rokovania) vyústili čo najskôr do mierovej dohody, zastavenia bojov a obnovenia Ukrajiny po vojne. Ale vzhľadom na to, že sme na začiatku procesu, tak by sme mali zmierniť očakávania a riadiť sa konkrétnymi výsledkami, "uviedol prezident.

Ak budú Rusku hroziť sankcie koordinované medzi Európou a Spojenými štátmi, tak je podľa Pavla šanca, že vyjednávanie nebude preťahovať.

"Ak by mali byť sankcie čoskoro uvoľnené, tak vlastne nebude vystavené žiadnemu tlaku a vojna môže pokračovať ešte niekoľko mesiacov," uviedol Pavel. (ČTK)

„Čo sa týka bezpečnosti, oni sú ochotní nasadiť vojakov na zemi,“ povedal Trump pre televízny kanál Fox News s odkazom na európskych spojencov, s ktorými sa stretol v pondelok v Bielom dome.

„Sme ochotní im pomôcť, najmä ak ide o vzduch, pretože nikto nemá také prostriedky ako my, naozaj nikto,“ povedal Trump. Americký líder tiež „uistil“, že americké pozemné jednotky nebudú na Ukrajinu vyslané a kategoricky vylúčil možnosť vstupu Ukrajiny do NATO.

Americký líder v pondelok oznámil, že začal organizovať schôdzku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s ruským vodcom Vladimirom Putinom, po ktorej by malo nasledovať trojstranné rokovanie s účasťou šéfa Bieleho domu.

Trump pripustil, že Putin by sa mohol stiahnuť, a dodal: „Dúfam, že prezident Putin bude konať správne, ak nie, čaká nás ťažká situácia.“

Okrem budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu je druhým kľúčovým problémom pri ukončení vojny status území okupovaných Ruskom.

Trump povedal, že Ukrajina sa musí zmieriť s tým, že nezíska späť stratené teritóriá vrátane Doneckej oblasti, ale výmenou za to dostane mier. (SITA)

Počas diplomatických rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine sa objavili rôzne návrhy týkajúce sa miesta avizovaného trojstranného summitu za účasti prezidentov USA, Ruska a Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok navrhol, aby sa takéto stretnutie uskutočnilo vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve, kde sa v minulosti odohralo už viacero významných schôdzok a je sídlom mnohých medzinárodných organizácií.

V nadväznosti na Macronovo vyjadrenie švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis vyjadril pripravenosť hostiť ruského prezidenta Vladimira Putina, ak by jeho návšteva poslúžila mierovým iniciatívam, a to aj napriek existujúcemu zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydanému na Putina za odvlečenie detí z Ukrajiny.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani tiež pripustil, že Ženeva „by mohla byť najvhodnejším miestom“ na summit a Taliansko s touto možnosťou súhlasí. Podľa britskej televízie Sky News uprednostňuje Ženevu aj Rusko.

Lokalitou preferovanou Trumpom a Zelenským je však Rím, s čím súhlasia aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance.

Nemenovaní diplomati EÚ podľa Sky News uviedli, že stále je v hre niekoľko lokalít. Podľa utorkovej správy agentúry Reuters a televízie Sky News sa ako možné miesto stretnutia Zelenského a Putina zvažuje i Budapešť či Helsinki.

Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza by sa Zelenskyj s Putinom mohli stretnúť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. (TASR)

Uviedla to Ukrajinská bezpečnostná služba a dodala, že operácie na „demilitarizáciu“ ruských skladov budú pokračovať. 

Útoky zasiahli sklady v obci Bilokurakyne, ktorá leží na kľúčovej železničnej trase zásobujúcej ruské sily na pokrovskom fronte, kde Moskva sústreďuje svoje hlavné útočné sily.

Podľa SBU drony zasiahli ciele najmenej sedemkrát, pričom následne vypukol rozsiahly požiar.

Satelitná služba NASA FIRMS, ktorá monitoruje aktuálnu požiarovú aktivitu, potvrdila požiar. (SITA, Kyiv Independent)