Putin hovoril s lídrami Bieloruska a Kazachstanu o stretnutí s Trumpom

Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.

„Mier, ktorý by od Ukrajiny žiadal, aby sa vzdala častí Donbasu, ktoré sú stále pod jej kontrolou, je neprijateľný,“ napísala Katarína Mathernová vo svojom príspevku na facebooku. Dodala, že EÚ nebude tolerovať mier, ktorý by bol „len iným slovom pre kapituláciu“.

Mathernová kritizovala aj stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v meste Anchorage na Aljaške.

„Prezident Trump sa rozhodol netlačiť na prímerie. Namiesto toho Putin predstavil údajnú 'mierovú ponuku', ktorá je v skutočnosti diktátom agresora: Ukrajina by mala napríklad odovzdať východ svojho územia, nad rámec toho, čo už (Putin) vojensky dobyl. Takýto 'mier' je neprijateľný,“ uviedla veľvyslankyňa.

Zároveň pripomenula, že stanovisko EÚ je jasné a nemenné: mier musí byť založený na medzinárodnom práve a musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. „Žiadne ilúzie, žiadne kompromisy s agresormi,“ píše Mathernová.

Dodala, že prítomnosť siedmich európskych lídrov na stretnutí prezidenta Trumpa so Zelenským v Bielom dome je jasným signálom, že Európa stojí na strane Ukrajiny jednotne a odhodlane a „nebude tolerovať mier, ktorý je len iným slovom pre kapituláciu.“

Ubezpečila, že Ukrajina sa môže plne spoľahnúť na svojich európskych partnerov. „EÚ preukázala pevný postoj, odvahu a zdravý rozum. Pretože dostať agresora do pozície, aby diktoval podmienky mieru, by znamenalo ohroziť mier v celej Európe,“ uviedla Mathernová. (TASR)

Uviedol to deň pred cestou do Washingtonu.

„Bezpečnostné záruky, ktoré sú výsledkom našej spoločnej práce, musia byť skutočne veľmi praktické, musia poskytovať ochranu na súši, vo vzduchu aj na mori a ich podoba sa musí utvárať za účasti Európy,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach.

Jeho vyjadrenie bolo zverejnené po videokonferencii lídrov koalície ochotných - európskych spojencov Ukrajiny, ktorá sa konala v nedeľu popoludní.

Podľa Zelenského sa účastníci rokovania zhodli, že „kľúčové otázky sa musia riešiť za účasti Ukrajiny v trojstrannom formáte: Ukrajina, Spojené štáty a ruské vedenie“.

Na pondelok avizované stretnutie vo Washingtone sa uskutoční v rámci diskusií o ďalšej podpore Ukrajiny. Prezident Trump bude v Bielom dome hostiť okrem ukrajinského prezidenta aj predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a viacerých ďalších európskych lídrov. (TASR)

Alexander Stubb sa spolu s ďalšími lídrami zúčastnil videokonferencie tzv. koalície ochotných.

Podľa neho Európa a USA posilňujú spoločný postoj. "V pondelok budeme vo Washingtone pokračovať v našich spoločných aktivitách s Ukrajinou, európskymi kolegami a USA," dodal.

„Táto pevná jednota je nevyhnutná na dosiahnutie skutočného mieru,“ objasnil ukrajinský prezident.

Na sociálnej sieti Zelenskyj okrem toho informoval, že počas videokonferencie so spojencami načrtol postoje Ukrajiny k transatlantickej jednote, mierovému úsiliu, územným otázkam a bezpečnostným zárukám, vrátane vstupu Ukrajiny do Európskej únie.

Povedal to po rokovaní koalície ochotných.

Ak Európa teraz ukáže pred Ruskom slabosť, neskôr za to zaplatí vysokú cenu, varoval Macron podľa tlačových agentúr.

Podľa webu denníka Le Monde Macron tiež uviedol, že hlavnou úlohou rokovaní v Bielom dome bude ukázať jednotu Ukrajiny, Európanov a USA a presadiť pevný a trvalý mier rešpektujúci medzinárodné právo.

Tento mier musí podľa Macrona zahŕňať vydanie vojnových zajatcov, návrat zavlečených detí a rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti všetkých štátov. Prezident doplnil, že „jediným agresorom je Rusko a jediný návrh mieru, ktorý by bol kapituláciou, prichádza z Ruska.“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas rokovania tzv. koalície ochotných. (zdroj: TASR/AP)

Macron tiež pripomenul, že žiadne rokovania o území Ukrajiny nesmú prebiehať bez demokraticky zvolených ukrajinských predstaviteľov. Rovnako žiadne diskusie o bezpečnosti Európy nesmú byť bez Európanov.

