USA a Čína sa v Bezpečnostnej rade OSN nepohodli v otázke Ukrajiny

Okrem „reparačnej pôžičky“ Zelenskyj podľa portálu spomenul aj iniciatívu PURL skupiny členských štátov NATO, ktoré od augusta financujú nákupy amerických zbraní pre potreby Ukrajiny.

„O počte (Tomahawkov) a o možnostiach ich financovania je zatiaľ predčasné hovoriť, hoci som sa s prezidentom Trumpom už podelil o našu víziu. Niektoré veci však nemožno riešiť po telefóne, a preto sa stretneme,“ povedal Zelenskyj po rokovaní so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou.

Zdôraznil, že otázku zmrazených ruských aktív je potrebné čo najskôr vyriešiť.

Eurokomisia už pred niekoľkými dňami predstavila plán, ktorý by mal umožniť využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez ich priamej konfiškácie.

Takéto zhabanie by podľa Komisie mohlo mať negatívne právne dôsledky, čoho sa obáva najmä Belgicko. Plán úplne odmietlo Maďarsko. Kallasová poznamenala, že Ukrajina sama najlepšie vie, čo potrebuje.

„Rozhodnutie, či zaobstarať rakety Patriot (na protivzdušnú obranu) alebo Tomahawky, je na Ukrajine, nie na nás. Snažíme sa jej pomôcť, a preto posudzujeme rôzne iniciatívy,“ uviedla.

Šéfka európskej diplomacie ešte predtým v Kyjeve oznámila príspevok vo výške desať miliónov eur na zriadenie osobitného tribunálu, ktorý by stíhal Rusko za zločiny spáchané proti Ukrajine. (ČTK)

Podľa Zelenského spolu hovorili okrem iného o českej muničnej iniciatíve a tiež ďalších možnostiach, ako posilniť Ukrajinu a jej obranu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ukrajinský prezident ocenil všetku pomoc, ktorú Česko Kyjevu od začiatku ruskej invázie poskytlo, a podotkol, že s Pavlom hovorili o jej pokračovaní.

Českého prezidenta informoval o ruských útokoch na ukrajinské mestá, ktoré podľa Zelenského slov denne zasahujú desiatky dronov.

„Diskutovali sme o českej iniciatíve na dodávky delostreleckých granátov. Existujú aj iné nápady, ktoré môžu ihneď posilniť Ukrajinu a jej obranu. Dohodli sme sa, že naše tímy to všetko operatívne dohodnú,“ dodal Zelenskyj.

S ukrajinským prezidentom minulý týždeň telefonoval aj predseda ANO Andrej Babiš. Predbežne sa dohodli na tom, že Babiš budúci rok navštívi Ukrajinu a so Zelenským sa stretnú osobne. (TASR)

Prezident Zelenskyj sa zmienil o vytvorení nových vrtuľníkových jednotiek a o potrebe ďalších zbraní pre boj s ruskými bezpilotnými lietadlami, ktoré každú noc útočia na ukrajinské mestá a energetické objekty.

"Najťažšia situácia je v obciach pri frontovej línii a blízko hraníc s Ruskom, kde ruské drony a rakety prilietajú v najkratšom čase a poplachy aj ostreľovanie pokračujú takmer neustále," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

"Stanovili sme, ako rozšíriť schopnosti vojenského letectva pri obrane pred dronmi. Budú vytvorené ďalšie vrtuľníkové skupiny. Spolupracujeme s partnermi na tom, aby sme Ukrajine zabezpečili vhodnejšie typy lietadiel. Objavili sa správy o spolupráci s firmami, ktoré vyrábajú stíhacie drony. Je potrebná maximálna výrobná kapacita," uviedol.

Rokovať chce o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a o dodávkach zbraní dlhého doletu, povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Zelenskyj vyhlásil, že sa s Trumpom podelil o víziu, koľko amerických striel s plochou dráhou letu Tomahawk potrebuje Ukrajina pre svoje vojnové úsilie proti Rusku, a že obaja v piatok prerokujú ďalšie podrobnosti v tejto záležitosti, napísala agentúra Reuters.

Podrobnosti piatkovej schôdzky prezidentov zatiaľ nie sú známe, poznamenal server Ukrajinská pravda a pripomenul, že Trump a Zelenskyj sa naposledy stretli minulý mesiac, na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

O očakávanom piatkovom stretnutí Trumpa a Zelenského informoval na X aj washingtonský spravodajca serveru Axios, rovnako s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Okrem toho sa v pondelok objavila informácia, že ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo po Kara-Murzovi pátranie. Dôvod jeho vyhlásenia nebol uvedený. Obaja politici sú v Rusku už dávnejšie zaradení na zoznam tzv. zahraničných agentov za kritiku vojny, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine.

Novinár a historik Kara-Murza bol v roku 2023 odsúdený na 25 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia za vlastizradu a údajné šírenie falošných informácií o ruskej armáde.

Kara-Murza a Jašin boli 1. augusta 2024 prepustení z väzenia v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a niekoľkými západnými krajinami. Kara-Murza odvtedy žije aj s rodinou v zahraničí.

Spravodajský web Meduza informoval, že Kara-Murzovi v lete na ruskom veľvyslanectve vo Washingtone zamietli žiadosť o vydanie cestovného pasu. Ako dôvod uviedli, že ruské úrady mu obmedzili právo vycestovať z územia Ruskej federácie.

Pátranie po Jašinovi vyhlásilo ruské ministerstvo vnútra ešte v decembri 2024, keď bolo proti nemu začaté konanie za neplnenie si povinností „zahraničného agenta“.

Jašin bol v roku 2022 odsúdený na 8,5 roka väzenia za údajné šírenie dezinformácií o ruskej armáde, keď na svojom kanáli na platforme YouTube citoval oficiálne vyhlásenia Moskvy o masakrách civilistov v ukrajinskom meste Buča v prvých týždňoch vojny rozpútanej Ruskom vo februári 2022.

Zákon nariaďuje, že každá fyzická i právnická osoba označená za zahraničného agenta sa k tomuto faktu musí verejne priznať. Médiá musia napríklad pri svojich článkoch uverejňovať vyhlásenie, že boli označené za zahraničných agentov. Podľa kritikov sa Kremeľ takto snaží tieto subjekty diskreditovať. (TASR)

„Na Ukrajine vítame úsilie, ktoré viedlo k dnešnému výsledku na Blízkom východe. Rukojemníci boli prepustení a vojna v Gaze sa končí. Je to skutočne mimoriadna udalosť,“ konštatoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj ocenil odhodlanie amerického prezidenta Trumpa, ktoré podľa neho prispelo k uzavretiu dohody. Zároveň sa poďakoval krajinám a osobnostiam, ktoré podľa neho „majú skutočný vplyv“ a pomohli pri sprostredkovaní mieru.

„Pracujeme na tom, aby aj pre Ukrajinu nastal deň mieru,“ dodal Zelenskyj s tým, že „ruská agresia zostáva posledným globálnym zdrojom destabilizácie“.

„Teror vždy prehráva, keď existuje dostatočne silná globálna jednota. Ďakujem všetkým, ktorí prispievajú k mieru,“ uzavrel Zelenskyj.

Medzičasom sa s výzvou využiť svoj diplomatický vplyv a vyvinúť rovnaký tlak ako na Blízkom východe aj Rusko sa na Trumpa obrátil aj nemecký spolkový kancelár Merz. (TASR)