Rozpočtový schodok Ruska za sedem mesiacov prekonal celoročný cieľ

Ukrajinské vzdušné sily spomínajú rôzne typy ruských strojov vrátane štyroch úderných dronov s tryskovým pohonom. Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zostrelila tri takéto stroje. 

Server The Kyiv Independent pred pár dňami s odvolaním sa na ministra vnútra Ihora Klymenka napísal, že Rusi drony s raketovým motorom pravdepodobne použili pri údere na Kyjev v noci na 31. júla, keď zahynuli tri desiatky ľudí.

Útočné drony Šáhid iránskej konštrukcie, ktoré Rusi vyrábajú pod názvom Geraň, Moskva používa proti Ukrajine pravidelne. Dokážu letieť asi 2500 kilometrov rýchlosťou okolo 180 kilometrov za hodinu.

The Kyiv Independent upozornil, že Rusko pracuje na úpravách a modernizácii týchto strojov, čo zahŕňa rýchlejšie tryskové drony. Prvý takýto stroj protivzdušná obrana zostrelila v roku 2024, dodal server.

"Tieto drony sú veľmi nebezpečné," povedal denníku Samuel Bendett z amerického think-tanku Center for a New American Security.

"Dokážu uletieť rovnakú vzdialenosť ako bežný Geraň, ale za oveľa kratší čas. Domnievam sa, že Rusi zdokonaľujú konštrukciu, zväčšujú veľkosť hlavice, pridávajú viac výbušnín a zlepšujú letové schopnosti dronov, "dodal analytik.

Na vývoji zbraní pracujú tiež Ukrajinci. Jednou z novovznikajúcich technológií v ukrajinskom arzenále sú stíhacie drony. Ich úlohou je zachytiť a zneškodniť útočiace ruské bezpilotné lietadlá. Podľa serveru Politico sú tieto prostriedky výrazne lacnejšie ako napríklad strely do amerických protivzdušných systémov Patriot, z ktorých každá stojí asi štyri milióny dolárov. Stíhacie drony prídu na zhruba 1000 až 5000 dolárov za kus, uviedol server. (ČTK)

Šéf Kyjevskej regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnik informoval, že v dôsledku útokov v okrese Buča boli zranené tri ženy vo veku 16, 56 a 80 rokov. Poškodených bolo 21 rodinných domov. Viaceré objekty zachvátil požiar.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s odvolaním sa na miestne úrady na svojom webe napísala, že v meste Sumy bol v dôsledku útoku dronov zranený 54-ročný miestny obyvateľ, poškodené boli nebytové budovy, obchod a autá.

Požiare po útokoch ruských dronov hlásili aj v Charkove a jeho okolí. Terčom útoku bolo znova aj juhoukrajinské prístavné mesto Odesa.

Podľa ukrajinského letectva Rusko počas nočného útoku použilo celkovo viac ako 110 dronov vrátane bezpilotných lietadiel s raketovým pohonom. Zostrelených alebo znefunkčnených systémami elektronického boja bolo 82 z nich. Drony zasiahli svoje ciele na desiatich miestach.

Regionálne úrady v piatok informovali, že pri ruských útokoch na Ukrajine za posledných 24 hodín prišli o život najmenej traja civilisti a 19 ich bolo zranených.

K týmto útokom došlo v čase, keď Moskva naďalej odmieta súhlasiť s bezpodmienečným prímerím a stupňuje svoje útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine. Ruská armáda spustila túto novú vlnu útokov deň po odlete špeciálneho vyslanca amerického prezidenta Stevena Witkoffa z Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ruské ministerstvo obrany v piatok informovalo, že počas noci „neutralizovalo“ celkovo 30 dronov nad šiestimi regiónmi - deväť dronov nad Rostovskou oblasťou, osem nad anektovaným Krymom, šesť nad Saratovskou oblasťou, päť nad Brianskou oblasťou a po jednom nad Belgorodskou a Volgogradskou oblasťou.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Podľa Petlina bolo zo svojich trvalých bydlísk na území Doneckej oblasti pod kontrolou Ukrajiny evakuovaných celkovo viac ako 1,2 milióna civilistov vrátane približne 194-tisíc detí a 47-tisíc ľudí so zdravotným postihnutím.

Len za ostatný týždeň z regiónu evakuovali viac ako 7 800 ľudí vrátane 380 detí. Povinná evakuácia v Doneckej oblasti prebieha od 2. augusta 2022

K vyhláseniu Kremľa, že sa Putin a americký prezident Donald Trump v najbližších dňoch osobne stretnú, Orbán konštatoval, že je to veľmi dobrá správa. „K prímeriu môže dôjsť len vtedy, ak sa dohodnú,“ podčiarkol.

„Mier príde, ale my budeme v tomto mieri len druhoradí,“ poznamenal Orbán a naliehal, aby sa pred rusko-americkým stretnutím alebo aspoň po ňom uskutočnil summit EÚ.

