Trump: Mám pocit, že Putin sa chce dohodnúť, mojím cieľom je okamžitá dohoda

„Zajtra máme stretnutie s prezidentom Putinom. Myslím si, že to bude dobré stretnutie,“ vyhlásil.

„Ale dôležitejšia bude druhá schôdzka, ktorú plánujeme. Budeme mať stretnutie s prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským, mnou a možno aj s niektorými európskymi lídrami. Možno nie. Uvidíme,“ povedal Trump.

Európski vrcholní predstavitelia uviedli, že Trump ponúkol americkú vojenskú podporu pre európske „podporné sily“ na Ukrajine počas telefonátu, ktorý s ním absolvovali v stredu pred plánovaným piatkovým summitom s ruským prezidentom Vladimírom Putinom na Aljaške.

Neuviedli, čo by táto pomoc mohla zahŕňať, a Trump svoju podporu zatiaľ verejne nedeklaroval.

AP píše, že úspech operácie vedenej tzv. koalíciou ochotných, teda asi tridsiatkou štátov podporujúcich Ukrajinu, závisí od odstrašujúceho účinku vzdušných síl USA alebo inej vojenskej techniky, ktorú európske armády nemajú alebo disponujú iba jej obmedzeným množstvom.

Európski predstavitelia pravidelne zdôrazňovali, že Spojené štáty sú „kľúčové“ pre úspech operácie. Trumpova vláda sa však dlhšie odmietala zaviazať k účasti v nej, pravdepodobne s cieľom využiť svoju pozíciu ako páku v rokovaniach s Ruskom. (TASR)

V predvečer samitu šéf Bieleho domu zdôraznil, že s Putinom neuzavrie žiadnu dohodu bez účasti ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorý bude zapojený do všetkých rozhodnutí.

„Toto stretnutie pripraví pôdu pre druhé stretnutie, ale je tu 25-percentná šanca, že toto stretnutie nebude úspešné,“ povedal Trump.

„Druhé stretnutie bude veľmi, veľmi dôležité, pretože práve na ňom by mali uzavrieť dohodu,“ uviedol Trump.

Označenie inštitúcie za „nežiaducu“ znamená, že každý, kto pre ňu v Rusku pracuje alebo s ňou spolupracuje, sa vystavuje riziku trestného stíhania.

Rusko pravidelne zaraďuje mimovládne organizácie alebo médiá na zoznam „nežiaducich“ subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.

Tento trend eskaloval po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko je za toto konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Na zozname nežiaducich organizácií sa už nachádza napríklad Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, Greenpeace alebo Amnesty International. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov doplnil, že Rusko a USA neplánujú podpísať žiaden dokument v súvislosti s výsledkami stretnutia na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage. „Po samite sa neočakáva žiadny dokument, nič nebolo pripravené. Je nepravdepodobné, že nejaký bude,“ vyhlásil podľa agentúry Interfax.

Peskov zároveň potvrdil, že hlavnou témou rozhovorov bude možné riešenie viac ako trojročnej vojny na Ukrajine. „Budú sa prerokúvať otázky súvisiace s urovnaním (vojny) na Ukrajine. Povaha (rokovaní) je veľmi komplexná, mimoriadne mnohovrstevná,“ povedal Peskov novinárom.

Kremeľ tiež označil minulotýždňovú návštevu osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa a jeho stretnutie s Putinom v Moskve za užitočné. „Vymieňali sa signály, ktoré umožnili zorganizovať toto stretnutie na vysokej úrovni,“ dodal Peskov. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters. Vyjadril sa tak deň pred schôdzkou amerického Trumpa s Putinom, ktorí budú o situácii na Ukrajine hovoriť.

"Myslím, že všetci uznávame, že na dosiahnutie mieru je potrebné prerokovať bezpečnostné záruky," povedal Rubio pred novinármi.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Situácia v sektore v blízkosti mesta Dobropilľa bola stabilizovaná. Vďaka hrdinskému úsiliu našich ozbrojených síl frontová línia spoľahlivo drží,“ napísal gubernátor Vadym Filaškin na Telegrame.

Jeho vyhlásenie potvrdil v rozhovore pre tlačovú agentúru Interfax-Ukrajina aj hovorca generálneho štábu Andrij Kovaľov.

Ukrajinská armáda ruský postup v Doneckej oblasti bagatelizovala a uviedla, že do oblasti nasadila dodatočné jednotky vrátane členov skúseného pluku Azov.

Podľa ukrajinských vyhlásení obrannú líniu prekročili len malé skupinky ruskej pechoty, ktoré zabrali približne desať kilometrov územia v blízkosti mesta Dobropilľa.

Postup ruskej armády prišiel len niekoľko dní pred aljašským samitom medzi Trumpom a  Putinom. Podľa agentúry Reuters sa javí, že vpád mal na Kyjev vyvolať nátlak, aby sa vzdal Ruskom dobytých území v záujme uzavretia mieru. (TASR)