Demokrati kritizujú Trumpovo privítanie Putina na Aljaške

Denník Financial Times predtým napísal, že ruský prezident na Aljaške Trumpovi povedal, že by zastavil bojové operácie v Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu a juhovýchode Ukrajiny výmenou za to, že Ukrajina stiahne svoje sily z Doneckej oblasti.

Denník The New York Times zasa s odvolaním sa na dvoch európskych predstaviteľov uviedol, že Trump podporil Putinov plán ukončiť vojnu na Ukrajine tým, že sa Rusom odstúpi nedobyté územie, namiesto pokusu dosiahnuť dohodu o prímerí. Podľa zdrojov sa o pláne chystá hovoriť so Zelenským na stretnutí vo Washingtone v pondelok, na ktoré boli pozvaní aj európski lídri.

Americký prezident sa podľa New York Times domnieva, že mierovú dohodu bude možné rýchlo vyjednať, „pokiaľ bude pán Zelenskyj súhlasiť s odstúpením zvyšnej časti Donbasu Rusku, a to aj tých oblastí, ktoré nie sú okupované ruskými vojskami“.

Nemenované vysokopostavené zdroje pre denník uviedli, že Putin na oplátku ponúkol prímerie na celom území Ukrajiny v rámci súčasných frontových línií a písomný sľub, že už nikdy nezaútočí na Ukrajinu ani na žiadnu inú európsku krajinu.

Podľa zdroja AFP americkí predstavitelia vyhlásili, že ak budú splnené požiadavky Putina, Rusko nebude pokračovať v ofenzíve v Chersonskej a Záporožskej oblasti, takže tam nastane akési zmrazenie súčasnej situácie. „Ale de facto to všetko bude závisieť od Putinovho čestného slova,“ povedal zdroj.

Agentúra AFP pripomenula, že Zelenskyj odmieta akékoľvek územné ústupky, pričom sa odvoláva na to, že je viazaný ukrajinskou ústavou. Zatiaľ však nevylúčil, že túto otázku prerokuje na prípadnom trojstrannom stretnutí s Trumpom a Putinom. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters.

V spoločnom vyhlásení, pod ktoré sa podpísali lídri Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska, sa uvádza, že dosiahnutie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom si vyžaduje prímerie a bezpečnostné záruky pre Kyjev.

„Vítame vyhlásenie prezidenta Trumpa, že USA sú pripravené podieľať sa na bezpečnostných zárukách. Ozbrojené sily Ukrajiny ani jej spolupráca s inými krajinami by nemali podliehať žiadnym obmedzeniam,“ zdôraznili predstavitelia severských a pobaltských štátov.

Ruský prezident to povedal na stretnutí usporiadanom v Kremli, ktoré sa podľa Moskvy týkalo výsledkov rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške. Informuje o tom ruská štátna agentúra TASS.

Putin zopakoval, že základom urovnania konfliktu by malo byť odstránenie jeho základných príčin.

Putin na úvod stretnutia s predstaviteľmi kancelárie prezidenta, vlády i dolnej komory parlamentu Štátnej Dumy v Kremli označil rozhovor s Trumpom za včasný, užitočný a otvorený. Ruská delegácia mala podľa neho možnosť americkej strane podrobne vysvetliť pozíciu Moskvy ohľadom vojny na Ukrajine a diskutovať o spôsoboch jej riešenia na „spravodlivom základe“.

„Dlho sme nemali priame rokovania na takejto úrovni. Mali sme príležitosť pokojne a podrobne zopakovať naše stanovisko,“ ozrejmil šéf Kremľa s tým, že rozhovor s Trumpom ich podľa jeho názoru priblížil „k potrebným rozhodnutiam“.

Putin ďalej povedal, že jednou z tém boli aj príčiny vzniku konfliktu na Ukrajine. Zdôraznil, že ich odstránenie by malo byť základom pre jej urovnanie.

„Samozrejme, rešpektujeme aj postoj americkej administratívy, ktorá vidí potrebu čo najskoršieho ukončenia bojových operácií, a my by sme to tiež radi videli a chceli by sme prejsť k riešeniu všetkých otázok mierovými prostriedkami,“ dodal. (TASR)

„Náš názor je: najprv prímerie, potom všetko ostatné,“ povedal v ukrajinskej televízii Serhij Leščenko, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ak by boje počas rozhovorov pokračovali, existovalo by „veľké riziko vydierania Ukrajiny,“ povedal Leščenko deň po stretnutí Trumpa s Putinom na Aljaške.

Tomáš Prokopčák sa v mimoriadnom vydaní podcastu Dobré ráno rozpráva s Matúšom Halásom z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Výmenou za kontrolu nad Doneckou oblasťou by ruský prezident podľa štyroch zdrojov, na ktoré sa odvolávajú Financial Times, zmrazil frontovú líniu v čiastočne ovládanej Chersonskej a Záporožskej oblasti a nepodnikol nové útoky s cieľom získať ďalšie územia, ak by boli splnené jeho základné požiadavky.

Túto podmienku šéf Kremľa stanovil počas schôdzky s Trumpom, ktorý ju následne po telefóne tlmočil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a európskym lídrom, píšu ďalej Financial Times.

Zdroje oboznámené s postojom Zelenského však podľa denníka uviedli, že ukrajinský líder by s odovzdaním Doneckej oblasti nesúhlasil, ale o území by bol ochotný diskutovať s Trumpom vo Washingtone, kde sa s ním v pondelok stretne.

Odovzdanie Doneckej oblasti by podľa Financial Times znamenalo, že Moskva bude mať túto strategickú časť východnej Ukrajiny, ktorú čiastočne okupuje už viac ako desať rokov, pod plnou kontrolou. Ruské vojská tu od vlaňajšieho novembra dobývajú ďalšie územia a Moskva ovláda asi 70 percent tohto priestoru, avšak najzápadnejšie mestá naďalej kontroluje Kyjev. (ČTK, TASR)

Odvolávajú sa na dvoch vysokopostavených európskych predstaviteľov.

Hovoriť majú podľa agentúry Reuters o výsledkoch Trumpovej schôdzky s Putinom na Aljaške a prímerí na Ukrajine.

Zelenskyj už v sobotu zdôraznil, že je dôležité, aby sa do rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine zapojila okrem Spojených štátov aj Európa. (ČTK, The New York Times)

Podľa agentúr to oznámil úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Schôdzke bude podľa agentúry Reuters predsedať Macron spoločne s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom.

Videokonferencia sa podľa agentúry AFP začne o 15:00 SELČ. Cieľom stretnutia je pripraviť ďalšie kroky v úsilí o ukončenie vojny na Ukrajine.

Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Súčasťou koalície vedenej Francúzskom a Britániou je aj susedné Česko. (ČTK)