Ukrajinská armáda oznámila, že v Saratovskej oblasti zasiahla ropnú rafinériu

V predchádzajúcom mesiaci podľa jej najnovšej správy zahynulo v dôsledku bojov 286 civilistov a ďalších 1388 ich utrpelo zranenia.

V porovnaní s mesiacom jún došlo k nárastu počtu civilných obetí v júli hlavne v oblastiach kontrolovaných ukrajinskou vládou pozdĺž frontovej línie.

To podľa OSN odzrkadľuje intenzívne vojenské úsilie ruských síl o dobytie územia Ukrajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.

„Druhý mesiac po sebe dosiahol počet civilných obetí na Ukrajine nové trojročné maximum,“ uviedla vo vyhlásení vedúca Misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Danielle Bellová.

„Iba v prvých troch mesiacoch po tom, ako Ruská federácia začala svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, bolo zabitých a zranených viac ľudí ako za uplynulý mesiac,“ podotkla.

Použitie zbraní s dlhým doletom vrátane rakiet a dronov spôsobilo takmer 40 percent všetkých obetí za mesiac júl, pričom si vyžiadalo 89 mŕtvych a 572 zranených. Napríklad útok z 31. júla na Kyjev zabil 31 ľudí a 171 ich zranil.

Podľa OSN ide o najvyšší overený počet civilných obetí v ukrajinskom hlavnom meste od začiatku invázie. Väčšina z obetí sa nachádzala v budove, ktorú trafila raketa. O život vtedy prišlo aj päť detí.

Misia OSN, ktorú zriadili v roku 2014, uviedla, že od začiatku invázie podľa jej údajov zahynulo na Ukrajine najmenej 13.883 civilistov, z toho 726 detí, a ďalších 35.548 ľudí vrátane 2234 detí utrpelo zranenia.

Súčasne upozornila, že vysoký počet zabitých a zranených v júli je pokračovaním v trende neustáleho rastu civilných obetí v roku 2025; počet obetí za prvých sedem mesiacov tohto roka bol o 48 percent vyšší ako v rovnakom období vlani.

„Či ste v nemocnici alebo vo väzení, doma alebo v práci, blízko alebo ďaleko od frontovej línie, ak ste dnes na Ukrajine, riskujete, že vás vojna zabije alebo zraní. Riziko je výrazne vyššie ako v minulom roku a naďalej stúpa,“ varovala Bellová.

OSN správu zverejnila niekoľko dní pred nadchádzajúcim samitom medzi  Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutoční v piatok na Aljaške. (TASR)

Šéf Bieleho domu to podľa nemenovaných zdrojov povedal lídrom európskych štátov počas stredajšej videokonferencie. Okrem toho im vraj oznámil, že na stretnutie s Putinom ide s cieľom dosiahnuť prímerie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa na virtuálnej schôdzke zúčastnil, po jej skončení oznámil, že Trump by na rokovaní s Putinom na Aljaške chcel presadiť trvalé zastavenie bojov na Ukrajine.

Šéf Bieleho domu tiež podľa Macrona ubezpečil, že o prípadných územných otázkach bude rozhodovať Kyjev.

Trump v stredu vyhlásil, že ak Putin po piatkovom samite oboch lídrov nebude súhlasiť s ukončením vojny Ruska proti Ukrajine, pre Moskvu to bude mať „veľmi vážne dôsledky“.

Podľa agentúry AP nešpecifikoval, čo by v takom prípade Rusku hrozilo.

Traja európski predstavitelia a ďalšie dve osoby oboznámené s rozhovormi uviedli, že Trump a európski lídri zhodli, že pred začatím mierových rokovaní musí byť na Ukrajine nastolené prímerie.

Niektorí lídri mali po telefonáte dojem, že Trump nemá veľké očakávania od výsledkov svojho stretnutia s Putinom, ktoré sa uskutoční na aljašskej vojenskej základni v Anchorage. Napriek tomu údajne mali z plánov amerického prezidenta dobrý pocit.

