Putin sa stretol s indickým šéfom bezpečnosti po tom, čo USA zvýšili clá Indii

Na otázku novinárov, či sa Putin musí najprv stretnúť s ukrajinským prezidentom, aby sa následne mohol stretnúť s prezidentom USA, Trump odpovedal: „Nie, nemusí. Nie.“

„Chceli by sa so mnou stretnúť a urobím všetko, čo môžem, aby som zastavil zabíjanie,“ dodal Trump.

Moskva sa v minulosti opakovane snažila spochybniť legitimitu Zelenského a vylučovala stretnutie oboch prezidentov, kým nebudú dohodnuté podmienky mierovej dohody, pripomenula agentúra AFP.

Putin však vo štvrtok povedal, že pre schôdzku so Zelenským zatiaľ nie sú podmienky.

Uviedol to zdroj z Bieleho domu, na ktorý sa vo štvrtok odvolali americké médiá vrátane stanice ABC News a denníka New York Post. Médiá to považujú za spochybnenie tvrdenia Moskvy o dohode na stretnutí Putina a Trumpa.

Poradca Kremľa Jurij Ušakov vo štvrtok bez ďalších podrobností oznámil, že Spojené štáty a Rusko sa na návrh americkej strany v princípe dohodli na stretnutí prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch. Biely dom v stredu po rokovaní Trumpovho vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Moskve uviedol, že záujem o stretnutie s Trumpom vyjadrila Moskva. Trump následne oznámil, že sa pravdepodobne čoskoro osobne stretne s Putinom.

Miesto ani konkrétny dátum prípadnej schôdzky lídrov zatiaľ oficiálne neoznámili. Putin vo štvrtok označil za vhodnú lokalitu Spojené arabské emiráty. Vyhlásil tiež, že stretnutiu so Zelenským sa nebráni, ale ešte je naň podľa neho priskoro.

„Putin sa musí stretnúť so Zelenským, aby sa schôdzka (s Trumpom) mohla uskutočniť,“ citoval predstaviteľa Bieleho domu denník New York Post. „Miesto stretnutia ešte nebolo stanovené,“ dodal. Túto informáciu priniesol aj denník The Washington Post a portál stanice ABC News.

Witkoff podľa Ušakova s Putinom hovoril aj o myšlienke trojstranného stretnutia medzi lídrami USA, Ruska a Ukrajiny. Agentúra AFP pripomenula, že ruský prezident ešte v júni povedal, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, ale iba počas „poslednej fázy“ rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine.

„Opakovane som zdôraznil, že vo všeobecnosti nemám proti tomu nič. Možné to je,“ povedal Putin vo štvrtok novinárom. „Na stretnutie (so Zelenským, pozn. TASR) však treba vytvoriť určité podmienky. Bohužiaľ, na vytvorenie takýchto podmienok je ešte pred nami dlhá cesta,“ uviedol.

Denník The Washington Post sa odvolal na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, podľa ktorého sa v stredu diskutovalo o návrhoch, aby sa Trump najskôr stretol samostatne s lídrami Ruska a Ukrajiny a potom bol usporiadaný trojstranný summit. Trump v ten deň telefonoval so Zelenským a ďalšími európskymi lídrami.

Ukrajinský prezident vo štvrtok opätovne vyzval na uskutočnenie osobného stretnutia medzi ním a Putinom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Hľadanie skutočných riešení je podľa neho možné iba na úrovni lídrov oboch krajín. (TASR)

Protest sa týkal aj „neprimeranej reakcie“ talianskej vlády na zoznam vypracovaný ruským ministerstvom zahraničných vecí. Obsahuje mená predstaviteľov 13 členských krajín EÚ a NATO, ktorí údajne mali nenávistné vyjadrenia na adresu Ruska.

V prípade Talianska sú na zozname prezident Sergio Mattarella, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Antonio Tajani a minister obrany Guido Crosetto. Zverejnenie zoznamu odsúdila aj premiérka Giorgia Meloniová.

Minulý týždeň si Rím v tejto veci predvolal ruského veľvyslanca Alexeja Paramonova. Ten v pondelok v rozhovore pre noviny Izvestija povedal, že po covide „prenikli medzi taliansku elitu dva nové vírusy: rusofóbia a ukrofília“.

