Rusko má Severnú Kóreu, Čínu a Irán za spojencov, vymieňajú si zbrane a vojakov

Informovala o tom ukrajinská armáda.

„Nepriateľ v utorok podnikol raketový útok na územie jedného z výcvikových stredísk pozemných síl,“ uviedla armáda na Facebooku. Neinformovala však, kde k útoku došlo.

Veľký počet obetí si ruské útoky vyžiadali aj počas predošlej noci. Pri sérii ruských útokov v noci na utorok zahynulo najmenej 25 civilistov a viac ako 70 osôb sa zranilo. Najviac ľudí zahynulo pri útoku na väzenie v meste Záporožie, pri ktorom prišlo o život 15 väzňov.

Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondraťuková v utorok kritizovala prítomnosť predsedníčky hornej komory ruského zákonodarného zboru Valentiny Matvijenkovej. Predsedníčka ruskej Rady federácie sa na podujatí zúčastňuje napriek tomu, že sú na ňu uvalené sankcie zo strany Západu.

Kondraťuková uviedla, že z prítomnosti ruskej delegácie v Ženeve je „šokovaná“. „Osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, sa nemôžu slobodne zúčastňovať na medzinárodných stretnutiach!“ napísala na Facebooku.

Obe predstaviteľky legislatívnych zborov sa zúčastňujú na šiestej svetovej konferencii predsedov parlamentov, ktorá sa koná v Ženeve viac ako tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Medziparlamentná únia (IPU), ktorá zvolala trojdňové stretnutie, naliehala na delegácie znepriatelených štátov, aby sa stretli, avšak bezvýsledne.

„Ako celosvetový zvolávateľ parlamentov by sme takéto stretnutie podporili, pretože si zakladáme na dialógu,“ povedal generálny tajomník IPU Martin Chungong. Novinárom povedal, že organizácia zriadila aj pracovnú skupinu zameranú na dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na Ukrajine a „prinajmenšom obe strany s IPU hovoria“.

Kondraťuková však vyzvala účastníkov konferencie a rečníkov, aby bojkotovali všetky verejné podujatia s účasťou Matvijenkovej. „Akákoľvek spoločná fotografia alebo podanie ruky s ňou znamená postaviť sa na stranu agresora,“ povedala. (TASR)

Prezident Zelenskyj očakáva, že by mohla byť skompletizovaná už tento týždeň, píše DPA.

„Tento týždeň pribudne na účtoch ukrajinských výrobcov ďalších 400 miliónov eur, určené budú pre ukrajinské spoločnosti, pre našich ukrajinských výrobcov dronov,“ vysvetlil v pravidelnom večernom videopríhovore.

DPA pripomína, že Ukrajina sa v súčasnosti usiluje rozširovať vlastnú produkciu bezpilotných lietadiel. O investičnej dohode v súvislosti s výrobou dronov Kyjev rokuje aj so Spojenými štátmi.

Zelenskyj tiež vo videu upozornil, že v utorok Rusko pokračovalo v smrteľných útokoch na ciele naprieč Ukrajinou. K najvážnejšiemu došlo v meste Záporožie, kde Rusko zasiahlo väznicu. Pri vzdušnom útoku zahynulo 17 väzňov a ďalších 42 sa zranilo.

Útoky podľa Zelenského pokračujú aj napriek vyhláseniu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý skrátil svoju lehotu pre Rusko na ukončenie konfliktu na Ukrajine.

„Každý takýto ruský úder, každý akt ruského barbarstva v reakcii na výzvy sveta na zastavenie vojny dokazuje len jedno: nátlak je potrebný,“ deklaroval Zelenskyj.

„V noci na 28. júla sa na Tendrivskej kose vylodili prieskumníci a zlikvidovali pozície okupačných síl spolu s personálom," uviedlo vojenské spravodajstvo. Dodali, že zničili systém elektronického boja Zont a radarovú stanicu Rosa.

„Na ostrove vztýčili ukrajinskú vlajku. Operácia prebehla bez strát na našej strane," dodala ukrajinská vojenská spravodajská služba.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Šéf Bieleho domu, ktorý už v pondelok oznámil, že na desať alebo 12 dní skráti pôvodnú 50-dňovú lehotu, ktorú dal svojmu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, podľa svojich slov od Ruska doteraz nedostal odpoveď.

Trump to oznámil novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One na ceste zo Škótska do Washingtonu, píše Reuters.

"Nedostal som žiadnu odpoveď. Je to škoda," vyhlásil Trump.

Prezident tiež povedal, že si nerobí starosti o možný dopad protiruských sankcií na trh s ropou alebo na jej ceny. Spojené štáty by podľa neho akýkoľvek dopad vyvážili zvýšením domácej produkcie ropy.

V pondelok tiež spomenul uvalenie sekundárnych sankcií, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri. Trump už v polovici júla pohrozil Rusku a jeho obchodným partnerom uvalením až stopercentných sekundárnych sankcií, ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou.

Jedným z kľúčových obchodných partnerov Ruska, na ktorých po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022 zaviedli západné krajiny sankcie, je teraz Čína.

Trump podľa denníka The New York Times uviedol, že o svojej hrozbe sankciami s ruskými predstaviteľmi zatiaľ nehovoril. Zdôraznil, že chce ukončiť "odpornú vojnu", už pred svojím nástupom do funkcie sľuboval jej rýchly koniec.

Cieľom sankcií je obmedziť ruský vývoz, najmä ropy, postihovaním potenciálnych kupcov, píše NYT. (ČTK)

Pomoc je v celkovej výške 50 miliárd eur. Z dôvodu oneskorenia reforiem budú spočiatku vyplatené iba približne 3 miliardy eur z novej tranže v celkovej výške 4,5 miliardy eur, oznámila v utorok Európska komisia.

Hovorca Komisie Guillaume Mercier uviedol, že Kyjev má 12 mesiacov na implementáciu troch zostávajúcich reforiem. Zvyšných 1,5 miliardy eur sa potom vyplatí. Ukrajina v júni priznala, že nesplnila tri zo svojich 16 reformných cieľov vrátane vymenovania sudcov do protikorupčného súdu. Platby z fondu pomoci pre Kyjev vo výške 50 miliárd eur, ktorý bol zriadený v minulom roku, sú viazané na reformné ciele.

Čiastočné zadržanie najnovšej tranže bolo plánované už predtým, ako Kyjev pred týždňom schválil zákon obmedzujúci nezávislosť dvoch ukrajinských protikorupčných orgánov. Zákon vyvolal na Ukrajine pouličné protesty a ostrú kritiku zo strany európskych spojencov.

Vláda prezidenta Volodymyra Zelenského následne ustúpila a zaviazala sa prijať nové zákony, ktoré budú garantovať nezávislosť protikorupčných orgánov. (TASR)