Trump sa s lídrami európskych štátov podľa NBC News tiež zhodol na tom, že Ukrajina musí byť zahrnutá do rokovaní a mala by byť tá, ktorá rozhodne, aké územné ústupky je ochotná urobiť. Prezidenta USA minulý týždeň naznačoval, že medzi Ruskom a Ukrajinou dôjde k „výmene území“. Týmito výrokmi vyvolal obavy v Kyjeve i Európe, pretože by to znamenalo, že by Ukrajina mohla prísť o časť svojho územia.

Americké ministerstvo financií pred plánovaným summitom podľa agentúry DPA pozastavilo do 20. augusta uplatňovanie niektorých sankcií uvalených na Rusko. Ako v stredu uviedlo, výnimka sa vzťahuje na transakcie, ktoré sú spojené s účasťou ruskej delegácie na rokovaniach na Aljaške. (TASR)

Čím sa ho pokúsi presvedčiť ukončiť vojnu. Sprístupniť Rusku údajne chce aj prírodné zdroje na Aljaške a navrhne zrušenie sankcií na ruský letecký priemysel.

„Existuje celý rad stimulov, medzi ktoré by mohla patriť aj potenciálna dohoda o nerastoch,“ povedal pre denník zdroj oboznámený s návrhom.

Na ukrajinských územiach sa podľa odhadov nachádza asi desať percent svetových zásob lítia, ktoré sa používa na výrobu batérií.

Dve najväčšia ložiská sa nachádzajú v oblastiach kontrolovaných Ruskom a Putin si uplatňuje nárok na cenné nerasty nachádzajúce sa v regiónoch, ktoré okupujú jeho sily.

Telegraph pripomína, že USA v máji podpísali s Kyjevom dohodu o ťažbe vzácnych zemín, ktorá im umožňuje využívať bohaté prírodné zdroje Ukrajiny. Washington však bude musieť zriadiť nové ťažobné prevádzky, čo by mohla urýchliť spolupráca s Ruskom.

Ďalším návrhom americkej strany je podľa zdrojov zrušenie zákazu na export leteckých súčiastok a zariadení potrebných na údržbu ruských lietadiel. Mnohé z nich sú pre sankcie v zlom stave a na ich opravu armáda a civilné letecké spoločnosti využívajú súčiastky zo starších strojov.

Sergej Chemezov, šéf ruskej štátnej spoločnosti Rostec, tento rok odhadol, že počas nasledujúcich piatich rokov by mohlo byť v dôsledku nevyhovujúceho stavu uzemnených až 30 percent ruských lietadiel západnej výroby. Britský denník usudzuje, že zrušenie sankcií by zároveň mohlo byť výhodné pre americkú spoločnosť Boeing.

Trump zvažuje Rusku ponúknuť aj prístup k prírodným zdrojom v Beringovom prielive, ktorý americkú Aljašku oddeľuje od ruskej Čukotky. Posilnenie Ruska v oblasti by podľa Daily Telegraph posilnilo Putinove strategické záujmy v Arktíde.

Britské zdroje pre denník uviedli, že tieto návrhy by mohli byť pre Európu akceptovateľné, pokiaľ by Putin z rokovaní nevzišiel ako víťaz.

„Ide o to, že to musí byť prezentované tak, aby to bolo v súlade s verejnou mienkou v tejto veci. Nemôže to byť vnímané ako odmena pre Putina,“ uviedol zdroj. (TASR)

Podľa rýchleho odhadu sa hrubý domáci produkt Ruska v 2. štvrťroku 2025 zvýšil medziročne o 1,1 % v porovnaní s nárastom o 4 % v rovnakom období minulého roka 2024, uviedol Rosstat. Tempo rastu ekonomiky sa spomalilo aj oproti 1. štvrťroku 2025, keď dosiahlo 1,4 %.

Stúpajúce výdavky na obranu viedli k oživeniu ruskej ekonomiky po jej poklese v roku 2022, keď si západné sankcie za vojnu na Ukrajine vybrali svoju daň.