Mattarella sa stal hlavným terčom kritiky zo strany Moskvy po februárovom prejave na univerzite v Marseille, v ktorom prirovnal inváziu ruských síl na Ukrajinu k dobyvačným vojnám nacistickej Tretej ríše.

Ruská diplomacia vo štvrtkovom vyhlásení odsúdila „dôsledné protiruské aktivity talianskych mainstreamových médií, početné falošné správy vrátane článkov novinárov sídliacich v Moskve, ktoré obsahujú nespoľahlivé informácie, ako aj rusofóbne útoky, plne podporované talianskymi vládnymi kruhmi“. To všetko „len prispieva k zhoršeniu krízy, ktorú v súčasnosti zažívajú rusko-talianske vzťahy“.

Táto kampaň podľa Moskve prispela k zrušeniu vystúpenia dirigenta Valerija Gergijeva 27. júla v rámci hudobného festivalu v talianskom meste Caserta.

Hudobník otvorene podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina a proti účasti Gergijeva protestovali viacerí talianski politici a predstavitelia ruskej exilovej opozície vrátane vdovy po zosnulom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom. (TASR)

Investori tiež posudzovali štvrťročné firemné výsledky a nové americké clá. Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa zvýšil o 0,92 percenta a uzavrel na týždňovom maxime 546,05 bodu.

K rastu európskeho akciového trhu veľkou mierou prispel finančný sektor. Index sledujúci akcie bánk vzrástol o dve percentá a dostal sa najvyššie od roku 2010, zatiaľ čo index sledujúci akcie poisťovní si pripísal 1,6 percenta a vyšplhal sa na rekordné maximum, napísala agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu rokoval o situácii na Ukrajine so Stevom Witkoffom, splnomocnencom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Poradca Kremľa Jurij Ušakov potom uviedol, že Rusko a USA sa dohodli na stretnutí prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch.

"Mierová dohoda by mala byť pozitívna pre európskych spotrebiteľov aj pre postoj investorov k riziku a negatívna pre ceny ropy," uviedol analytik Mohit Kumar zo spoločnosti Jefferies. "Mala by byť tiež priaznivá pre východnú Európu, pretože práce na obnove (Ukrajiny) by pravdepodobne prebiehali cez východoeurópske ekonomiky," dodal.

Pokles vo štvrtok však vykázali akcie podnikov zo zbrojárskeho priemyslu. Akcie nemeckej zbrojovky Rheinmetall sa napríklad prepadli o osem percent, pretože štvrťročné tržby firmy zaostali za očakávaniami, píše Reuters.

Hlavný index nemeckej burzy DAX si vo štvrtok pripísal 1,12 percenta na 24.192,50 bodu. Index francúzskych akcií CAC 40 sa zvýšil o 0,91 percenta na 7709,32 bodu, hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 však klesol o 0,69 percenta na 9100,77 bodu.

Britská centrálna banka na svojom štvrtkovom zasadnutí znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,00 percenta. Hlasovanie však bolo tesné, štyria z deviatich členov menového výboru boli za ponechanie nákladov na pôžičky bez zmien. Podporilo to očakávania, že znižovanie úrokov v Británii sa blíži ku koncu. (ČTK)

Stretnutie ruského Putina a špeciálneho vyslanca USA Steva Witkoffa z predchádzajúceho dňa je dobrou správou pre všetkých, najmä pre strednú Európu, dodal Szijjártó, podľa ktorého celý svet v stredu oprávnene venoval pozornosť Moskve.

„Správa zverejnená o stretnutí Putina a Witkoffa mohla priniesť úľavu všetkým, najmä nám tu v strednej Európe, v susedstve vojny,“ podčiarkol maďarský minister.

„Sme si istí, že keď existuje dialóg medzi USA a Ruskom na najvyššej úrovni, svet je bezpečnejším miestom. Preto sme v uplynulých vyše troch rokoch urobili všetko, čo bolo v našich silách - a to aj napriek podlým vonkajším a vnútorným útokom - aby sme udržali otvorené komunikačné kanály. Preto vítame každú príležitosť, keď lídri Spojených štátov a Ruska spoločne rokujú,“ poznamenal Szijjártó.

