Zelenskyj hovoril s indickým premiérom a saudským korunným princom

Rozhodne sa nechystá na prímerie alebo ukončenie vojny, dodal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom posolstve.

Ruský prezident Vladimir Putin chce podľa neho prezentovať chystané stretnutie s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom ako svoje osobné víťazstvo a pokračovať vo svojom doterajšom konaní. Moskva sa k tomuto tvrdeniu nevyjadrila.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok NATO stojí za Ukrajinou, samitu predchádza aj chaos ohľadom Putinových výrokov Čítajte 

Zelenskyj sa vo svojom vyjadrení odvoláva na správu spravodajských služieb a vojenského velenia. "Neexistuje žiadny náznak, že by Rusi dostali signály na prípravu na povojnovú situáciu," uviedol ukrajinský prezident.

"Naopak, presúvajú svoje jednotky a sily spôsobom, ktorý naznačuje prípravy novej útočnej operácie. Ak sa niekto chystá na mier, tak toto nerobí," doplnil Zelenskyj bez ďalších podrobností.

Jeden z hovorcov ukrajinskej armády Vladyslav Vološyn o niečo skôr agentúre Reuters povedal, že Rusko presúva niektoré zo svojich jednotiek na ďalšie útoky v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii od februára 2022. Americký prezident Donald Trump sa má v piatok na Aljaške stretnúť s ruským náprotivkom Putinom a rokovať o situácii na Ukrajine.

Zástupcovia Kyjeva na aljašskú schôdzku zatiaľ pozvánku nedostali a ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že by sa prezidenti USA a Ruska mohli pokúsiť diktovať podmienky ukončenia vojny.

Zelenskyj v pondelok okrem iného povedal, že ústupky Moskvu k ukončeniu tri a pol roka trvajúcej agresie neprinútia, je na ňu podľa neho potrebné zvýšiť tlak.

Už skôr varoval, že akékoľvek riešenie rusko-ukrajinského konfliktu urobené bez účasti Ukrajiny bude riešením proti mieru. Ukrajinci podľa neho nevydajú svoju krajinu okupantom.

Európski politici pred piatkovým americko-ruským samitom naliehajú na to, aby sa Ukrajina zapojila do rokovaní o mieri s Ruskom. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska Spojené štáty sľúbili Európanom konzultácie pred schôdzkou šéfa Bieleho domu a šéfa Kremľa. (ČTK)

Ďalšie podrobnosti bezprostredne neposkytla.

„Pokiaľ Rusko nesúhlasí s úplným a bezpodmienečným prímerím, nemali by sme ani diskutovať o akýchkoľvek ústupkoch,“ uviedla Kallasová vo vyhlásení.

„Dôležité je poradie krokov. Najskôr bezpodmienečné prímerie s účinným monitorovacím systémom a silnými bezpečnostnými zárukami,“ pokračovala.

Ukrajina podľa Kallasovej informovala ministrov zahraničných vecí EÚ o situácii na bojisku. „Plne podporujeme ukončenie tejto vojny spôsobom, ktorý nenechá Rusku otvorené zadné dvierka na opätovný vstup a obnovenie agresie,“ zdôraznila. (TASR)

Kallasová zároveň doplnila, že dvadsaťsedmička pracuje na zavedení ďalších sankcií proti Rusku, zvýšení vojenskej pomoci Ukrajine a posilnení podpory jej rozpočtových potrieb a procesu vstupu do EÚ.

„Transatlantická jednota, podpora Ukrajiny a tlak na Rusko sú spôsobom, ako ukončíme túto vojnu a zabránime budúcej ruskej agresii v Európe,“ napísala na sociálnej sieti X.

V pondelok sa formou videokonferencie uskutočnilo mimoriadne zasadnutie šéfov diplomacie členských štátov EÚ. Hlavnou témou bola vojna na Ukrajine a diskusia o možnostiach jej ukončenia v súvislosti s nadchádzajúcim piatkovým stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina a šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa na Aljaške. Ministri sa venovali aj aktuálnemu vývoju na Blízkom východe. Slovensko na rokovaní zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec.

Po zasadnutí sa vyjadril už aj taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Ten údajne vyslovil podporu úsiliu prezidenta Trumpa a uviedol, že Rím vníma „určitý pokrok“. Zdôraznil však, že každé diplomatické riešenie musí chrániť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ako aj jej právo slobodne si zvoliť budúcnosť vrátane cesty do Európskej únie. (TASR)

Pridelené finančné prostriedky budú použité na nákup a prepravu elektrických zariadení vyrobených v Azerbajdžane.

Tento krok nasleduje po sérii ruských útokoch na azerbajdžanský majetok na Ukrajine. V piatok ruské drony udreli na sklad Azerbajdžanskej štátnej ropnej spoločnosti (SOCAR) v Odeskej oblasti, pričom poškodili dieselové potrubie a zranili štyroch pracovníkov.

Koncom júna Rusi zaútočili na distribučnú stanicu plynu pri obci Orlivka neďaleko Odesy. Stanica je súčasťou Transbalkánskeho plynovodu, ktorým v júli začali prepravovať azerbajdžanský plyn na Ukrajinu.

Azerbajdžanský mediálny portál Caliber.Az v nedeľu uviedol, že Baku by mohlo zvážiť zrušenie zákazu dodávok zbraní Ukrajine, ak by Rusko naďalej útočilo na azerbajdžanské záujmy. (SITA, Kyiv Independent)

Informuje o tom agentúra DPA.

Nemecké ministerstvo dopravy v pondelok pre televíziu WDR potvrdilo, že lietadlá sú uzemnené od 28. februára 2022. Rezort dopravy tvrdí, že zákaz odletu je v súlade s nariadením EÚ.

Medzi dotknuté lietadlá patria napríklad tri ruské nákladné stroje Antonov AN-124, ktoré sa nachádzajú na letisku Lipsko/Halle na východe Nemecka. Ďalšie lietadlá sú odstavené aj na letisku Kolín nad Rýnom/Bonn či Frankfurt nad Mohanom/Hahn.

Prenajatý ruský Airbus A320 patriaci spoločnosti Aeroflot uviazol v Mníchove. Írsko-čínska leasingová spoločnosť, ktorá je skutočným vlastníkom lietadla, zaň zaplatila vzniknuté poplatky vo výške približne 543.000 eur. Lietadlo následne mohlo odletieť do Ostravy v Českej republike.

Sankcie ovplyvnili aj ďalšie lietadlá, no vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie ich vlastníctva nie je možné poskytnúť ďalšie informácie, píše DPA. (TASR)