Ale tento rok sa ruská ekonomika ochladzuje a niektorí predstavitelia varovali pred rizikami recesie. Zvýšené úrokové sadzby, ktorými sa centrálna banka snaží skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu, brzdia vyhliadky na hospodársky rast. (TASR)

Lídri koalície ochotných v spoločnom vyhlásení po videokonferencii európskych lídrov s Trumpom, viceprezidentom J.D. Vanceom a Zelenským uviedli, že vítajú Trumpove snahy o ukončenie zabíjania na Ukrajine, ale vyzvali na dodržanie ich podmienok.

Informuje o tom agentúra Reuters, televízia Sky News a tlačová správa kancelárie britského premiéra.

„Ukrajina musí mať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, aby mohla účinne brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť,“ uvádzajú lídri vo vyhlásení. „Koalícia ochotných je pripravená zohrávať aktívnu úlohu a to aj prostredníctvom plánov tých, ktorí sú ochotní nasadiť svoje sily (na Ukrajinu) po ukončení nepriateľských akcií,“ pokračujú.

Koalícia ochotných sa tiež zhodla, že „na ukrajinské ozbrojené sily, ani na spoluprácu Ukrajiny s tretími krajinami by nemali byť zavedené žiadne obmedzenia. Rusko podľa nich „nemôže mať právo veta voči vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO.“

Lídri krajín „privítali snahy prezidenta Trumpa o zastavenie zabíjania na Ukrajine, ukončenie ruskej agresívnej vojny a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru“, ako aj „otvorenú diskusiu s prezidentom Trumpom“, ktorá sa odohrala niekoľko minút pred začiatkom telekonferencie koalície ochotných. (TASR)

Česko tak obnovilo diplomatickú prítomnosť na východe krajiny, podľa Lipavského ju má v Dnipre ako prvý štát.

Minister uviedol, že česká diplomatická prítomnosť vo východoukrajinskom meste bude nadväzovať praktické biznisové vzťahy, ale aj tie medziľudské.

Povojnové usporiadanie Ruskom okupovaných území Ukrajiny by podľa denníka mohlo pripomínať režim v súčasnosti zavedený na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Nemuselo by preto dôjsť k oficiálnej zmene hraníc, na aké je potrebná zmena ukrajinskej ústavy a referendum.

Rusko by v takom prípade malo vojenskú a ekonomickú kontrolu nad okupovanými územiami, ktoré by spravoval ruský orgán.

„Bude to podobné izraelskej okupácii Západného brehu Jordánu,“ povedal nemenovaný zdroj. Územie bude mať podľa neho ruského gubernátora a ekonomicky bude orientované na Rusko. „Ale stále to bude Ukrajina, pretože Ukrajina sa nikdy nevzdá svojej suverenity. Ale realita je taká, že to bude okupované územie a vzorom je Palestína,“ vysvetlil.

Túto myšlienku podľa zdrojov podporuje aj americký vyjednávač Steve Witkoff a konkrétnejší návrh by mohol byť predstavený v piatok po rokovaní Trumpa a Putina na Aljaške.

Niektorí americkí vyjednávači považujú tento výsledok pre okupované územia Ukrajiny za odzrkadlenie reality vojny. Je tiež dôsledkom odmietavého postoja ostatných štátov k možnosti priamo sa zapojiť do bojov proti Rusku. Z tohto pohľadu preto podľa nich zostáva už len stanoviť presné hranice ruskej okupácie, ktoré sa Putin snaží pred rokovaniami na Aljaške posunúť čo najďalej.

The Times pripomína, že Izrael palestínsky Západný breh Jordánu okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967, keď nad ním prevzal kontrolu od Jordánska. Izraelská okupácia je z hľadiska medzinárodného práva ilegálna a na jej ukončenie minulý rok vyzvalo aj Valné zhromaždenie OSN. (TASR)

Spolu s ďalšími spojencami bude financovať balík v celkovej hodnote 500 miliónov dolárov, oznámili nemecké ministerstvá obrany a zahraničia.

UrobilI tak krátko po videokonferencii, na ktorej o Ukrajine rokovali európski politici vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza s americkým prezidentom Trumpom.

Koľko presne prispeje samotné Nemecko, z vyhlásenia nevyplýva.