Macron označil Putina za predátora, Európa podľa neho nesmie byť naivná

Pellegrini to vyhlásil na sociálnej sieti.

„Pondelkové rokovania v Bielom dome priniesli veľkú nádej, že po tri a pol ročnej tragickej vojne sa podarí dosiahnuť prielom v diplomatických rokovaniach,“ napísala hlava štátu. „Z verejných vyhlásení účastníkov samitu je zjavné, že sa črtá jasná dohoda o poskytnutí bezpečnostných garancií zo strany USA a tzv. koalície ochotných pre Ukrajinu,“ dodal.

Tento aspekt je podľa neho nevyhnutný na dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru.

Za dôležité Pellegrini považuje priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou o budúcom usporiadaní vzťahov na Ukrajine.

„Pevne verím, že pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa podarí v rámci blížiacich sa trilaterálnych rokovaní dosiahnuť prielom aj v tejto najdôležitejšej otázke. Iba takto je možné zastaviť nezmyselné zabíjanie na Ukrajine,“ doplnil prezident.

Premiér na sociálnej sieti vyhlásil, že bez diskusie o územných zmenách na Ukrajine sa nepohneme. Uviedol tiež, že je a čo najskorší mier, podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, stále však trvá na tom, že nemôže vstúpiť do NATO.

Ukrajinská vláda podľa neho prejavila záujem o spoločné zasadnutie so slovenskou vládou a hľadajú termín a miesto.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC.

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré boli zostavené po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP boli pozostatky dovezené z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Toto vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne 6000 tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď bolo v niekoľkých fázach vrátených 6057 tiel.

„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Zelenskyj pred niekoľkými dňami - 14. augusta - oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom.

Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než 5000 ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta. (TASR)

"Nemyslím si, že to bude problém, aby som k vám bol úprimný. Putina to už unavuje. Všetky to unavuje, ale nikdy neviete, "povedal Trump v rozhovore relácie Fox & Friends televízie Fox News.

"V najbližších dvoch týždňoch sa o Putinovi dozvieme... Je možné, že dohodu uzavrieť nechce, "povedal Trump a dodal, že Putin bude v ťažkej situácii, ak dohodu neprijme.

Informovali o tom z komunikačného odboru hnutia.

Za prospešné považuje aj zaktivizovanie európskych lídrov. „Ostáva len veriť, že zo strany Ruska nejde len o snahu o získanie času na pokračovanie vojny a zabratie ďalších ukrajinských území. To sa ukáže už počas najbližšieho, americkým prezidentom avizovaného stretnutia vo formáte: Trump, Zelenskyj, Putin o dva týždne,“ podotklo hnutie.

Veľkú nádej podľa KDH dáva aj fakt, že celý demokratický svet spoločne hľadá riešenia, ako zaistiť bezpečnostné záruky tak, aby akékoľvek budúce mierové riešenie bolo trvácne a odradilo agresora.

Hnutie zároveň upozornilo, že zatiaľ čo Fínsko, počtom obyvateľov podobne veľká krajina ako Slovensko, bolo na washingtonských rokovaniach osobne zastúpené fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, slovenský premiér Robert Fico (Smer) rieši doma konšpirácie. (TASR)

Fiala ocenil pokrok v rokovaní o mieri na Ukrajine po stretnutí amerického prezidenta Trumpa s ukrajinským náprotivkom Zelenským a zástupcami európskych štátov.

"Som rád za ďalší pokrok v rokovaní o mieri na Ukrajine. Česká republika spoločne s európskymi krajinami považuje za dôležité, aby Ukrajina dostala silné bezpečnostné garancie a mala tak - rovnako ako celá Európa - istotu, že ďalší ruský útok sa nebude opakovať, "uviedol Fiala.

Podľa ministerky obrany Jany Černochovej (ODS) by Európa mala žiadať, aby pred uzavretím mieru bolo dohodnuté prímerie. "Prímerie ako predohra k mieru je namieste, pretože nechceme, aby zomierali ďalší a ďalší ľudia," povedala v rozhovore pre Zoznam Správy. Ak by Putin rokovania so Zelenským odmietol, mali by nasledovať čo najtvrdšie sankcie, uviedla.

V súvislosti s bezpečnostnými garanciami pre Ukrajinu, kde by v rámci mierových jednotiek prípadne mohli byť aj zahraniční vojaci, Černochová uviedla, že pre Česko nič také teraz nie je na stole. Ak by po uzatvorení prímeria mali českí vojaci na Ukrajine pôsobiť, mohlo by to byť podľa ministerky podobné ako po vojenskom konflikte v bývalej Juhoslávii.

České jednotky by neboli na línii dotyku vojnového konfliktu, povedala. Českí vojaci by sa podľa nej mohli podieľať napríklad na výcviku, pôsobiť v logistike, pracovať na odmínovaní a zapojiť by sa mohla chemická jednotka.

"Na rozdiel od premiéra Fialu, ktorý neustále rinčí zbraňami, SPD podporuje prezidenta Trumpa v jeho mierovej iniciatíve čo najrýchlejšie ukončiť konflikt na Ukrajine," uviedol vo vyjadrení pre podpredseda opozičného hnutia SPD Radim Fiala. (ČTK)

Ruský minister zahraničia štátnej televíznej stanici Rossija 24 povedal, že Rusko je aj naďalej odhodlané usilovať sa o vyriešenie konfliktu na Ukrajine, a to tak v bilaterálnom, ako aj trilaterálnom formáte.

"Prezident to zopakoval veľakrát," povedal Lavrov. "Kľúčové je, aby sa o tieto formáty neusilovalo len kvôli mediálnemu pokrytiu alebo večernému vysielaniu. Všetky kontakty na úrovni vedúcich predstaviteľov štátov musia byť nanajvýš starostlivo pripravené, "dodal šéf ruskej diplomacie.

Lavrov dnes povedal, že na piatkovom rusko-americkom samite na Aljaške bola zjavná úprimná snaha Trumpa a jeho tímu dosiahnuť dlhodobý a udržateľný mier na Ukrajine, čo je podľa neho v kontraste s postojom európskych krajín.

Atmosféra na Aljaške bola podľa neho veľmi dobrá. "Bolo jasné, že hlava Spojených štátov a jeho tím chcú predovšetkým úprimne dosiahnuť výsledok, ktorý bude dlhodobý, udržateľný a spoľahlivý," povedal Lavrov stanici Rossija 24. Tento konštruktívny postoj podľa neho kontrastuje s prístupom Európy, ktorej čelní predstavitelia spolu so Zelenským v pondelok rokovali s Trumpom okrem iného o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. "Európania na každom kroku trvali iba na prímerí, a potom budú Ukrajine ďalej dodávať zbrane," myslí si Lavrov.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý patrí medzi najostrejších kritikov Západu, dnes vyhlásil, že európski lídri nedokázali Trumpovi nadbehnúť, a že nie je jasné, ako bude Zelenskyj na domácej scéne prezentovať územné otázky a bezpečnostné záruky.

"Protiruskej vojnechtivej koalícii ochotných sa nepodarilo poraziť prezidenta USA na jeho ihrisku. Európa mu ďakovala a podliezala, "napísal Medvedev v angličtine na sieti X. Dodal, že je otázkou, "na akú strunu zahrá" Zelenskyj o zárukách a územiach doma, až si "znova oblečie svoju zelenú vojenskú uniformu".