Zelenskyj označil stretnutie za konštruktívne

V rozhovore pre nemecký denník Berliner Zeitung uviedol, že sa momentálne nachádza na Ukrajine a plánuje tam zostať ešte dva mesiace.

Film sa bude zaoberať otázkami ako „prečo Ukrajina stále existuje a ako môže kultúra prežiť v takýchto ťažkých časoch“, vysvetlil 67-ročný umelec. Projekt vedie bližšie nešpecifikovaná nezisková inštitúcia, ktorá podporuje ukrajinskú kultúru a privádza umelcov do krajiny, dodal.

Aj Wej-wej už predtým vycestoval na Ukrajinu, kde pripravil výstavu svojich diel, ktorá sa otvorí v Kyjeve v polovici septembra. „Potom som sa rozhodol, že sa tomu budem venovať naplno. Vždy chcem vedieť viac, klásť si výzvy, vystavovať sa ťažkým situáciám,“ povedal na margo svojho filmového dokumentu.

Zdôraznil, že to robí preto, aby si mohol vytvoriť vlastný názor „a potom, ako umelec, musím pre to nájsť jazyk“. Vyhlásil, že si k Ukrajine vybudoval „emocionálne puto“. „Tamojší ľudia sú neuveriteľne priateľskí a ochotní pomôcť,“ zakončil s tým, že to bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol nakrútiť tento film. (TASR)

Agentúra AFP uvádza, že najmä obsadenie obce Kleban-Byk je dôležitým postupom k mestu Kosťantynivka, ktorého získanie môže byť pre Rusko kľúčovým pri ďalšom postupe ku Kramatorsku - dôležitému logistickému uzlu ukrajinskej defenzívy. 

Najnovšie postupy ruskej armády prichádzajú v čase, keď z iniciatívy amerického prezidenta Trumpa prebiehajú rokovania o usporiadaní samitu medzi Putinom a Zelenským.

Ruský minister zahraničia Lavrov však v piatok vyhlásil, že „nie je naplánované žiadne stretnutie“ a podľa vyhlásení Zelenského sa Moskva len snaží predĺžiť svoju ofenzívu. Trump v rovnaký deň novinárom povedal, že v najbližších dvoch týždňoch spraví dôležité rozhodnutie ohľadom vojny na Ukrajine, pričom dodal, že Moskva môže čeliť obrovským sankciám alebo Spojené štáty môžu taktiež „nespraviť nič“. (TASR)

Dron zabil 59-ročného muža a ďalších piatich ľudí v autobuse zranil. Uviedla to miestna vojenská administratíva.

Okrem toho ruská armáda v sobotu ráno v Dnepropetrovskej oblasti navádzanými leteckými bombami zaútočia na obec Malomychajlivka.

Útok zranil jedného dospelého civilistu a jedno desaťročné dieťa.

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 49 iránskymi dronmi Šahíd. Z nich ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo odklonila 36. Útoky zasiahli sedem miest v Doneckej, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti.

V Kyjeve bol dopoludnia vyhlásený ďalší letecký poplach kvôli ruským dronom, pričom starosta Vitalij Kličko potvrdil nasadenie protivzdušnej obrany a pád jedného dronu na ulicu.

Pilot stíhačky MiG-29 prišiel o život pri pristávacom priblížení po bojovom nasadení pri nočnom ruskom útoku. Úrady na mieste havárie vyšetrujú podrobnosti a možné príčiny nehody.

Zničenie stíhačky podľa agentúry DPA predstavuje citeľnú stratu pre ukrajinské letectvo, v ktorom tvorí tento sovietsky viacúčelový stroj s niekoľkými desiatkami exemplárov najpočetnejší typ bojového lietadla.

Ukrajina od začiatku vojny získala ďalšie stroje tohto typu od zahraničných partnerov, vrátane Poľska a Slovenska, čo podľa DPA čiastočne kompenzuje vojnové straty spôsobené ruskou agresiou.

Zároveň apelovalo na európskych partnerov Ukrajiny, aby v tejto súvislosti nepoľavovali v ostražitosti.

„Hromadenie ruských vojakov na ukrajinských hraniciach v rokoch 2021–2022 sa odohralo pod rúškom spoločných rusko-bieloruských vojenských cvičení Západ-2021. Varujeme Minsk pred (ďalšími) bezohľadnými provokáciami,“ uviedol v piatok ukrajinský rezort diplomacie na platforme X.

Apeloval pritom na bieloruské orgány, „aby zostali obozretné, nepribližovali sa k (ukrajinským) hraniciam a neprovokovali“ ukrajinské ozbrojené sily.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zavrhol myšlienku, že Minsk by využil cvičenia na útok voči svojim susedom, pričom ju označil za „úplný nezmysel“. Plánované cvičenia nazvané Západ-2025 však vyvolávajú obavy o bezpečnosť aj u ďalších susedov Bieloruska - Poľsku, Litve i Lotyšsku, približuje Reuters. Podľa vyjadrenia Minsku bude ich súčasťou aj nácvik použitia jadrových zbraní a ruskej hypersonickej rakety stredného doletu Orešnik.

„Spolupráca medzi režimami v Moskve a Minsku predstavuje bezprostrednú hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Poľsko, pobaltské štáty a celú Európu a brzdí mierové snahy prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa na ukončenie vojny,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

"Som presvedčený, že vodcovské schopnosti súčasného prezidenta (Donalda) Trumpa sú dobrou zárukou, že sa vzťahy obnovia," uviedol ruský líder pri návšteve ruského jadrového výskumného centra, podľa ktorého zostávajú USA a Rusko po samite na Aljaške v kontakte.

"S príchodom prezidenta Trumpa sa podľa mňa konečne objavilo svetlo na konci tunela. A teraz sme mali veľmi dobré, zmysluplné a úprimné stretnutie na Aljaške," povedal Putin.

"Ďalšie kroky teraz závisia od vedenia Spojených štátov," dodal podľa agentúry Reuters.

Rotu zvyčajne tvorí 100 až 250 vojakov, ale šéf estónskej vlády Kristen Michal na tlačovej konferencii so svojím fínskym náprotivkom Petteri Orpem v Tallinne nespresnil konkrétny počet.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer ako predstavitelia takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu, sa vyslovili za nasadenie vojakov na Ukrajine ako za záruku povojnového urovnania.

Rovnako nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že by tomu bolo otvorené aj Nemecko.

Prípadná prítomnosť európskych vojakov na ukrajinskom území je však pre Rusko úplne neprijateľná, povedal podľa agentúry AFP ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie by išlo o "zahraničnú intervenciu". 

Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Aktuálne ju tvorí 31 krajín. (ČTK)