Ukrajinská delegácia pricestovala do Turecka na rokovania s Ruskom

Najskôr viedli rokovania medzi štyrmi očami vedúci delegácií, potom ich na chvíľu prerušili a napokon sa nakrátko stretli celé vyjednávacie tímy.

Prítomní boli aj tureckí predstavitelia. O výsledkoch stretnutí by mali informovať na tlačovej konferencii.

Vedúci delegácií - tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov a blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij - rokujú podľa ruských zdrojov medzi štyrmi očami.

Ruská spravodajská agentúra RIA neskôr napísala, že k rozhovorom vedúcich delegácií v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu sa po čase pridali aj ostatní členovia delegácií. V tej ukrajinskej je vrátane Umerova celkovo 14 predstaviteľov.

Ruskú stranu by mali okrem Medinského zastupovať aj námestníci ministrov obrany, zahraničných vecí a zástupca generálneho štábu ozbrojených síl. Očakávala sa aj účasť tureckých činiteľov.

Ukrajinskí predstavitelia sa pred cestou do Istanbulu zastavili v Ankare, kde sa stretli s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom i ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom.

Rokovali o možnostiach obrannej spolupráce, uviedol na sociálnych sieťach vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Fidan na úvod vyhlásil, že ich konečným cieľom je dosiahnuť prímerie, ktoré by otvorilo cestu k ukončeniu tohto „krvavého“ konfliktu.

Ukrajinský zdroj pred začiatkom stretnutia povedal, že Kyjev je pripravený dohodnúť sa s Moskvou na prímerí, ale výsledky najnovších rokovaní v Istanbule budú závisieť od toho, či bude Rusko ochotné zaujať konštruktívny postoj a či „prestane dávať ultimáta“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že tieto rozhovory sa mali zamerať na pokrok v otázke návratu ukrajinských vojnových zajatcov a unesených ukrajinských detí, ako aj prípravu osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V stredu potom doplnil, že ukrajinskí zástupcovia budú trvať na okamžitom a úplnom prímerí.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už vopred avizoval, že pozície Ukrajiny a Ruska sú diametrálne odlišné a že Rusko od nadchádzajúcich rokovaní neočakáva „zázračný prelom“.

Otázka urovnania vojny na Ukrajine je podľa neho natoľko komplikovaná, že za úspech sa považuje aj dosiahnutie dohody o výmene väzňov či návrat tiel padlých vojakov.

Práve takéto dohody vzišli z predchádzajúcich dvoch kôl rokovaní v Istanbule, ktoré sa konali 16. mája a potom 2. júna.

Tieto stretnutia však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine ani k uzavretiu prímeria, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil. Namiesto toho sa strany dohodli na výmene návrhov memoránd o ich predstave mierového riešenia konfliktu.

V súvislosti so stretnutím na úrovni hláv štátov Peskov povedal, že pred ich možným usporiadaním je potrebné vykonať veľa práce. (TASR)

Včera ukrajinský parlament schválil a prezident Zelenskyj podpísal zákon, podľa ktorého budú protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) podliehať generálnemu prokurátorovi, ktorého vymenuje hlava štátu.

Tento krok vyvolal protesty v uliciach Kyjeva a ďalších veľkých ukrajinských miest a aj kritiku zo strany Európskej komisie či predstaviteľov členských krajín EÚ. Vysvetlenie po prezidentovi krajiny žiadala aj šéfka komisie Ursula von der Leyenová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Návrat do Janukovyčovej éry? Prečo Zelenskyj ovládol protikorupčné orgány Čítajte 

Zelenskyj vo večernom prejave oznámil, že predloží parlamentu nový zákon, ktorý bude spĺňať "všetky normy pre nezávislosť protikorupčných inštitúcií".

Ukrajinský prezident pripustil, že si je vedomý ohlasu svojich krokov u ľudí, a to ako na sociálnych sieťach, tak na uliciach. "Analyzovali sme všetky obavy, všetky aspekty, čo treba zmeniť," povedal ukrajinský prezident.

