Trump legitimizoval Putina a nič za to nedostal, hodnotí aljašský samit líder demokratov v Senáte

Povedal to šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul.

"To bude dohodnuté tento víkend a ochota (nemeckého kancelára) Friedricha Merza prevziať zodpovednosť je zrejmá. V posledných niekoľkých dňoch to veľmi jasne preukázal. Budeme o tom spoločne diskutovať," povedal Wadephul nemeckej verejnoprávnej stanici ARD s tým, že viacero európskych lídrov je ochotných sprevádzať Zelenského do Washingtonu, ak takéto rozhodnutie padne.

Dron podľa Alexandra Chinštejna zaútočil na auto, v ktorom zahynul 52-ročný muž a jeho 13-ročný syn. Gubernátor súčasne varoval obyvateľov oblasti pred návratom do pohraničia, "pretože sa to môže skončiť tragédiou".

Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov zasa informoval o štyroch zranených civilistoch po nálete dronov na Belgorod. Jeden zo zranených je podľa neho vo vážnom stave.

Šéf Kremľa údajne podľa informovaných zdrojov požaduje za ukončenie ofenzívy na Ukrajine okrem Doneckej oblasti aj Luhanskú oblasť. Putin je tiež ochotný rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale ako jedného z možných garantov navrhol Čínu.

Ako už počas soboty informovali zahraničné médiá s odvolaním sa na svoje zdroje, Putin pri rokovaní s Trumpom na Aljaške požadoval za ukončenie ruskej ofenzívy dve oblasti na východe Ukrajiny - Doneckú a Luhanskú. Moskva by v takom prípade zastavila svoje vojská v južnej Chersonskej oblasti a juhovýchodnej Záporožskej oblasti.

Kým Rusi kontrolujú takmer celú Luhanskú oblasť, v Doneckej oblasti ovládajú okolo 70 percent tohto priestoru, avšak najzápadnejšie mestá naďalej kontroluje Kyjev. Naopak, v Chersonskej a Záporožskej oblasti ruská armáda už nejaký čas nedosiahla žiadny výraznejší pokrok.

Putin je ochotný vyjednávať o odovzdaní malých častí v Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou ruskej armády, píše Axios s odvolaním sa na ukrajinský zdroj, podľa ktorého mali americkí zástupcovia na Aljaške zo šéfa Kremľa takýto pocit.

Rusko by tým ale Ukrajine odovzdalo výrazne menšiu časť územia, ako by Moskva získala od Kyjeva. Tieto požiadavky na ukrajinské územia preto Kyjev podľa Axiosu určite odmietne.

Putin tiež navrhol Peking ako jedného z možných garantov ukrajinskej bezpečnosti, čo ale podľa serveru znamená, že šéf Kremľa je proti zapojeniu vojakov Severoatlantickej aliancie (NATO) na Ukrajine.

Podľa európskych lídrov je Trump ochotný uvažovať aj o podiele Spojených štátov na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale mimo misie NATO, dodáva Axios. (ČTK)

V tomto ukrajinskom regióne na severovýchode krajiny nariadil ruský prezident Vladimir Putin svojim vojskám vytvoriť nárazníkovú zónu s cieľom zabrániť ukrajinským výpadom do susednej Kurskej oblasti na západe Ruska.

V pohraničnom regióne ukrajinské sily po prekvapivom minuloročnom útoku ovládli niekoľko stoviek kilometrov štvorcových ruského územia a desiatky obcí vrátane okresného mesta Sudža.

„Ukrajinskí vojaci pokračujú v aktívnych bojových akciách s cieľom zničiť nepriateľa a oslobodiť naše dediny,“ napísal ukrajinský generálny štáb na facebooku. Boje podľa neho prebiehajú v blízkosti dedín Oleksijivka a Junakivka, ktoré ležia päť, respektíve sedem kilometrov od hranice s Ruskom.

Moskva sa k možnému ukrajinskému postupu v Sumskej oblasti bezprostredne nevyjadrila.

Rusi podľa ukrajinského projektu DeepState mapujúceho situáciu na bojisku kontrolujú viac než 200 kilometrov štvorcových územia Sumskej oblasti.

Rusko začiatkom tohto týždňa podľa mapy DeepState postúpilo za dva dni asi o desať kilometrov hlboko do úzkeho úseku východnej frontovej línie v Doneckej oblasti. Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) uviedol, že Rusko posiela vpred malé sabotážne skupiny.

Rýchly postup ruských síl podľa Reuters vyvolal obavy zo širšieho prelomu, ktorý by ohrozil kľúčové mestá. Ukrajinská armáda neskôr uviedla, že sa jej podarilo zastaviť útok a zatlačiť Rusov späť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opísal ruský útok ako neúspešný pokus Moskvy demonštrovať svoju silu na bojisku pred piatkovým stretnutím medzi Putinom a Trumpom. V sobotňajšom vyhlásení potom vyjadril očakávanie, že dôjde k ďalším podobným snahám zo strany Ruska.

