Ukrajina tvrdí, že stabilizovala situáciu na východnom fronte

Označenie inštitúcie za „nežiaducu“ znamená, že každý, kto pre ňu v Rusku pracuje alebo s ňou spolupracuje, sa vystavuje riziku trestného stíhania.

Rusko pravidelne zaraďuje mimovládne organizácie alebo médiá na zoznam „nežiaducich“ subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.

Tento trend eskaloval po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko je za toto konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Na zozname nežiaducich organizácií sa už nachádza napríklad Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, Greenpeace alebo Amnesty International. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov doplnil, že Rusko a USA neplánujú podpísať žiaden dokument v súvislosti s výsledkami stretnutia na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage. „Po samite sa neočakáva žiadny dokument, nič nebolo pripravené. Je nepravdepodobné, že nejaký bude,“ vyhlásil podľa agentúry Interfax.

Peskov zároveň potvrdil, že hlavnou témou rozhovorov bude možné riešenie viac ako trojročnej vojny na Ukrajine. „Budú sa prerokúvať otázky súvisiace s urovnaním (vojny) na Ukrajine. Povaha (rokovaní) je veľmi komplexná, mimoriadne mnohovrstevná,“ povedal Peskov novinárom.

Kremeľ tiež označil minulotýždňovú návštevu osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa a jeho stretnutie s Putinom v Moskve za užitočné. „Vymieňali sa signály, ktoré umožnili zorganizovať toto stretnutie na vysokej úrovni,“ dodal Peskov. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters. Vyjadril sa tak deň pred schôdzkou amerického Trumpa s Putinom, ktorí budú o situácii na Ukrajine hovoriť.

"Myslím, že všetci uznávame, že na dosiahnutie mieru je potrebné prerokovať bezpečnostné záruky," povedal Rubio pred novinármi.

Hrozba sankcií na najväčších odberateľov ruskej ropy, Čínu a Indiu, podľa Trumpa prispela k tomu, že Putin s navrhovaným stretnutím súhlasil.

Informuje o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

Hlavným cieľom piatkového rokovania je podľa amerického prezidenta dohodnúť druhé stretnutie, ktoré by však bolo trojstranné aj s účasťou prezidenta Zelenského.

Trump v rozhovore pre Fox News Radio zdôraznil, že ho zaujíma predovšetkým „okamžitá mierová dohoda“ a ak sa na stretnutí s Putinom dosiahne pokrok, okamžite zavolá Zelenskému. Pokiaľ však schôdzka nedopadne podľa jeho predstáv, „nezavolá nikomu a pôjde domov“.

„Existuje 25-percentná šanca, že toto stretnutie nebude úspešné. v takom prípade sa vrátim k riadeniu krajiny,“ ozrejmil. Naznačil, že v takomto scenári by na Rusko uvalil ďalšie sankcie.

„Všetko má svoj vplyv,“ uviedol Trump v súvislosti s hrozbou sankcií. Sekundárne clá uvalené na Indiu by jej podľa neho „v podstate znemožnili nakupovať ropu z Ruska.

„Keď stratíte svojho druhého najväčšieho zákazníka a pravdepodobne stratíte aj svojho najväčšieho zákazníka, myslím si, že to pravdepodobne zohráva určitú úlohu,“ povedal.

Potvrdil tiež, že po rokovaní sa uskutoční tlačová konferencia. Zatiaľ však nie je jasné, či sa na nej lídri zúčastnia spoločne.

Šéf Bieleho domu zároveň oznámil, že v súčasnosti diskutujú o troch rozličných miestach, kde by sa mohlo uskutočniť prípadné ďalšie stretnutie s Putinom. Najjednoduchšie by však podľa neho bolo zostať na Aljaške. (TASR)

Cieľom má byť pokračovanie v nátlaku na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu.

Informujú o tom agentúry DPA a Bloomberg.

„Dúfame, že ho budeme môcť prijať budúci mesiac... A ako som už povedala, vieme, že sankcie fungujú, a budeme na Rusko naďalej vyvíjať tlak,“ uviedla na tlačovom brífingu hovorkyňa EK Arianna Podestová. O možnom obsahu 19. sankčného balíka však neposkytla ďalšie podrobnosti.

