Šesť osôb vrátane poslanca obvinili z korupcie pri obstarávaní dronov

„Likvidácia tohto cieľa výrazne znižuje nepriateľské palebné schopnosti na dlhé vzdialenosti a oslabuje jeho schopnosť ostreľovať pozície ukrajinských obranných síl a civilnú infraštruktúru v regióne," vyjadril sa generálny štáb.

„Tento útok opäť potvrdzuje účinnosť a presnosť ukrajinských jednotiek pri odhaľovaní a ničení kritických nepriateľských prostriedkov vrátane tých na dočasne okupovaných územiach," dodal generálny štáb.

Trump prišiel s varovaním pár dní potom, ako minulý týždeň rozhodol o zavedení ciel na indické výrobky vo výške 25 %. Už vtedy kritizoval Indiu za nákupy vojenskej techniky a energií z Ruska.

„India nielenže nakupuje obrovské objemy ruskej ropy, ale následne veľké množstvo z nakúpenej ropy predáva na trhu za vysoký zisk,“ napísal Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Nezaujíma ich, koľko ľudí na Ukrajine zabije ruská vojnová mašinéria,“ dodal s tým, že z toho dôvodu výrazne zvýši clo na indické produkty vyvážané do USA.

Na akú úroveň sa clo na indické tovary, ktoré vstúpi do platnosti 7. augusta, zvýši, zatiaľ neuviedol. (TASR)

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Poukázalo pritom na kroky Západu, ktoré podľa neho ohrozujú Rusko.

Spojené štáty od príslušného dohovoru odstúpili v roku 2019, ale Moskva tvrdila, že jeho podmienky naďalej dodržiava.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už na konci minulého roka varoval, že Moskva bude musieť upustiť od svojho moratória na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Obvinil pritom Spojené štáty, že začali po svete tieto zbrane rozmiestňovať. Poukázal tak na údajné "destabilizujúce kroky" zo strany USA a NATO v strategickej oblasti.

"Keďže situácia sa vyvíja smerom k reálnemu rozmiestňovaniu amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe a ázijsko-pacifickom regióne, ruské ministerstvo zahraničia konštatuje, že podmienky pre zachovanie jednostranného moratória na rozmiestnenie podobných zbraní pominuli," uviedlo ministerstvo vo svojom pondelkovom vyhlásení.

Kroky Západu podľa ruskej diplomacie vedú k hromadeniu destabilizujúcich raketových schopností v regiónoch susediacich s Ruskom, čo vytvára priamu hrozbu.

Rozhodnutie o parametroch následných opatrení plánuje ruské vedenie urobiť na základe analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných rakiet stredného a krátkeho doletu.

"Rozhodnutie o konkrétnych parametroch odvetných opatrení urobí ruské vedenie na základe medzirezortnej analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu, ako aj celkového vývoja situácie v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stability," uviedlo ministerstvo.

V roku 1987 vtedajší prezident Spojených štátov Ronald Reagan a sovietsky vodca Michail Gorbačov podpísali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Dohovor signatárom zakazoval výrobu, skúšky a rozmiestňovanie pozemných rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Obmedzenia sa týkali aj odpaľovacích zariadení.

V roku 2019 USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy odstúpili, ako dôvod uviedli porušovanie záväzkov zo strany Ruska. Moskva obvinenia odmietla, a následne potvrdila zánik dohovoru. Moskva zároveň tvrdila, že podmienky naďalej dodržiava na základe jednostranného moratória.

Medzi rakety stredného doletu patrí napríklad ruský Orešnik. Ide o novú zbraň so šiestimi hlavicami, ktorá môže dosahovať rýchlosť vyše 13-tisíc kilometrov za hodinu a možno ju len ťažko zachytiť bežnými radarmi. Rusko ju prvýkrát použilo vlani pri útoku v Dnipre. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy uviedol, že Rusko tak urobilo v reakcii na údery ukrajinskej armády na ruské územie americkými a britskými strelami.

Šéf Kremľa minulý týždeň ohlásil spustenie sériovej výroby orešnikov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rýchlosť Mach 10 a nezostreliteľná? Čo vlastne Putin poslal na Dnipro Čítajte 

Podľa jeho slov na severovýchode krajiny bojujú Ukrajinci s množstvom zahraničných žoldnierov.