Francúzsky prezident zdôraznil aj potrebu koordinácie medzi európskymi krajinami a Spojenými štátmi pri poskytovaní bezpečnostných záruk Ukrajine. To zahŕňa i prítomnosť spojeneckých jednotiek v tzv. bezpečných oblastiach, kde by pôsobili ako záruka a podpora Ukrajiny, bez rizika priameho bojového stretu.

Upozornil, že akékoľvek dohody založené na oslabenej ukrajinskej armáde by boli neseriózne a nerešpektované, pričom pripomenul viaceré porušenia dohôd zo strany Ruska vrátane Budapeštianskeho memoranda z roku 1994.

Rusko Macron označil za „imperiálnu a revizionistickú mocnosť“, ktorá sa od roku 2008 snaží o rozširovanie svojho územia a nerešpektuje medzinárodné dohody.

Varoval, že slabosť voči Rusku by ohrozila nielen Ukrajinu, ale aj Európu – napríklad v kyberpriestore, na sporných územiach i vo vesmíre či prostredníctvom vplyvových operácií.

Macron vyzval aj na začatie novej fázy diplomacie, ktorá by umožnila konkrétne výsledky a pokrok v riešení konfliktu rozpútaného Ruskom. Podľa neho „jediná cesta k mieru je založená na rešpekte Ukrajiny a jej suverenity, a zároveň na spoločnom postupe Európy.“ (ČTK, TASR)

Český premiér to uviedol na sieti X po videokonferencii koalície ochotných.

Videokonferencia bola podľa Fialu dôležitá pre koordináciu pred pondelkovým rokovaním v Bielom dome. "Zhodli sme sa, že cieľom má byť čo najskôr zastaviť zabíjanie ľudí a že úplne zásadné pre ďalšie rokovania budú jasné bezpečnostné garancie pre Ukrajinu zo strany Spojených štátov a Európy," napísal český premiér.

Po rokovaní tzv. koalície ochotných s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to uviedol poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.

"Skončilo sa stretnutie západnej koalície ochotných na podporu Ukrajiny pred zajtrajšími (pondelkovými) rozhovormi vo Washingtone. Zdôraznil som, že - aby nastal mier - je nutné vyvíjať nátlak na agresora, a nie na obeť agresie," napísal Sikorski na sieti X.

Predseda Európskej rady António Costa po rokovaní koalície zdôraznil, že pre nastolenie trvalého mieru na Ukrajine je nevyhnutná jednota medzi Európou a Spojenými štátmi. Podobne ako Sikorski sa vyslovil za zvýšenie tlaku na Rusko.

"Ako som zdôraznil na dnešnom stretnutí koalície ochotných, ak nebude dohodnuté prímerie, musia EÚ a USA zvýšiť tlak na Rusko," uviedol Costa. Je podľa neho nevyhnutné rešpektovať právo Ukrajiny ohľadom stanovenia mierových podmienok.

Ubezpečil tiež o pripravenosti Európy prispieť spolu s USA k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu, ktoré by odradili budúcu ruskú agresiu a zabezpečili spravodlivý a trvalý mier.

Dronmi zaútočilo na infraštruktúru železničnej stanice Liski. Referuje o tom web united24media.com s odvolaním sa na spravodajské zdroje portálu Hromadske.

Operácia, ktorú vykonali spoločne jednotky štátnej pohraničnej služby a ďalšie zložky obranných síl, narušila železničnú dopravu cez túto stanicu. Výsledkom bolo prerušenie dodávok munície a personálu ruským silám na okupovaných územiach Ukrajiny.

Podľa spravodajských zdrojov je stanica Liski kľúčovým logistickým uzlom pre ruskú armádu. Zabezpečuje dopravné spojenia pre jednotky nasadené na Ukrajine. Po útoku ruské úrady hlásili meškanie najmenej 14 vlakov, uviedol ruský portál Astra.

Deň predtým zasiahlo ukrajinské obranné spravodajstvo muničný sklad a ruský personál v okupovanom Melitopoli v Záporožskej oblasti. Výbuch v priemyselnej zóne mesta zničil sklad a vyvolal ďalšie explózie, pri ktorých zahynulo najmenej šesť ruských vojakov.

Melitopoľ, dôležitý logistický uzol spájajúci okupované územia s Krymom, je častým cieľom ukrajinských operácií zameraných na narušenie ruských zásobovacích trás. (SITA)