Ukrajinský Naftogaz uzavrel dohodu o nákupe plynu

Informovali o tom ruské úrady. K zodpovednosti za útok sa prihlásili hackeri z Ukrajiny a Bieloruska. 

Výluky leteckej dopravy sú v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu pomerne bežné pre hrozbu ukrajinských dronov. Pondelňajší kyberútok podľa AFP vôbec prvýkrát spôsobil narušenie leteckej dopravy v takomto veľkom rozsahu.

Narušenie letov na letisku Šeremetievo, jednom z troch moskovských letísk a hlavným pre spoje Aeroflotu začala vyšetrovať ruská prokuratúra.

„Príčinou bolo zlyhanie IT systému Aeroflotu, ku ktorému došlo v dôsledku hackerského útoku,“ odôvodnila meškania letov samotná spoločnosť. Informovala, že „pracuje na čo najrýchlejšom obnovení normálnej (letovej) prevádzky“.

K útoku sa v spoločnom vyhlásení prihlásila ukrajinská hackerská skupina Silent Crow a bieloruská skupina Cyber Partisans. „Oznamujeme úspešné dokončenie dlhodobej a rozsiahlej operácie, ktorá viedla k úplnému narušeniu a zničeniu vnútornej IT infraštruktúry spoločnosti Aeroflot,“ uviedli.

Hackeri tvrdia, že „zničili“ dovedna 7000 serverov dopravcu a naznačili, že zverejnia osobné údaje všetkých Rusov, ktorí využívali služby Aeroflotu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyjadril v súvislosti s incidentom znepokojenie a avizoval, že bude objasnený. (TASR)

A to na desať až dvanásť dní od dneška. Novú lehotu potvrdí v najbližšom čase. Informovala o tom stanica Sky News alebo agentúry Reuters a AFP. Šéf Bieleho domu sa tak vyjadril na stretnutí s britským premiérom Keirom Starmerom v Škótsku.

"Stanovím novú lehotu asi 10 alebo 12 dní odo dneška," povedal neskôr podľa Sky News na otázku novinárov. "Nie je dôvod čakať... jednoducho nevidíme žiadny pokrok," dodal. Podľa Reuters zároveň povedal, že nový termín potvrdí dnes alebo v utorok.

Podľa agentúry Reuters spomenul Trump aj uvalenie sekundárnych sankcií, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri. (ČTK)

Informácie o praktikách, ktorým týchto vojakov vystavujú ich velitelia, zachytávajú Ukrajinci alebo ich nakrúcajú príslušníci ruskej armády a potom sa šíria na sociálnych sieťach.

V jednom hovore, ktorý si novinári zo CNN vypočuli, ruský veliteľ nariaďuje, aby vojaka v rámci trestu za dezerciu priviazali k stromu a nechali ho napospas ukrajinským dronom. Táto praktika sa vraj nazýva "obeť pre Babu Jagu".

Veliteľ jednej z ukrajinských dronových jednotiek vystupujúci pod prezývkou Munin povedal, že takýto prípad videl dvakrát a mnohokrát o ňom počul v odpočúvaných hovoroch nepriateľa. "Veľkým ukrajinským dronom hovoria Baba Jaga. V tých narušených ľuďoch vyvolávajú strašnú paniku," uviedol.

Na jednom z videí vyhotovených ruskými vojakmi je muž, ktorý o sebe hovorí, že je z mesta Kamensk-Uralskij ležiaceho na východnej strane Uralu a že zo svojej pozície ušiel, pretože ho vystrašil ukrajinský dron. Stojí pri strome pripútaný káblom a nervózne sa pozerá na oblohu. Človek, ktorý ho natáča, hovorí, že sa blíži dron. "Ak sem dorazí, všetko na teba vysype," smeje sa mu. Potom video končí, osud vojaka je nejasný, píše CNN.

