Rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule sú naplánované na večer

"Rokovali sme aj o potrebe stretnutia na úrovni lídrov štátov, Volodymyra Zelenského, Donalda Trumpa a Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta (Vladimira) Putina, aby sme prešli k skutočným rokovaniam o ukončení vojny," napísal Jermak.

Ten sa ako člen ukrajinskej delegácie, vedenej tajomníkom bezpečnostnej rady Rustemom Umerovom, má dnes večer v Istanbule zúčastniť tretieho kola priamych rusko-ukrajinských mierových rozhovorov.

Ukrajinskí vyjednávači sa najprv stretli v Ankare s tureckými predstaviteľmi, potom odcestovali do Istanbulu.

Ukrajinci sa v Ankare podľa Jermaka stretli okrem iného aj so šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom. Delegácia poďakovala Turecku a jeho prezidentovi za dôslednú podporu Ukrajiny počas celej vojny s Ruskom a vyjadrila vďačnosť za ochotu poskytnúť priestor pre rozhovory a uľahčiť úsilie o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru, dodal Jermak.

Dve predchádzajúce kolá priamych rozhovorov sa uskutočnili v Istanbule v máji a júni, neviedli však k žiadnemu prelomu ohľadom vyhliadok na prímerie či ukončenia vojny.

Hlavným výsledkom sa tak stali výmeny zajatcov a repatriácia tiel zabitých vojakov. Kyjev dal pred terajšou schôdzkou najavo, že sa bude usilovať o nastolenie okamžitého prímeria a dohodnutie schôdzky prezidentov oboch znepriatelených krajín, Zelenského a Putina, zatiaľ čo Kremeľ skôr tlmil očakávania. (ČTK)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová požaduje od ukrajinského prezidenta vysvetlenie toho, prečo v utorok podpísal zákon oslabujúci boj s korupciou.

Vyjadrila hlboké znepokojenie nad dôsledkami normy, ktorá odstraňuje nezávislosť protikorupčných orgánov, uviedol podľa AFP hovorca únijnej exekutívy.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspiľne vyzvali prezidenta, aby zákon vetoval. (ČTK)

Podľa nich obmedzuje nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov v krajine. Upozornili, že tento krok ohrozuje reformnú cestu Kyjeva a jeho prístupový proces smerom k členstvu v Európskej únii.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na sociálnej sieti X uviedol, že obmedzenie autonómie protikorupčných inštitúcií – Národného protikorupčného úradu Ukrajiny a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry – brzdí cestu krajiny do Únie.

„Očakávam, že (Ukrajina) bude s odhodlaním pokračovať vo svojom úsilí v boji proti korupcii,“ zdôraznil.

Podobne sa vyjadril aj šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp, podľa ktorého sú tieto úrady kľúčové pre reformný proces krajiny. „Ich obmedzenie by znamenalo významný krok späť,“ varoval v príspevku na X.

Zabezpečenie nezávislosti orgánov a pokračovanie pokroku v oblasti právneho štátu podľa neho zostávajú kľúčovými faktormi pre proces vstup Ukrajiny do EÚ.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad v rozhovore pre rádio France Inter povedal, že ešte nie je neskoro zvrátiť rozhodnutie. „Budeme v tejto veci mimoriadne ostražití,“ povedal. (TASR)

Na akcii sa podieľali aj francúzska polícia a Europol. Fórum fungovalo od roku 2013 a bolo jedným z hlavných centier globálnej kybekriminality.

Na webe sa dal kúpiť rôzny malvér, prístupy k napadnutým systémom, odcudzené údaje a služby súvisiace s ransomvérovými útokmi. Web bol prepojený so šifrovaným četovacím serverom Jabber, ktorý umožňoval anonymnú komunikáciu medzi jeho používateľmi.

Vyšetrovanie začali ešte v novembri 2021 pre obvinenie zo spoluúčasti na útokoch na automatizovaný systém spracovania údajov a organizovaného vydierania, vysvetlila prokurátorka Laure Beccuauová.

„Zachytené správy odhalili početné nezákonné aktivity súvisiace s počítačovou kriminalitou a ransomvérom a zistilo sa, že priniesli zisk vo výške najmenej sedem miliónov dolárov,“ dodala. (TASR)

Uviedol to v stredu minister obrany Boris Pistorius pre magazín Der Spiegel.

Pistorius zdôraznil, že európski členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) potrebujú „nepriestrelné“ záruky, že akékoľvek americké systémy Patriot poslané na Ukrajinu budú nahradené približne do šiestich až ôsmich mesiacov.

„Je dôležité, aby krajiny, ktoré systémy odovzdávajú, mohli naďalej plniť svoje záväzky voči NATO a aby nevznikli bezpečnostné medzery pre alianciu,“ povedal Pistorius.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil dohodu s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom, podľa ktorej majú európski členovia aliancie nakupovať pre Ukrajinu americké zbrane, najmä systémy Patriot.

Nemecko ponúklo financovanie dvoch systémov, ďalší spojenci NATO sú ochotní zaplatiť za tri ďalšie.

Washington však žiada, aby európski spojenci najskôr poslali Patrioty zo svojich vlastných zásob a až potom čakali na náhradu z USA.

Pistorius na tlačovej konferencii v Berlíne uviedol, že prebiehajú rokovania o tom, „ktoré krajiny v Európe a mimo nej aktuálne majú Patrioty a v akom množstve sú ochotné ich poskytnúť“. „Peniaze na tieto Patrioty sú. Teraz už len potrebujeme samotné Patrioty,“ dodal.

Nemecko malo pôvodne 12 systémov Patriot, z ktorých tri už poslalo na Ukrajinu a dva do Poľska. Ďalšia batéria slúži na výcvik, takže Nemecku zostáva šesť aktívnych jednotiek. (SITA)

Prisľúbil pri tom vytvorenie spoločného plánu v boji proti korupcii, a to do dvoch týždňov.

„Všetci máme spoločného nepriateľa – ruských okupantov. Ochrana ukrajinského štátu si ale vyžaduje dostatočne silný systém presadzovania práva a boja s korupciou, ktorý zabezpečí skutočnú spravodlivosť,“ povedal Zelenskyj po stretnutí.

„Diskutovali sme o potrebných administratívnych a legislatívnych rozhodnutiach, ktoré by posilnili prácu jednotlivých inštitúcií, vyriešili existujúce spory a odstránili hrozby. Všetci budú spolupracovať,“ ozrejmil prezident.

Podľa Zelenského sa budúci týždeň uskutoční podrobnejšie stretnutie o spoločnom akčnom pláne. „Do dvoch týždňov musí byť spoločný plán pripravený – s načrtnutím krokov, ktoré sú potrebné a ktoré sa príjmu na posilnenie Ukrajiny,“ povedal.

„Počujeme to, čo spoločnosť hovorí. Vidíme, čo ľudia očakávajú od štátnych inštitúcií – zabezpečenie spravodlivosti a efektívne fungovanie v každej jednej inštitúcii,“ vyhlásil prezident po rozsiahlych utorkových protestoch proti obmedzeniu boja s korupciou. (TASR)

Delegáciu vedie tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov. V Istanbule sa majú potom stretnúť s predstaviteľmi ruskej delegácie. Hlavnou témou je príprava stretnutia na úrovni lídrov. Začiatok rokovaní je naplánovaný na 19:00 hod.

Verejnoprávne médium Suspiľne o tom Informovala kancelária prezidenta Zelenského.