Prezident aj koalícia vnímajú aljašský samit ako príležitosť pre mier, Korčok vidí nezáujem Putina

„Dohodli sme sa na bezpečnostných zárukách, ktoré by som označil za prelomové,“ povedal Trumpov osobitný vyslanec Witkoff pre americkú spravodajskú televíziu CNN, ktorú vo svojej správe citovala agentúra AFP.

Podľa agentúry AP Witkoff vo vysielaní CNN spresnil, že USA a európski spojenci poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky podobné mandátu kolektívnej obrany NATO ako súčasť prípadnej dohody o ukončení vojny.

„Podarilo sa nám získať nasledujúci ústupok: že Spojené štáty môžu (Ukrajine) ponúknuť ochranu podobnú článku 5, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo chce Ukrajina vstúpiť do NATO,“ povedal Witkoff v relácii televízie CNN. Dodal, že to bolo vôbec prvýkrát, čo počul Putina súhlasiť s takýmto návrhom.

Witkoff v rozhovore pre CNN vôbec prvýkrát poskytol niektoré podrobnosti o obsahu rokovaní na Aljaške. Dodal, že pokiaľ ide o bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, Rusko uviedlo, že sa legislatívne zaviaže neusilovať sa o žiadne ďalšie územia na Ukrajine.

Obhajoval aj Trumpovo rozhodnutie, že netlačil na Rusko, aby súhlasilo s okamžitým prímerím. Vysvetlil, že Trump sa priklonil k mierovej dohode, pretože sa dosiahol „taký veľký pokrok“.

„Prediskutovali sme takmer všetky ostatné otázky potrebné pre mierovú dohodu,“ povedal Witkoff bez toho, aby to bližšie špecifikoval. „Začali sme vidieť určitú zmierlivosť v spôsobe, akým uvažujú o dosiahnutí konečnej mierovej dohody,“ objasnil.

Witkoff súčasne uviedol, že „dúfa“ v „produktívne stretnutie“ s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami, ktoré sa bude konať v pondelok v Bielom dome. Trumpov vyslanec od tohto stretnutia očakáva dosiahnutie „skutočného konsenzu“, následne sa „budeme môcť vrátiť k Rusom, posunúť tento mierový plán dopredu a dotiahnuť ho do konca.“ (TASR)

Táto otázka je podľa neho taká podstatná, že by o nej mali diskutovať iba lídri Ukrajiny a Ruska na trojstrannom stretnutí so Spojenými štátmi. Rusko však podľa neho nedáva v súčasnosti žiadne náznaky, že by k takémuto samitu mohlo dôjsť.

Ak to Moskva odmietne, mali by nasledovať sankcie, poznamenal.

Podľa Zelenského slov je tiež potrebné dosiahnuť prímerie predtým, než sa začne rokovať o „konečnej“ dohode.

„Potrebujeme skutočné rokovania, čo znamená, že môžeme začať tam, kde je teraz frontová línia,“ dodal. (ČTK)

"Európska únia bude pokračovať v diplomatickom a najmä ekonomickom tlaku na Rusko, pokým na Ukrajine bude pretrvávať krviprelievanie," vyhlásila von der Leyenová na tlačovej konferencii s prezidentom Zelenským v Bruseli.

Európska únia podľa jej slov pokračuje v prípravách 19. balíka protiruských sankcií, ktorý predstaví začiatkom septembra. Zdôraznila, že o územných otázkach môže rozhodovať jedine Ukrajina.

Von der Leyenová privítala ochotu amerického prezidenta Trumpa podieľať sa na zabezpečovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by sa podobali článku 5 NATO o kolektívnej obrane. Koalícia ochotných vrátane EÚ je podľa nej pripravená prispieť svojím podielom.

Podotkla, že bezpečnostné záruky sú potrebné nielen pre ochranu „životných bezpečnostných záujmov“ Ukrajiny, ale aj Európy.

„Ukrajina sa musí stať oceľovým dikobrazom, ktorý bude pre potenciálnych votrelcov nestráviteľný,“ uviedla šéfka Komisie.

Súčasne zdôraznila, že medzinárodné hranice nemožno zmeniť silou. „Tieto rozhodnutia musí prijať Ukrajina a iba Ukrajina. Nesmú sa prijímať bez účasti Ukrajiny,“ povedala s tým, že Ukrajina „musí byť schopná udržať si svoju suverenitu a územnú celistvosť“. (TASR)

Zelenského hovorca Serhij Nykyforov novinárom oznámil, že Zelenskyj bude po príchode do Bruselu rokovať s von der Leyenovou. Na 14:30 bola naplánovaná tlačová konferencia.

Následne sa dvojica zúčastní na rokovaní koalície ochotných, ktorá sa uskutoční formou videokonferencie.

Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Súčasťou koalície vedenej Francúzskom a Britániou je tiež susedné Česko.

Svoju účasť okrem predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej potvrdili francúzsky prezident Emmanuel Macron, fínsky prezident Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Prítomní budú aj talianska premiérka Giorgia Meloniová a predseda britskej vlády Keir Starmer, píše stanica Sky News.

Ako príklad uviedol Gruzínsko.

Minister obrany tvrdil, že tak, ako po oranžovej revolúcii v roku 2010 zvíťazil Janukovyč "a bol zvrhnutý majdanom, tak sa stane, že sklamanie, ktoré prinesie vláda, môže zvyšovať riziko", že sa to znovu vo voľbách stane.

Že stretnutie neprinieslo prezentovanú dohodu, pripisuje Kaliňák faktu, že sa samit konal bez ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Uviedol to v relácii STVR O 5 minút 12.

Kaliňák vraví, že za dôležité považuje slová Vladimira Putina o tom, že chce riešiť dve veci - členstvo Ukrajiny v NATO a "vzťahy k menšinám".

"Tieto dve veci sú najdôležitejšie, odstránenie príčin,“ nadviazal Kaliňák na Putinove vystúpenie s tým, že si Brusel "zatváral oči pred tým, čo sa dialo pred rokom 2014".

Aj premiér Fico v sobotu v stanovisku tvrdil, že vojna má svoje "historické korene“, čo si všimol aj portál Politico a upozornil, že premiér opakuje rétoriku Kremľa.

Minister obrany neodpovedal konkrétne na otázku o požiadavkách Ruska, aby sa Ukrajina stiahla z Doneckej a Luhanskej oblasti výmenou za ukončenie bojov v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Minister vraví, že "možno ide o kompromisné riešenie", lebo on čakal, že Rusko bude žiadať štyri oblasti.

Minister v STVR tiež tvrdil, že Rusko nie je izolované, lebo spolupracuje s krajinami ako India, Brazília alebo Čína. (SME)

Európa podľa Johanna Wadephula pevne stojí za Ukrajinou, nech už ruský prezident Vladimir Putin chystá čokoľvek. Vyslovil sa tiež proti rokovaniam o Ukrajine bez Ukrajiny.

"Na uzavretie mieru sú potrebné jasné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu - my Európania sme pripravení ich poskytnúť spoločne s USA. Žiadne rokovania o Ukrajine bez Ukrajiny," napísal nemecký minister zahraničia. (ČTK)