Proti obmedzeniu boja s korupciou protestovali na Ukrajine tisíce ľudí

Vedúci delegácií - tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov a blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij - rokujú podľa ruských zdrojov medzi štyrmi očami.

Včera ukrajinský parlament schválil a prezident Zelenskyj podpísal zákon, podľa ktorého budú protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) podliehať generálnemu prokurátorovi, ktorého vymenuje hlava štátu.

Tento krok vyvolal protesty v uliciach Kyjeva a ďalších veľkých ukrajinských miest a aj kritiku zo strany Európskej komisie či predstaviteľov členských krajín EÚ. Vysvetlenie po prezidentovi krajiny žiadala aj šéfka komisie Ursula von der Leyenová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Návrat do Janukovyčovej éry? Prečo Zelenskyj ovládol protikorupčné orgány Čítajte 

Zelenskyj vo večernom prejave oznámil, že predloží parlamentu nový zákon, ktorý bude spĺňať "všetky normy pre nezávislosť protikorupčných inštitúcií".

Ukrajinský prezident pripustil, že si je vedomý ohlasu svojich krokov u ľudí, a to ako na sociálnych sieťach, tak na uliciach. "Analyzovali sme všetky obavy, všetky aspekty, čo treba zmeniť," povedal ukrajinský prezident.

Prezident tiež zdôrazňoval, že v protikorupčných inštitúciách "nebude žiadny ruský vplyv", ktorým odôvodňoval predchádzajúce zmeny, presadené za pomoci väčšiny prezidentovej strany v ukrajinskom parlamente. Prezidentov tábor tvrdil, že vo vnútri NABU pôsobili ruskí agenti.

Európska únia následne Kyjevu pripomenula, že nezávislosť protikorupčných inštitúcií je jednou z hlavných podmienok pre prijatie Ukrajiny do EÚ. (ČTK)

"Rokovali sme aj o potrebe stretnutia na úrovni lídrov štátov, Volodymyra Zelenského, Donalda Trumpa a Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta (Vladimira) Putina, aby sme prešli k skutočným rokovaniam o ukončení vojny," napísal Jermak.

Ten sa ako člen ukrajinskej delegácie, vedenej tajomníkom bezpečnostnej rady Rustemom Umerovom, má dnes večer v Istanbule zúčastniť tretieho kola priamych rusko-ukrajinských mierových rozhovorov.

Ukrajinskí vyjednávači sa najprv stretli v Ankare s tureckými predstaviteľmi, potom odcestovali do Istanbulu.

Ukrajinci sa v Ankare podľa Jermaka stretli okrem iného aj so šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom. Delegácia poďakovala Turecku a jeho prezidentovi za dôslednú podporu Ukrajiny počas celej vojny s Ruskom a vyjadrila vďačnosť za ochotu poskytnúť priestor pre rozhovory a uľahčiť úsilie o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru, dodal Jermak.

Dve predchádzajúce kolá priamych rozhovorov sa uskutočnili v Istanbule v máji a júni, neviedli však k žiadnemu prelomu ohľadom vyhliadok na prímerie či ukončenia vojny.

Hlavným výsledkom sa tak stali výmeny zajatcov a repatriácia tiel zabitých vojakov. Kyjev dal pred terajšou schôdzkou najavo, že sa bude usilovať o nastolenie okamžitého prímeria a dohodnutie schôdzky prezidentov oboch znepriatelených krajín, Zelenského a Putina, zatiaľ čo Kremeľ skôr tlmil očakávania. (ČTK)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová požaduje od ukrajinského prezidenta vysvetlenie toho, prečo v utorok podpísal zákon oslabujúci boj s korupciou.

Vyjadrila hlboké znepokojenie nad dôsledkami normy, ktorá odstraňuje nezávislosť protikorupčných orgánov, uviedol podľa AFP hovorca únijnej exekutívy.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspiľne vyzvali prezidenta, aby zákon vetoval. (ČTK)

Podľa nich obmedzuje nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov v krajine. Upozornili, že tento krok ohrozuje reformnú cestu Kyjeva a jeho prístupový proces smerom k členstvu v Európskej únii.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na sociálnej sieti X uviedol, že obmedzenie autonómie protikorupčných inštitúcií – Národného protikorupčného úradu Ukrajiny a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry – brzdí cestu krajiny do Únie.

„Očakávam, že (Ukrajina) bude s odhodlaním pokračovať vo svojom úsilí v boji proti korupcii,“ zdôraznil.

Podobne sa vyjadril aj šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp, podľa ktorého sú tieto úrady kľúčové pre reformný proces krajiny. „Ich obmedzenie by znamenalo významný krok späť,“ varoval v príspevku na X.

Zabezpečenie nezávislosti orgánov a pokračovanie pokroku v oblasti právneho štátu podľa neho zostávajú kľúčovými faktormi pre proces vstup Ukrajiny do EÚ.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad v rozhovore pre rádio France Inter povedal, že ešte nie je neskoro zvrátiť rozhodnutie. „Budeme v tejto veci mimoriadne ostražití,“ povedal. (TASR)

Na akcii sa podieľali aj francúzska polícia a Europol. Fórum fungovalo od roku 2013 a bolo jedným z hlavných centier globálnej kybekriminality.

Na webe sa dal kúpiť rôzny malvér, prístupy k napadnutým systémom, odcudzené údaje a služby súvisiace s ransomvérovými útokmi. Web bol prepojený so šifrovaným četovacím serverom Jabber, ktorý umožňoval anonymnú komunikáciu medzi jeho používateľmi.

Vyšetrovanie začali ešte v novembri 2021 pre obvinenie zo spoluúčasti na útokoch na automatizovaný systém spracovania údajov a organizovaného vydierania, vysvetlila prokurátorka Laure Beccuauová.

„Zachytené správy odhalili početné nezákonné aktivity súvisiace s počítačovou kriminalitou a ransomvérom a zistilo sa, že priniesli zisk vo výške najmenej sedem miliónov dolárov,“ dodala. (TASR)

Uviedol to v stredu minister obrany Boris Pistorius pre magazín Der Spiegel.

Pistorius zdôraznil, že európski členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) potrebujú „nepriestrelné“ záruky, že akékoľvek americké systémy Patriot poslané na Ukrajinu budú nahradené približne do šiestich až ôsmich mesiacov.

„Je dôležité, aby krajiny, ktoré systémy odovzdávajú, mohli naďalej plniť svoje záväzky voči NATO a aby nevznikli bezpečnostné medzery pre alianciu,“ povedal Pistorius.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil dohodu s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom, podľa ktorej majú európski členovia aliancie nakupovať pre Ukrajinu americké zbrane, najmä systémy Patriot.

Nemecko ponúklo financovanie dvoch systémov, ďalší spojenci NATO sú ochotní zaplatiť za tri ďalšie.

Washington však žiada, aby európski spojenci najskôr poslali Patrioty zo svojich vlastných zásob a až potom čakali na náhradu z USA.

Pistorius na tlačovej konferencii v Berlíne uviedol, že prebiehajú rokovania o tom, „ktoré krajiny v Európe a mimo nej aktuálne majú Patrioty a v akom množstve sú ochotné ich poskytnúť“. „Peniaze na tieto Patrioty sú. Teraz už len potrebujeme samotné Patrioty,“ dodal.

Nemecko malo pôvodne 12 systémov Patriot, z ktorých tri už poslalo na Ukrajinu a dva do Poľska. Ďalšia batéria slúži na výcvik, takže Nemecku zostáva šesť aktívnych jednotiek. (SITA)