Trump kritizuje tých, ktorí tvrdia, že „Putin už vyhral“

Cieľom má byť pokračovanie v nátlaku na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu.

Informujú o tom agentúry DPA a Bloomberg.

„Dúfame, že ho budeme môcť prijať budúci mesiac... A ako som už povedala, vieme, že sankcie fungujú, a budeme na Rusko naďalej vyvíjať tlak,“ uviedla na tlačovom brífingu hovorkyňa EK Arianna Podestová. O možnom obsahu 19. sankčného balíka však neposkytla ďalšie podrobnosti.

Pred novými reštriktívnymi opatreniami proti Rusku už v pondelok varovala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Odmietla akékoľvek ústupky. „Pokiaľ Rusko nesúhlasí s úplným a bezpodmienečným prímerím, nemali by sme ani diskutovať o akýchkoľvek ústupkoch,“ vyhlásila.

Predchádzajúce sankcie proti Rusku boli zamerané na hospodárstvo, kľúčové odvetvia, vojenské dodávateľské reťazce a jednotlivcov napojených na konflikt na Ukrajine, ktorý trvá už takmer tri a pol roka.

Posledný sankčný balík proti Rusku bol schválený 18. júla a cieli na ruský energetický, bankový a vojenský sektor.

Sankcie musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty dvadsaťsedmičky. V minulosti ich prijatie blokovaním občas zdržiavali Maďarsko a Slovensko, pripomína DPA. Nie je preto jasné, či sa plánovaný septembrový termín podarí dodržať. (TASR)

Povedal to šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov, podľa ktorého oficiálne ide o severokórejské ženijné vojská, ktoré sa majú zaoberať odmínovaním a výstavbou opevnení v ruskej Kurskej oblasti.

Vyplýva to z rozhovoru Budanova pre The Japan Times.

Šéf ukrajinského obranného spravodajstva však pochybuje, že severokórejskí vojaci majú len ženijné úlohy. K ich technike totiž patria aj bojové tanky M2010 a obrnené transportéry BTR-80.

Budanov zdôraznil, že spolupráca Moskvy s Pchjongjangom predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre bezpečnosť v tichomorskom regióne.

Moskva Pchjongjangu za podporu poskytuje peniaze, technológie a výcvik, čím výrazne posilňuje vojenské schopnosti Severnej Kórey. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putin to uviedol na porade pred piatkovou schôdzkou s americkým prezidentom Trumpom na Aljaške.

Informujú o tom tlačové agentúry.

Americká administratíva podľa Putina vynakladá "celkom energické a úprimné úsilie" o ukončenie bojov na Ukrajine a dosiahnutie dohôd zodpovedajúcich záujmom všetkých zúčastnených strán. Ukončenie vojny vytvorí podmienky pre dlhodobý mier v Európe a tiež na celom svete, "ak v ďalších fázach dosiahneme dohody o kontrole nad strategickými útočnými zbraňami", vyhlásil šéf Kremľa, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Vo februári budúceho roka má vypršať dohoda Nový ŠTART, ktorú americký a ruský prezidenti podpísali v roku 2010 v Prahe a ktorá je poslednou zvyšnou dohodou o znižovaní počtu jadrových zbraní medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Stanovuje, že Rusko a Spojené štáty nesmú rozmiestniť viac ako 1550 strategických jadrových hlavíc na 700 medzikontinentálnych balistických strelách, ponorkách a bombardéroch.

Trump sa ešte minulý mesiac vyjadril v tom zmysle, že chce zachovať obmedzenie strategických jadrových zbraní USA a Ruska, ako ich stanovuje zmluva.

Piatkový americko-ruský samit Trumpa a Putina na Aljaške začne schôdzkou oboch hláv štátov medzi štyrmi očami, za prítomnosti tlmočníkov.

Po stretnutí medzi štyrmi očami má podľa Ušakova nasledovať rokovanie delegácií. Na ruskej strane budú okrem Ušakova aj ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Zloženie americkej delegácie je podľa poradcu tiež známe, ale informovať o ňom má Washington.