Ako dodal, potvrdilo sa, že vojna na Ukrajine sa neskončí na bojisku, ale za rokovacím stolom, ak sa Američania a Rusi dokážu dohodnúť. (TASR)

Od 1. septembra budú všetci zamestnanci Územného strediska náboru a sociálnej podpory, ktorí vykonávajú mobilizáciu ukrajinských brancov, povinní nosiť telesné kamery a nahrávať video z odovzdávania brancov alebo kontroly dokladov.

Podľa agentúry MTI minister varoval, že za porušenie pravidiel zaznamenávania hrozí disciplinárne konanie. Vysvetlil, že toto opatrenie má zabezpečiť transparentnosť a zákonnosť práce skupín, ktoré doručujú povolaných, a chrániť práva osôb povinných vykonávať vojenskú službu aj zamestnancov vojenských náborových centier.

Ukrajinské úrady odmietli vyšetriť prípad príslušníka maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti Józsefa Sebestyéna, povedal v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Odmietnutím vyšetrovania úrady prakticky uznali, že nútené odvody na Ukrajine zahŕňajúce bitie, a to aj fatálne, sú štátom inštitucionalizovaný, štátom schválený, štátom nariadený a štátom riadený postup,“ povedal Szijjártó.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj ešte 11. júla reagoval na kritiku Maďarska tým, že Budapešť manipulatívne zneužíva jednotlivé prípady súvisiace s ukrajinskou mobilizáciou na politické účely, čím poškodzuje ukrajinsko-maďarské vzťahy. Tychyj maďarskej strane pripomenul, že tvárou v tvár neustálej ruskej hrozbe je každý Ukrajinec vrátane toho, ktorý má maďarský pôvod, povinný brániť svoj domov, životy svojich príbuzných a zvrchovanosť svojho štátu.

Tychyj zopakoval skoršie tvrdenie ukrajinských úradov, že József Sebestyén bol mobilizovaný do ukrajinskej armády 14. júna po tom, čo ho po lekárskej prehliadke vyhlásili za spôsobilého na vojenskú službu. Muž podľa nich začal vojenský výcvik 15. júna a 18. júna odišiel bez zbrane. Následne 24. júna prišiel na pohotovosť do Centrálnej regionálnej nemocnice v Berehove.

Tam mu nezistili žiadne fyzické zranenia, ale diagnostikovali akútnu stresovú reakciu a previezli ho na ústavnú liečbu do Regionálneho psychiatrického ústavu v Berehove. Záver súdno-lekárskej expertízy potvrdzuje, že príčinou jeho smrti 6. júla 2025 bola pľúcna embólia bez známok fyzických zranení naznačujúcich násilie.

Úmrtie 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii došlo krátko po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata. (TASR)

Ministerstvo financií zverejnilo, že od januára do konca júla zaznamenalo Rusko rozpočtový schodok na úrovni 4,9 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 61,44 miliardy USD (52,77 miliardy eur). To znamená 2,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Rusko si pritom stanovilo, že za tento rok dosiahne rozpočtový schodok 1,7 percenta HDP. Tento cieľ stanovilo v apríli, pričom pred tým počítalo so schodkom na úrovni 0,5 percenta HDP.

Vtedy ministerstvo financií ako dôvod zhoršenia prognózy vývoja rozpočtového schodku uviedlo klesajúce ceny ropy a colnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ministerstvo uviedlo, že výdavky za obdobie od januára do konca júla dosiahli 25,19 bilióna rubľov. To je o 20,8 percenta viac než za rovnaké obdobie minulého roka. Na druhej strane, príjmy do štátneho rozpočtu vzrástli iba o 2,8 percenta na 20,32 bilióna rubľov.

Ruský denník Vedomosti citoval zdroj z ministerstva financií, podľa ktorého ministerstvo plánuje na jeseň ďalšiu revíziu tohtoročného rozpočtu. Podrobnosti však neuviedol.

Na druhej strane, Rusko zaznamenalo k 6. augustu defláciu tretí týždeň po sebe. To zvyšuje šance, že ruská centrálna banka aj na ďalšom zasadnutí v septembri zníži kľúčovú úrokovú sadzbu.

Naposledy tak urobila 25. júla, keď hlavnú úrokovú sadzbu znížila o 200 bázických bodov na 18 percent.

Ďalšia redukcia sadzieb by tak mohla zrýchliť v súčasnosti slabý rast ruskej ekonomiky. (TASR)