„Na základe politickej a diplomatickej situácie na Ukrajine a vzhľadom na zradnosť Ruska predpokladáme, že v najbližších dňoch sa ruská armáda môže pokúsiť zvýšiť tlak a útoky na ukrajinské pozície, aby vytvorila priaznivejšie politické podmienky pre rokovania,“ uviedol Zelenskyj.

Americký prezident je ochotný podporiť návrh Ruska, aby prevzalo plnú kontrolu nad ukrajinskou Luhanskou a Doneckou oblasťou a súčasne zastavilo bojové operácie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Denník Financial Times predtým napísal, že ruský prezident na Aljaške Trumpovi povedal, že by zastavil bojové operácie v Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu a juhovýchode Ukrajiny výmenou za to, že Ukrajina stiahne svoje sily z Doneckej oblasti.

Denník The New York Times zasa s odvolaním sa na dvoch európskych predstaviteľov uviedol, že Trump podporil Putinov plán ukončiť vojnu na Ukrajine tým, že sa Rusom odstúpi nedobyté územie, namiesto pokusu dosiahnuť dohodu o prímerí. Podľa zdrojov sa o pláne chystá hovoriť so Zelenským na stretnutí vo Washingtone v pondelok, na ktoré boli pozvaní aj európski lídri.

Americký prezident sa podľa New York Times domnieva, že mierovú dohodu bude možné rýchlo vyjednať, „pokiaľ bude pán Zelenskyj súhlasiť s odstúpením zvyšnej časti Donbasu Rusku, a to aj tých oblastí, ktoré nie sú okupované ruskými vojskami“.

Nemenované vysokopostavené zdroje pre denník uviedli, že Putin na oplátku ponúkol prímerie na celom území Ukrajiny v rámci súčasných frontových línií a písomný sľub, že už nikdy nezaútočí na Ukrajinu ani na žiadnu inú európsku krajinu.

Podľa zdroja AFP americkí predstavitelia vyhlásili, že ak budú splnené požiadavky Putina, Rusko nebude pokračovať v ofenzíve v Chersonskej a Záporožskej oblasti, takže tam nastane akési zmrazenie súčasnej situácie. „Ale de facto to všetko bude závisieť od Putinovho čestného slova,“ povedal zdroj.

Agentúra AFP pripomenula, že Zelenskyj odmieta akékoľvek územné ústupky, pričom sa odvoláva na to, že je viazaný ukrajinskou ústavou. Zatiaľ však nevylúčil, že túto otázku prerokuje na prípadnom trojstrannom stretnutí s Trumpom a Putinom. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters.

V spoločnom vyhlásení, pod ktoré sa podpísali lídri Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska, sa uvádza, že dosiahnutie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom si vyžaduje prímerie a bezpečnostné záruky pre Kyjev.

„Vítame vyhlásenie prezidenta Trumpa, že USA sú pripravené podieľať sa na bezpečnostných zárukách. Ozbrojené sily Ukrajiny ani jej spolupráca s inými krajinami by nemali podliehať žiadnym obmedzeniam,“ zdôraznili predstavitelia severských a pobaltských štátov.

Ruský prezident to povedal na stretnutí usporiadanom v Kremli, ktoré sa podľa Moskvy týkalo výsledkov rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške. Informuje o tom ruská štátna agentúra TASS.

Putin zopakoval, že základom urovnania konfliktu by malo byť odstránenie jeho základných príčin.

Putin na úvod stretnutia s predstaviteľmi kancelárie prezidenta, vlády i dolnej komory parlamentu Štátnej Dumy v Kremli označil rozhovor s Trumpom za včasný, užitočný a otvorený. Ruská delegácia mala podľa neho možnosť americkej strane podrobne vysvetliť pozíciu Moskvy ohľadom vojny na Ukrajine a diskutovať o spôsoboch jej riešenia na „spravodlivom základe“.

„Dlho sme nemali priame rokovania na takejto úrovni. Mali sme príležitosť pokojne a podrobne zopakovať naše stanovisko,“ ozrejmil šéf Kremľa s tým, že rozhovor s Trumpom ich podľa jeho názoru priblížil „k potrebným rozhodnutiam“.

Putin ďalej povedal, že jednou z tém boli aj príčiny vzniku konfliktu na Ukrajine. Zdôraznil, že ich odstránenie by malo byť základom pre jej urovnanie.

„Samozrejme, rešpektujeme aj postoj americkej administratívy, ktorá vidí potrebu čo najskoršieho ukončenia bojových operácií, a my by sme to tiež radi videli a chceli by sme prejsť k riešeniu všetkých otázok mierovými prostriedkami,“ dodal. (TASR)