Dĺžka rokovaní podľa Ušakova nebola stanovená, bude to závisieť od lídrov oboch krajín. Putin a Trump majú podľa poradcu rokovať aj o americko-ruskej hospodárskej spolupráci a o problémoch globálnej bezpečnosti.

Na úvod rokovania Trump a Putin povedia "niekoľko slov" pred novinármi a po summite usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu, dodal ruský poradca.

Podľa ukrajinského prezidenta sa z ruského zajatia vracajú vojaci aj civilisti.

Obe strany poďakovali Spojeným arabským emirátom za sprostredkovanie výmeny.

"Takmer všetci potrebujú lekársku starostlivosť a značnú rehabilitáciu," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Dodal, že niektorí z oslobodených civilistov boli v Rusku uväznení ešte v rokoch 2014,2016 a 2017. Medzi oslobodenými vojakmi sú aj obrancovia Mariupoľu, obliehaného a dobytého ruskými vojskami na začiatku vojny, na jar 2022.

Podľa ruského ministerstva sa z ukrajinského zajatia teraz cez Bielorusko vracia 84 ruských vojakov, ktorých v Rusku čaká vyšetrenie a zotavovanie.

Počas troch kôl rusko-ukrajinských priamych rozhovorov v Istanbule - v máji, júni a júli - sa stranám podarilo dohodnúť sa prakticky len na rozsiahlych výmenách zajatcov.

Na konci júla potom Zelenskyj informoval, že od rozpútania vojny Ruska proti Ukrajine sa z ruského zajatia podarilo oslobodiť viac ako 6000 Ukrajincov: 5857 ľudí v rámci výmen a okrem toho sa podarilo oslobodiť ďalších 555 ľudí.

Predchádzajúca výmena zajatcov sa uskutočnila 23. júla. Ruský vyjednávač na rozhovoroch v Istanbule Vladimir Medinskij v ten deň uviedol, že si obe strany vymenili po 250 zajatcov. (ČTK)

Tusk musel na prezidenta niekoľko minút čakať sám. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správ agentúry PAP a Rádia ZET.

Premiér Tusk dorazil na stretnutie s predstihom, avšak rokovanie sa nezačalo načas. Hlava štátu ho neprivítala pred palácom a predsedu vlády zachytili kamery niekoľko minút čakať samého v prechodnej miestnosti, kde sa zvyčajne konajú oficiálne fotografovania prezidenta a jeho hostí. Prezident prišiel až po krátkom oneskorení.

Tusk už deň predtým navrhol prezidentovi uskutočniť rozhovor o aktuálnej situácii na ukrajinskom fronte a o prebiehajúcich rokovaniach s účasťou viacerých štátov.

Zdôraznil, že bez ohľadu na osobné postoje musia spolupracovať v otázkach bezpečnosti, zahraničnej politiky, vojny a mieru.

Pripomenul, že vedenie zahraničnej politiky je ústavnou kompetenciou vlády, zatiaľ čo prezident by mal pri zahraničnom zastupovaní krajiny prezentovať stanovisko kabinetu. (TASR)

Ukrajinský prezident, ktorý schôdzku ocenil ako dobrú a produktívnu, to napísal na X.

Agentúry Reuters a AP píšu, že britský premiér dnes Zelenského v Downing Street privítal objatím pred zhruba hodinovým stretnutím, ktoré malo dať najavo podporu Londýna Kyjevu pred piatkovým rokovaním Trumpa s Putinom na Aljaške.

"Pokračujeme v koordinácii našich pozícií... Tiež sme do značných podrobností rokovali o bezpečnostných zárukách, ktoré môžu urobiť mier skutočne trvalým, ak sa Spojeným štátom podarí dotlačiť Rusko k ukončeniu zabíjania a zaoberania sa skutočnou, vecnou diplomaciou," poznamenal Zelenskyj.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu novinárom povedal, že Trump dal v rozhovore s európskymi lídrami najavo pripravenosť k tomu, že sa Spojené štáty a ďalší spojenci budú podieľať na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Európska komisia to dnes privítala.

Londýn po dnešnom rokovaní uviedol, že samit na Aljaške je skutočnou šancou k pokroku, ak Putin urobí kroky, ktorými by ukázal, že to s mierom myslí vážne. (ČTK)