USA, Ukrajina a európske štáty si chcú pred summitom zjednotiť postoje

Lídri Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska vo vyhlásení potvrdili „neochvejnú podporu pre zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny“.

Uviedli, že vítajú Trumpovu iniciatívu zameranú na ukončenie vojny, no podčiarkli, že na rozhovoroch by sa mali zúčastniť aj Ukrajina a Európa.

„Obyvatelia Ukrajiny musia mať slobodu rozhodovať o svojej budúcnosti. Cesta k mieru nemôže byť naplánovaná bez hlasu Ukrajiny,“ píše sa vo vyhlásení.

„Žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny a žiadne rozhodnutia o Európe bez Európy,“ dodali lídri s tým, že rokovania sa môžu uskutočniť jedine počas prímeria.

Vyhlásenie tiež potvrdzuje, že severné a pobaltské krajiny budú naďalej finančne a vojensky podporovať Ukrajinu a zároveň budú pokračovať v reštriktívnych opatreniach proti Rusku. (TASR)

Podľa serveru The Kyiv Independent si útok vyžiadal najmenej 19 zranených.

Ruské útoky zasiahli obytné oblasti, autobusová stanica a univerzitnú kliniku, uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na sieti X.

Najmenej 19 ľudí bolo pri útoku zranených, uviedol šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Vek obetí sa pohybuje od 24 do 77 rokov a všetky sú v lekárskej starostlivosti, napísal server s odvolaním Fedorova, ktorý útok označil za teror.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí najprv informovalo o najmenej 12 zranených.

Podľa Fedorova ruský úder poškodil tiež sedem bytových domov a ďalších budov v blízkosti autobusovej stanice. Záchranári pátrajú po ďalších obetiach, ktoré mohli zostať pod troskami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa k úderom vyjadril vo svojom večernom prejave a uviedol, že útok na civilistov dokazuje neochotu Ruska uzavrieť mier.

"Preto sú potrebné sankcie, je potrebný tlak. Je potrebná sila Spojených štátov, Európy, všetkých národov sveta, ktoré chcú mier a stabilitu v medzinárodných vzťahoch, "dodal Zelenskyj.

Mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny leží neďaleko frontovej línie a je častým terčom ruských útokov odvtedy, čo sa Ukrajina už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii.

Spojené štáty sa podľa neho snažia o riešenie, s ktorým budú môcť súhlasiť obe strany.

„Nikto z toho nebude veľmi nadšený. Rusi i Ukrajinci s tým budú napokon pravdepodobne nespokojní,“ povedal Vance v rozhovore pre televíziu Fox News odvysielanom v nedeľu.

Vance v interview pre Fox News nahratom v piatok povedal, že USA pracujú na naplánovaní rozhovorov Putina, Zelenského a Trumpa. Sám sa však nedomnieva, že by bolo prínosné, ak by sa Putin stretol so Zelenským ešte pred rozhovormi s americkým prezidentom.

Predstaviteľ Bieleho domu v sobotu večer uviedol, že Trump je otvorený myšlienke summitu s oboma lídrami, aktuálne však Washington plánuje bilaterálnu schôdzku, o akú požiadal Putin. (TASR)

Súčasne avizoval, že ešte v nedeľu chce telefonovať s Trumpom o summite na Aljaške plánovanom na budúci piatok.

„Na európskej úrovni sa spolu s americkou vládou intenzívne pripravujeme na toto stretnutie,“ povedal Merz v televízii ARD. Podľa vlastných slov očakáva, že Zelenskyj sa na rokovaní zúčastní. Vyjadril zároveň nádej, že na summite sa rozhodne aj o prímerí.

„V každom prípade nemôžeme akceptovať, aby Rusko a Amerika hovorili či dokonca rozhodovali o územných otázkach bez vedomia Európanov, bez vedomia Ukrajincov. Predpokladám, že americká vláda to vidí rovnako,“ povedal nemecký kancelár. Európania podľa neho nemôžu byť „divákmi“, keď ide o kľúčovú strategickú otázku pre budúcnosť Európy. (TASR)

Oznámila zároveň, že na pondelok zvolala mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Únie.

Európski predstavitelia zdôrazňujú, že súčasťou rozhovorov musí byť aj Ukrajina.

„Prezident Trump má pravdu v tom, že Rusko musí ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine. USA majú moc prinútiť Rusko, aby rokovalo seriózne. Akákoľvek dohoda medzi USA a Ruskom musí zahŕňať Ukrajinu a EÚ, pretože je to záležitosť bezpečnosti Ukrajiny a celej Európy,“ uviedla Kallasová v nedeľňajšom vyhlásení.

„V pondelok zvolám mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, aby sme prediskutovali naše ďalšie kroky,“ informovala s tým, že rozhovory sa budú konať online.

„Keď pracujeme na udržateľnom a spravodlivom mieri, medzinárodné právo je jasné: všetky dočasne okupované územia patria Ukrajine,“ dodala Kallasová a varovala, že prípadná dohoda nesmie byť odrazovým mostíkom pre ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine, transatlantickej aliancii a Európe. (TASR)

Uviedlo to koncom tohto týždňa kanadské ministerstvo financií, informovala agentúra Reuters.

Podľa ministerstva Kanada zníži cenový strop na ruskú ropu z terajšej úrovne 60 USD (51,51 eura) za barel (159 litrov) na 47,60 USD/barel.

Pripojí sa tak k Európskej únii a Británii, ktoré už v júli oznámili, že znížia cenový strop na ruskú ropu na uvedenú úroveň.

Toto opatrenie, ktoré podľa oznámenia Európskej únie vstúpi do platnosti začiatkom septembra, by malo ešte viac obmedziť možnosti Ruska pri financovaní vojny na Ukrajine.

Rovnako sa teraz vyjadrilo aj kanadské ministerstvo financií. Ako povedal minister Francois-Philippe Champagne, „ďalším znížením cenového stropu na ruskú ropu Kanada a jej partneri zvyšujú ekonomický tlak na Moskvu a obmedzujú tak kľúčové zdroje financovania nelegálnej ruskej vojny“.

(1 EUR = 1,1648 USD) (TASR)