Rusko podobne ako iné krajiny verejne nehovorí o dezerciách v radoch svojej armády. Avšak sociálne siete, najmä Telegram, prinášajú svedectvo o strachu a zúfalstve, ktoré pociťujú mnohí vojaci a ich rodiny, a dávajú tušiť, prečo sa niektorí rozhodli pre dezerciu.

Na jednom z videí istý Jurij Durjagin, ktorý bojoval v Doneckej oblasti, vypovedal, že jednu útočnú operáciu prežilo 32 vojakov. CNN uvádza, že v jednom útvare býva spravidla 150 vojakov. Obrátil sa na ruského prezidenta Vladimira Putina s tým, že dostal menej ako pätinu platu a že mu nadriadení povedali, že sťažnosťami len stráca čas. Keď vojaci zomierali na bojisku, armáda to podľa neho tutlala, aby sa vyhla vyplácaniu kompenzácií príbuzným. Tvrdila, že sú nezvestní. Jeden z veliteľov vraj "postavil ľudí k múru, pretože jednoducho odmietli ísť proti guľometu".

Podľa Grigorija Sverdlina z organizácie Strať sa (predtým Choďte lesom), ktorá pomáha mužom vyhnúť sa odvodu a pomáha dezertérom, je "násilie motorom a tmelom ruskej armády".

Organizácia, ktorá sídli v Barcelone, začala činnosť v roku 2022, pol roka po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, a odvtedy podľa Sverdlina pomohla 1700 vojakom dezertovať. Hovorí, že by bolo ťažké zistiť, koľko je prípadov dezercie celkovo, odhaduje ale, že ide o desaťtisíce. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) na základe dát uniknutých z ruského ministerstva obrany uviedol, že by ich mohlo byť až 50-tisíc.

Mnoho vojakov zbehne ešte pred bojovým nasadením, hovorí Sverdlin. Sťažujú sa na zlý výcvik, ktorý trvá jeden až tri týždne. Tí, ktorí zbehnú z bojiska, hovoria o kultúre ľahostajnosti. "Ich životy pre veliteľa nemajú žiadnu cenu. Pre dôstojníkov je oveľa horšie prísť o tank alebo vozidlo ako stratiť povedzme desať alebo dvadsať ľudí," uvádza Sverdlin.

Podľa ruských zákonov hrozí za dezerciu 15 rokov väzenia. Avšak, ako ukazujú videá na sociálnych sieťach, tresty padajú priamo na mieste a ich zmyslom je zastrašiť ďalších prípadných zbehov. Na jednom z nich človek, ktorý všetko nakrúca, prichádza ku kovovej nádrži a hovorí, že je "čas nakŕmiť zvieratá, tých, ktorí sa snažili zdrhnúť". Keď otvorí poklop nádrže, krčia sa v nej traja muži v spodnej bielizni. Iným brutálnym trestom je takzvaný kolotoč, keď terénne auto jazdí dookola a za sebou vlečie spútaného vojaka.

CNN uvádza, že Ukrajina, ktorá sa ruskej agresii bráni skoro tri a pol roka, má svoje problémy s bojovou morálkou a dezerciou, avšak v radoch ruskej armády je oveľa rozšírenejšia absencia viery v zmysle vojny. Sverdlin k tomu hovorí, že niektorí vojaci, ktorým pomáha, hovoria len, že nechcú zomrieť, zatiaľ čo najčastejšie počúva, že "to nie je naša vojna... nechápem, čo tu preboha robíme". (ČTK)

Od rozpútania vojny Ruska proti Ukrajine sa Kyjevu podarilo vrátiť z ruského zajatia 5857 ľudí a okrem toho ešte oslobodiť ďalších 555 ľudí mimo dojednanej výmeny zajatcov.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s členmi tímu, ktorí majú na starosť oslobodenie a pomoc vojnovým zajatcom. Stretnutia sa zúčastnili aj oslobodení ukrajinskí vojaci a civilisti.

