Dve desiatky mŕtvych a asi 40 zranených si vyžiadali ruské útoky na Ukrajinu

Pomoc je v celkovej výške 50 miliárd eur. Z dôvodu oneskorenia reforiem budú spočiatku vyplatené iba približne 3 miliardy eur z novej tranže v celkovej výške 4,5 miliardy eur, oznámila v utorok Európska komisia.

Hovorca Komisie Guillaume Mercier uviedol, že Kyjev má 12 mesiacov na implementáciu troch zostávajúcich reforiem. Zvyšných 1,5 miliardy eur sa potom vyplatí. Ukrajina v júni priznala, že nesplnila tri zo svojich 16 reformných cieľov vrátane vymenovania sudcov do protikorupčného súdu. Platby z fondu pomoci pre Kyjev vo výške 50 miliárd eur, ktorý bol zriadený v minulom roku, sú viazané na reformné ciele.

Čiastočné zadržanie najnovšej tranže bolo plánované už predtým, ako Kyjev pred týždňom schválil zákon obmedzujúci nezávislosť dvoch ukrajinských protikorupčných orgánov. Zákon vyvolal na Ukrajine pouličné protesty a ostrú kritiku zo strany európskych spojencov.

Vláda prezidenta Volodymyra Zelenského následne ustúpila a zaviazala sa prijať nové zákony, ktoré budú garantovať nezávislosť protikorupčných orgánov. (TASR)

Videá zverejnené na sociálnych sieťach miestnymi obyvateľmi a geolokované ruským telegramovým kanálom Astra ukazujú veľký požiar na železničnej stanici.

Štátny podnik Ruské železnice uviedol, že útok poškodil nadzemné elektrické vedenie. Ďalší požiar hlásili v pri obci Orlovskyj v Rostovskej oblasti, kde dron údajne zasiahol trakčnú rozvodňu, ktorá napájala železničnú infraštruktúru.

Rostovská oblasť, ktorá hraničí s Ukrajinou, zohráva kľúčovú logistickú úlohu vo vojnovom úsilí Ruska pre svoju blízkosť k frontu.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA, Kyiv Independent)

Zákon podpísaný prezidnetom podľa vysvetlivky na internetovej stránke ukrajinského parlamentu umožní ľuďom nad 60 rokov podpísať ročnú zmluvu v armáde. Podmienkou bude úspešne absolvovanie lekárskych testov.

„Významný počet občanov vo veku 60 a viac rokov vyjadril silnú túžbu dobrovoľne sa zapojiť do obrany štátu. Je potrebné zapojiť väčší počet ľudí, ktorí chcú brániť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uvádza stránka parlamentu.

Agentúra AFP uvádza, že ukrajinská armáda vo vojne s Ruskom trpí nedostatkom vojakov a v minulosti spustila už niekoľko iniciatív s cieľom prilákať väčšie množstvo uchádzačov. V apríli 2024 znížila vek pre mobilizáciu z 27 na 25 rokov. (TASR)

V rozhovore pre Welt to povedala rakúska ministerka pre európske a medzinárodné záležitosti Beate Meinlová-Reisingerová.

Podľa nej Ukrajina usiluje o mier, zatiaľ čo Rusko pokračuje v deštruktívnej vojne. „Ak by Putin naozaj chcel zastaviť boje, už dávno by začal rokovania o prímerí,“ zdôraznila a dodala: „Americký prezident Trump takpovediac ponúkol Putinovi Krym a niekoľko východných regiónov na striebornom podnose a tiež vylúčil možnosť členstva Ukrajiny v NATO. A čo robí Putin? V tejto krajine naďalej vedie vyhladzovaciu vojnu.“

Ministerka zároveň spochybnila tvrdenia o ruskej vojenskej nadradenosti, keďže ruská armáda podľa nej trpí vážnymi stratami a je vyčerpaná.

„Skôr či neskôr sa v Rusku začnú hromadiť rakvy. K tomu sa pripočíta katastrofálna ekonomická situácia. Pre Kremeľ je čoraz ťažšie pokračovať v tejto vojne. Putin vie, že jeho čas sa kráti. Preto teraz vedie vojnu s takou brutálnou intenzitou,“ skonštatovala Meinlová-Reisingerová. (SITA)

Povedal pre Kyiv Independent vysokopostavený západný diplomat s odvolaním sa na ukrajinské spravodajské služby, informuje web Kyiv Independent.

Kým v závere roku 2024 severokórejské jednotky bojovali po boku Moskvy v ruskej Kurskej oblasti, ale neprešli na Ukrajinu, teraz sa to môže zmeniť.

Zatiaľ čo sa Washington snaží prinútiť Kyjev a Moskvu k mierovým rokovaniam, Rusko sa pravdepodobne snaží ukazovať silu zapojením širšej koalície do boja po boku svojich jednotiek na Ukrajine, uviedol John Erath, riaditeľ Centra pre kontrolu zbrojenia a nešírenie jadrových zbraní, ktoré skúma autoritárske štáty vrátane Ruska a Severnej Kórey.

Podľa ukrajinského poslanca Ruslana Gorbenka Moskva pravdepodobne využíva severokórejské jednotky na vyslanie odkazu svetu.

„Rusko sa snaží vyslať odkaz nielen Trumpovi ale aj všetkým európskym partnerom, že vojna bude naďalej opotrebovávacou ,“ čiže dlhou vojnou, povedal Gorbenko pre Kyiv Independent. (SITA)

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v utorok v prvej oficiálnej reakcii povedal, že Moskva zostáva zaviazaná mierovému procesu s cieľom urovnať konflikt.

Trump v pondelok oznámil, že „nie je na čo čakať“ a 50-dňovú lehotu, ktorú dal pred dvoma týždňami Rusku na ukončenie vojny na Ukrajine, plánuje skrátiť na 10 až 12 dní. V prípade jej nedodržania Spojené štáty majú podľa Trumpa uvaliť 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Šéf Bieleho domu tiež zopakoval, že je z ruského prezidenta Vladimira Putina sklamaný a povedal, že už nemá taký záujem hovoriť s ním.

„Vzali sme na vedomie včerajšie vyhlásenie prezidenta Trumpa. Naďalej sa zaväzujeme k mierovému procesu s cieľom vyriešiť konflikt okolo Ukrajiny a zabezpečiť naše záujmy,“ uviedol Peskov s tým, že špeciálna vojenská operácia, ktorou Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu, pokračuje.

"Chcel by som sa vyhnúť nejakému hodnoteniu. Opakujem, že vyhlásenia prezidenta Trumpa sme vzali na vedomie," odpovedal Peskov na otázku ohľadom Trumpovho výroku, že už nemá záujem ďalej hovoriť s Putinom.

Hovorca Kremľa okrem toho pripustil, že Rusko v snahách o obnovenie vzťahov so Spojenými štátmi zaznamenalo spomalenie. „Naozaj dochádza k spomaleniu. Radi by sme videli väčšiu dynamiku. Máme o to záujem. Aby sme mohli napredovať, potrebujeme impulzy z oboch strán,“ odpovedal na novinársku otázku počas brífingu. (TASR)