„Rozprávali sme sa s veliteľmi o situácii na fronte a o dynamike bojov. Špecificky sme sa zaoberali problémom dodávok dronov a ich nasadenia, cvičenia a priameho financovania brigád. Naši bojovníci v tomto sektore hlásia účasť žoldnierov z Číny, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a afrických krajín vo vojne. Budeme na to reagovať,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X.

Zelenskyj odovzdal niekoľkým vojakom štátne vyznamenania. Na zverejnených videách sa ukrajinský prezident prechádza vojenskými bunkrami a navštívil aj ranených vojakov.

Agentúra AFP informuje, že sa Rusko snaží v Charkovskej oblasti vytvoriť takzvanú nárazníkovú zónu.

Zelenskyj v nedeľu avizoval, že strany konfliktu pripravujú výmenu zajatcov, po ktorej by sa domov malo vrátiť 1200 Ukrajincov. (TASR)

Drony zasiahli v noci na pondelok ruské stroje na letisku v meste Saky na okupovanom Kryme. Ukrajinské drony v rámci misie Centra špeciálnych operácií „A“ zničili jedno stíhacie lietadlo Su-30SM, ďalšie poškodili a zasiahli tiež tri stroje Su-24. Útok smeroval aj na sklad leteckých zbraní.

Letecká základňa Saky zohráva kľúčovú úlohu v ruských vojenských operáciách v Čiernom mori. Hodnota jedného lietadla Su-30SM sa podľa SBU pohybuje medzi 35 a 50 miliónov dolárov.

„Úspešná špeciálna operácia, ktorú SBU vykonala v Saky, predstavuje ďalší krok k oslabeniu schopnosti nepriateľa viesť agresívnu vojnu proti Ukrajine,“ uviedla SBU na sociálnej sieti X. (KyivPost)

Volodymyr Ogryzko to uviedol v rozhovore pre Espreso TV, kde komentoval pravdepodobný výsledok Trumpovho ultimáta voči Rusku.

„Zdá sa mi, že Putin prekročil všetky možné hranice Trumpovej trpezlivosti,“ povedal Ogryzko. Podľa neho existujú dve možnosti ďalšieho vývoja.

„Ak hovoríme o dobrej, tak je možné, že Trump napriek všetkej svojej nedôslednosti aj tak dotiahne vec do konca a Rusko aj tak dostane to, čo malo dostať už dávno. Konkrétne pomerne tvrdé sankcie, ktoré dorazia už aj tak polomŕtvu, prepáčte za slovo, ruskú ekonomiku.“

Druhou možnosťou podľa Ogryzka je to, že Trump po návšteve svojho splnomocnenca Steva Witkoffa v Moskve pred koncom ultimáta zmení názor a poskytne Rusku ďalší čas.

„Takúto možnosť tiež nevylučujem, pretože máme do činenia s dosť nepredvídateľným politikom, ktorý pomerne rýchlo mení svoj postoj,“ dodal Ogryzko.

Ukrajinský diplomat zdôraznil, že Putin verejne ponižoval Trumpa a „Trump takéto veci neodpúšťa“. Ogryzko tiež upozornil, že Trump nečakane venoval pozornosť vyjadreniam Dmitrija Medvedeva, ktoré označil za šialené.

„Zdá sa mi, že je to len formálny dôvod, aby sa Putinovi ukázalo, že: 'Pozri, aj ja mám jadrové zbrane a môžem ich zrazu použiť, ale bude to znamenať tvoj fyzický a politický koniec.' Tak uvidíme, vlastne ešte pár dní zostáva. Naďalej dúfam, že sa Trump ukáže ako líder,“ uzavrel Ogryzko.

Donald Trump 14. júla oznámil, že na Rusko uvalí sekundárne clá až do výšky 100 percent, ak sa do 50 dní nedosiahne mierová dohoda s Ukrajinou.

Minulý týždeň však vyjadril sklamanie z Putina a povedal, že skracuje ultimátum na zastavenie bojov na 10 až 12 dní. (SITA)