"Je dôležité pokračovať vo výmenách, preverovať situáciu s každým menom. Každý a každá je dôležitá. Som vďačný všetkým, ktorí sa snažia zo všetkých síl o výmeny, a všetkým, ktorí pomáhajú. Ďakujem aj našim vojakom, ktorí Ukrajine dopĺňajú fond (zajatých ruských vojakov) na výmeny," dodal.

Výmeny zajatcov sú najdôležitejším výsledkom troch kôl priamych rusko-ukrajinských rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v máji, júni a tento mesiac v Istanbule. Naposledy si obe krajiny vymenili zajatcov 23. júla.

Šéf Bieleho domu pred rokovaním s britským premiérom Keirom Starmerom v Škótsku pred novinármi zopakoval, že ho Putin veľmi sklamal.

"Tú 50-dňovú lehotu, ktorú som mu dal, skrátim," vyhlásil Trump. Neuviedol však, o koľko dní ju skráti.

Mohlo by sa tak stať pri príležitosti osláv 80. výročia víťazstva Číny vo vojne s Japonskom v rámci druhej svetovej vojny, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Ak sa americký prezident nakoniec rozhodne navštíviť Čínu počas týchto dní, potom, samozrejme, takéto stretnutie teoreticky nemožno vylúčiť,“ povedal Peskov.

Kremeľ však podľa ruskej tlačovej agentúry TASS nerobí žiadne konkrétne prípravy na stretnutie Putina a Trumpa. „Pre takéto stretnutie sa nepripravujú žiadne konkrétne opatrenia, pretože neexistuje vzájomná dohoda o stretnutí,“ konštatoval hovorca.

Putin potvrdil svoju účasť na spomínaných oslavách a podľa predstaviteľov Číny sa na nich zúčastnia aj ďalší svetoví lídri.

Šéf Bieleho domu minulý týždeň povedal, že ho čínsky prezident Si Ťin-pching pozval na návštevu Číny. Trump tiež uviedol, že s čínskym náprotivkom sa zrejme stretne v najbližšej dobe. Nie je však jasné, či sa Trump zúčastní na spomínaných oslavách. (TASR)

Uviedlo tiež, že ruské vojská dobyli ďalšie dve dediny na východe Ukrajiny, Bojkivku a Belhijku.

Ukrajinská armáda podľa agentúry Interfax-Ukrajina ešte v nedeľu pripustila, že ruské jednotky dosiahli určitý postup medzi Pokrovskom a Kosťantinivkou v Doneckej oblasti, kde sa odohráva hlavný nápor ruskej ofenzívy.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na ukrajinskú rozviedku, blokáda pozemného tranzitu cez Litvu prinútila Moskvu čoraz viac sa spoliehať na námornú dopravu, čo vedie k rastúcemu logistickému a ekonomickému napätiu.

Pred zavedením sankcií v roku 2022 prechádzala väčšina nákladov do Kaliningradu cez Litvu. Tento koridor je však v dôsledku kvót a sankcií EÚ výrazne obmedzený, čo viedlo k presunu na domáce námorné trasy. Podľa SZRU objem kabotážnej prepravy vzrástol z približne 0,4 milióna ton v roku 2019 na viac ako 2 milióny ton v roku 2024, pričom väčšinu zabezpečuje štátna spoločnosť Oboronlogistika.

Napriek zvýšenej kapacite však námorná infraštruktúra nestíha. Preplnené prístavy, obmedzený priestor na trajektoch a zmenšujúca sa flotila spôsobujú meškania a nespoľahlivé dodávky. Najviac sú postihnuté malé a stredné podniky, ktoré majú čoraz väčší problém získať miesto na trajektoch. Veľkí logistickí operátori si často rezervujú kapacity vopred, čím vytláčajú menších konkurentov.

Nikolaj Patrušev, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, odpovedal, že Moskva v prípade ohrozenia Kaliningradu odpovie „jadrovým odstrašením“. (SITA)