Prezident tiež zdôrazňoval, že v protikorupčných inštitúciách "nebude žiadny ruský vplyv", ktorým odôvodňoval predchádzajúce zmeny, presadené za pomoci väčšiny prezidentovej strany v ukrajinskom parlamente. Prezidentov tábor tvrdil, že vo vnútri NABU pôsobili ruskí agenti.

Európska únia následne Kyjevu pripomenula, že nezávislosť protikorupčných inštitúcií je jednou z hlavných podmienok pre prijatie Ukrajiny do EÚ. (ČTK)

"Rokovali sme aj o potrebe stretnutia na úrovni lídrov štátov, Volodymyra Zelenského, Donalda Trumpa a Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta (Vladimira) Putina, aby sme prešli k skutočným rokovaniam o ukončení vojny," napísal Jermak.

Ten sa ako člen ukrajinskej delegácie, vedenej tajomníkom bezpečnostnej rady Rustemom Umerovom, má dnes večer v Istanbule zúčastniť tretieho kola priamych rusko-ukrajinských mierových rozhovorov.

Ukrajinskí vyjednávači sa najprv stretli v Ankare s tureckými predstaviteľmi, potom odcestovali do Istanbulu.

Ukrajinci sa v Ankare podľa Jermaka stretli okrem iného aj so šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom. Delegácia poďakovala Turecku a jeho prezidentovi za dôslednú podporu Ukrajiny počas celej vojny s Ruskom a vyjadrila vďačnosť za ochotu poskytnúť priestor pre rozhovory a uľahčiť úsilie o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru, dodal Jermak.

Dve predchádzajúce kolá priamych rozhovorov sa uskutočnili v Istanbule v máji a júni, neviedli však k žiadnemu prelomu ohľadom vyhliadok na prímerie či ukončenia vojny.

Hlavným výsledkom sa tak stali výmeny zajatcov a repatriácia tiel zabitých vojakov. Kyjev dal pred terajšou schôdzkou najavo, že sa bude usilovať o nastolenie okamžitého prímeria a dohodnutie schôdzky prezidentov oboch znepriatelených krajín, Zelenského a Putina, zatiaľ čo Kremeľ skôr tlmil očakávania. (ČTK)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová požaduje od ukrajinského prezidenta vysvetlenie toho, prečo v utorok podpísal zákon oslabujúci boj s korupciou.

Vyjadrila hlboké znepokojenie nad dôsledkami normy, ktorá odstraňuje nezávislosť protikorupčných orgánov, uviedol podľa AFP hovorca únijnej exekutívy.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspiľne vyzvali prezidenta, aby zákon vetoval. (ČTK)

Podľa nich obmedzuje nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov v krajine. Upozornili, že tento krok ohrozuje reformnú cestu Kyjeva a jeho prístupový proces smerom k členstvu v Európskej únii.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na sociálnej sieti X uviedol, že obmedzenie autonómie protikorupčných inštitúcií – Národného protikorupčného úradu Ukrajiny a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry – brzdí cestu krajiny do Únie.

„Očakávam, že (Ukrajina) bude s odhodlaním pokračovať vo svojom úsilí v boji proti korupcii,“ zdôraznil.

Podobne sa vyjadril aj šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp, podľa ktorého sú tieto úrady kľúčové pre reformný proces krajiny. „Ich obmedzenie by znamenalo významný krok späť,“ varoval v príspevku na X.

Zabezpečenie nezávislosti orgánov a pokračovanie pokroku v oblasti právneho štátu podľa neho zostávajú kľúčovými faktormi pre proces vstup Ukrajiny do EÚ.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad v rozhovore pre rádio France Inter povedal, že ešte nie je neskoro zvrátiť rozhodnutie. „Budeme v tejto veci mimoriadne ostražití,“ povedal. (TASR)