„(Únia) nemôže sedieť doma ako urazené dieťa... Ak je problém, treba rokovať,“ zdôraznil. (TASR)

Na otázku novinárov, či sa Putin musí najprv stretnúť s ukrajinským prezidentom, aby sa následne mohol stretnúť s prezidentom USA, Trump odpovedal: „Nie, nemusí. Nie.“

„Chceli by sa so mnou stretnúť a urobím všetko, čo môžem, aby som zastavil zabíjanie,“ dodal Trump.

Moskva sa v minulosti opakovane snažila spochybniť legitimitu Zelenského a vylučovala stretnutie oboch prezidentov, kým nebudú dohodnuté podmienky mierovej dohody, pripomenula agentúra AFP.

Putin však vo štvrtok povedal, že pre schôdzku so Zelenským zatiaľ nie sú podmienky.

Uviedol to zdroj z Bieleho domu, na ktorý sa vo štvrtok odvolali americké médiá vrátane stanice ABC News a denníka New York Post. Médiá to považujú za spochybnenie tvrdenia Moskvy o dohode na stretnutí Putina a Trumpa.

Poradca Kremľa Jurij Ušakov vo štvrtok bez ďalších podrobností oznámil, že Spojené štáty a Rusko sa na návrh americkej strany v princípe dohodli na stretnutí prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch. Biely dom v stredu po rokovaní Trumpovho vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Moskve uviedol, že záujem o stretnutie s Trumpom vyjadrila Moskva. Trump následne oznámil, že sa pravdepodobne čoskoro osobne stretne s Putinom.

Miesto ani konkrétny dátum prípadnej schôdzky lídrov zatiaľ oficiálne neoznámili. Putin vo štvrtok označil za vhodnú lokalitu Spojené arabské emiráty. Vyhlásil tiež, že stretnutiu so Zelenským sa nebráni, ale ešte je naň podľa neho priskoro.

„Putin sa musí stretnúť so Zelenským, aby sa schôdzka (s Trumpom) mohla uskutočniť,“ citoval predstaviteľa Bieleho domu denník New York Post. „Miesto stretnutia ešte nebolo stanovené,“ dodal. Túto informáciu priniesol aj denník The Washington Post a portál stanice ABC News.

Witkoff podľa Ušakova s Putinom hovoril aj o myšlienke trojstranného stretnutia medzi lídrami USA, Ruska a Ukrajiny. Agentúra AFP pripomenula, že ruský prezident ešte v júni povedal, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, ale iba počas „poslednej fázy“ rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine.

„Opakovane som zdôraznil, že vo všeobecnosti nemám proti tomu nič. Možné to je,“ povedal Putin vo štvrtok novinárom. „Na stretnutie (so Zelenským, pozn. TASR) však treba vytvoriť určité podmienky. Bohužiaľ, na vytvorenie takýchto podmienok je ešte pred nami dlhá cesta,“ uviedol.

Denník The Washington Post sa odvolal na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, podľa ktorého sa v stredu diskutovalo o návrhoch, aby sa Trump najskôr stretol samostatne s lídrami Ruska a Ukrajiny a potom bol usporiadaný trojstranný summit. Trump v ten deň telefonoval so Zelenským a ďalšími európskymi lídrami.

Ukrajinský prezident vo štvrtok opätovne vyzval na uskutočnenie osobného stretnutia medzi ním a Putinom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Hľadanie skutočných riešení je podľa neho možné iba na úrovni lídrov oboch krajín. (TASR)

Protest sa týkal aj „neprimeranej reakcie“ talianskej vlády na zoznam vypracovaný ruským ministerstvom zahraničných vecí. Obsahuje mená predstaviteľov 13 členských krajín EÚ a NATO, ktorí údajne mali nenávistné vyjadrenia na adresu Ruska.

V prípade Talianska sú na zozname prezident Sergio Mattarella, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Antonio Tajani a minister obrany Guido Crosetto. Zverejnenie zoznamu odsúdila aj premiérka Giorgia Meloniová.

Minulý týždeň si Rím v tejto veci predvolal ruského veľvyslanca Alexeja Paramonova. Ten v pondelok v rozhovore pre noviny Izvestija povedal, že po covide „prenikli medzi taliansku elitu dva nové vírusy: rusofóbia a ukrofília“.

Mattarella sa stal hlavným terčom kritiky zo strany Moskvy po februárovom prejave na univerzite v Marseille, v ktorom prirovnal inváziu ruských síl na Ukrajinu k dobyvačným vojnám nacistickej Tretej ríše.

Ruská diplomacia vo štvrtkovom vyhlásení odsúdila „dôsledné protiruské aktivity talianskych mainstreamových médií, početné falošné správy vrátane článkov novinárov sídliacich v Moskve, ktoré obsahujú nespoľahlivé informácie, ako aj rusofóbne útoky, plne podporované talianskymi vládnymi kruhmi“. To všetko „len prispieva k zhoršeniu krízy, ktorú v súčasnosti zažívajú rusko-talianske vzťahy“.

Táto kampaň podľa Moskve prispela k zrušeniu vystúpenia dirigenta Valerija Gergijeva 27. júla v rámci hudobného festivalu v talianskom meste Caserta.

Hudobník otvorene podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina a proti účasti Gergijeva protestovali viacerí talianski politici a predstavitelia ruskej exilovej opozície vrátane vdovy po zosnulom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom. (TASR)