Pred novými reštriktívnymi opatreniami proti Rusku už v pondelok varovala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Odmietla akékoľvek ústupky. „Pokiaľ Rusko nesúhlasí s úplným a bezpodmienečným prímerím, nemali by sme ani diskutovať o akýchkoľvek ústupkoch,“ vyhlásila.

Predchádzajúce sankcie proti Rusku boli zamerané na hospodárstvo, kľúčové odvetvia, vojenské dodávateľské reťazce a jednotlivcov napojených na konflikt na Ukrajine, ktorý trvá už takmer tri a pol roka.

Posledný sankčný balík proti Rusku bol schválený 18. júla a cieli na ruský energetický, bankový a vojenský sektor.

Sankcie musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty dvadsaťsedmičky. V minulosti ich prijatie blokovaním občas zdržiavali Maďarsko a Slovensko, pripomína DPA. Nie je preto jasné, či sa plánovaný septembrový termín podarí dodržať. (TASR)

Povedal to šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov, podľa ktorého oficiálne ide o severokórejské ženijné vojská, ktoré sa majú zaoberať odmínovaním a výstavbou opevnení v ruskej Kurskej oblasti.

Vyplýva to z rozhovoru Budanova pre The Japan Times.

Šéf ukrajinského obranného spravodajstva však pochybuje, že severokórejskí vojaci majú len ženijné úlohy. K ich technike totiž patria aj bojové tanky M2010 a obrnené transportéry BTR-80.

Budanov zdôraznil, že spolupráca Moskvy s Pchjongjangom predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre bezpečnosť v tichomorskom regióne.

Moskva Pchjongjangu za podporu poskytuje peniaze, technológie a výcvik, čím výrazne posilňuje vojenské schopnosti Severnej Kórey. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putin to uviedol na porade pred piatkovou schôdzkou s americkým prezidentom Trumpom na Aljaške.

Informujú o tom tlačové agentúry.

Americká administratíva podľa Putina vynakladá "celkom energické a úprimné úsilie" o ukončenie bojov na Ukrajine a dosiahnutie dohôd zodpovedajúcich záujmom všetkých zúčastnených strán. Ukončenie vojny vytvorí podmienky pre dlhodobý mier v Európe a tiež na celom svete, "ak v ďalších fázach dosiahneme dohody o kontrole nad strategickými útočnými zbraňami", vyhlásil šéf Kremľa, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Vo februári budúceho roka má vypršať dohoda Nový ŠTART, ktorú americký a ruský prezidenti podpísali v roku 2010 v Prahe a ktorá je poslednou zvyšnou dohodou o znižovaní počtu jadrových zbraní medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Stanovuje, že Rusko a Spojené štáty nesmú rozmiestniť viac ako 1550 strategických jadrových hlavíc na 700 medzikontinentálnych balistických strelách, ponorkách a bombardéroch.

Trump sa ešte minulý mesiac vyjadril v tom zmysle, že chce zachovať obmedzenie strategických jadrových zbraní USA a Ruska, ako ich stanovuje zmluva.

Piatkový americko-ruský samit Trumpa a Putina na Aljaške začne schôdzkou oboch hláv štátov medzi štyrmi očami, za prítomnosti tlmočníkov.

Po stretnutí medzi štyrmi očami má podľa Ušakova nasledovať rokovanie delegácií. Na ruskej strane budú okrem Ušakova aj ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Zloženie americkej delegácie je podľa poradcu tiež známe, ale informovať o ňom má Washington.

Dĺžka rokovaní podľa Ušakova nebola stanovená, bude to závisieť od lídrov oboch krajín. Putin a Trump majú podľa poradcu rokovať aj o americko-ruskej hospodárskej spolupráci a o problémoch globálnej bezpečnosti.

Na úvod rokovania Trump a Putin povedia "niekoľko slov" pred novinármi a po summite usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu, dodal ruský poradca.