Ukrajina prišla o prvú stíhačku Mirage 2000, dôvodom bola technická porucha

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad v stredu podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Paríž bude v tejto veci mimoriadne ostražitý.

Ukrajinský parlament v stredu schválil zákon, podľa ktorého protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) budú podliehať generálnemu prokurátorovi.

Právna norma, ktorú kritizuje Európska únia, vyvolala v ukrajinských mestách najväčšie verejné protesty od februára 2022, keď krajinu napadlo Rusko.

"Ešte nie je neskoro sa v tejto veci vrátiť späť," povedal Haddad. "V tejto záležitosti budeme nesmierne ostražití," dodal.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspilne vyzvali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zákon vetoval. Ten ho však už v utorok podpísal.

Hovorca Európskej komisie Guillaume Mercier vyjadril v súvislosti so zákonom znepokojenie a obe doteraz nezávislé inštitúcie označil za zásadné pre ukrajinský reformný program.

Vznik NABU v roku 2015 bol jedným z výdobytkov proeurópskej revolúcie na Majdane, ktorá o rok skôr zvrhla proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Úlohou agentúry je vyšetrovanie korupcie, ktorá túto východoeurópsku krajinu dlhodobo sužuje. Pripravuje tiež trestné stíhanie.

Hlasovanie v ukrajinskom parlamente sa uskutočnilo deň po tom, ako pracovníci ukrajinskej tajnej služby SBU vykonali viac ako 80 prehliadok na rôznych miestach Ukrajiny s cieľom rozkryť možný ruský vplyv v NABU.

Podľa médií je viacero detektívov protikorupčnej agentúry podozrivých z vlastizrady, ilegálneho obchodu s Ruskom a korupčných aktivít v prospech oligarchov.

Podľa protikorupčnej organizácie Transparency International však prehliadky ukazujú, že ukrajinské úrady vyvíjajú masívny tlak na bojovníkov proti korupcii. (ČTK)

Na tomto mieste sa konalo aj predchádzajúce stretnutie oboch delegácií. 

Agentúru Ukrinform o tom informovalo komunikačné riaditeľstvo tureckej prezidentskej kancelárie.

Cvičenie, do ktorého je zapojených približne 15-tisíc príslušníkov ozbrojených síl, potrvá do 27. júla a prebieha v Tichom a Severnom ľadovom oceáne, ako aj v Baltskom a Kaspickom mori. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu obrany je cieľom preveriť pripravenosť námorných síl na neštandardné operácie vrátane použitia zbraní dlhého doletu a pokročilých technológií, ako sú systémy bez posádky.

„Na mori budú posádky lodí cvičiť nasadenie do bojových oblastí, vykonávať protiponorkové operácie, brániť oblasti nasadenia a hospodársku činnosť,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Scenáre zahŕňajú aj obranu proti útokom zo vzduchu, bezposádkovým člnom a dronom, zabezpečenie bezpečnosti námornej dopravy a útoky na nepriateľské ciele a skupiny.

Do manévrov je zapojených aj 120 lietadiel a desať pobrežných raketových systémov. Velenie nad operáciou prevzal admirál Alexandr Moisejev.

Hoci ruské vojenské námorníctvo patrí podľa viacerých rebríčkov medzi tri najsilnejšie na svete – po Číne a USA –, počas vojny na Ukrajine utrpelo viacero výrazných strát, pripomína Reuters. (TASR)

Prezidenta Volodymyra Zelenského vyzvali na jeho vetovanie. Išlo o prvý veľký protivládny protest od začiatku vojny s Ruskom pred vyše tromi rokmi.

Ukrajinský jednokomorový parlament, Najvyššia rada, v utorok schválil legislatívu sprísňujúcu dohľad nad dvoma inštitúciami – Národným protikorupčným úradom Ukrajiny (NABU) a Špecializovanú protikorupčnú prokuratúru (SAP).

Kritici varujú, že zákon by mohol oslabiť ich nezávislosť a posilniť vplyv Zelenského okolia na vyšetrovanie korupčných prípadov. Podľa webovej stránky parlamentu prezident zákon v utorok večer už podpísal.

Mnohí demonštranti držali transparenty s nápismi ako „Vetuj zákon“, „Chráň protikorupčný systém, chráň budúcnosť Ukrajiny“ či jednoducho „Sme proti“.

V dave podľa AP prevládal hnev a frustrácia. Niektorí účastníci vinia vedenie krajiny, že uprednostňuje lojalitu a osobné väzby pred bojom proti korupcii. „Tí, čo prisahali chrániť zákony a ústavu, sa rozhodli chrániť svojich ľudí – aj na úkor ukrajinskej demokracie,“ skonštatoval veterán Oleg Simoroz, ktorý po zranení v roku 2022 prišiel o obe nohy.

Kritika prišla aj zo strany Európskej únie. Komisárka pre rozširovanie Únie Marta Kosová označila novú legislatívu za závažný „krok späť“.

„Vážne ma znepokojuje toto dnešné hlasovanie... Zrušenie kľúčových poistiek na ochranu nezávislosti NABU je závažným krokom späť,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti X. Dodala, že nezávislosť NABU a SAP „je nevyhnutná“ v rámci snáh krajiny o vstup do EÚ. (TASR)

O tých Moskva tvrdí, že sú „extrémistické“.

Šadajev zároveň obhajoval kontroverzný zákon kriminalizujúci vyhľadávanie „extrémistického“ obsahu online, ktorý v utorok schválila dolná komora ruského parlamentu (Štátna duma). Podľa ministra sa legislatíva „bežných užívateľov“ nedotkne.

Zákon odsúhlasila väčšina poslancov v treťom čítaní, pričom podľa ruských médií bolo viac ako 60 zákonodarcov proti. Návrh kritizovali okrem opozičných aktivistov i niektorí provládni činitelia. V súlade s ním by bolo možné udeľovať za uvedené konanie pokuty do výšky 5000 rubľov (55 eur), čo by však podľa kritikov otváralo cestu k potenciálne prísnejším postihom.

Medzi inštitúcie, ktorých pôsobenie je v Rusku zakázané pre ich údajnú extrémistickú činnosť, patrí napríklad Fond boja proti korupcii založený nebohým kritikom Kremľa Alexejom Navaľným, „medzinárodné hnutie LGBT“ či americký technologický gigant Meta Platforms. Predseda Dumy Viačeslav Volodin uviedol, že je ochotný v návrhu vykonať úpravy.

Nová legislatíva sa zameriava na ľudí, ktorí vedome na internete vyhľadávajú údajné extrémistické materiály, a to aj prostredníctvom virtuálnych súkromných sietí (VPN), aké používajú milióny Rusov na obchádzanie cenzúry.

„Tento návrh zákona sa týka veľmi úzkej skupiny ľudí, ktorí vyhľadávajú extrémistický obsah, pretože sami majú už len krok extrémizmu,“ povedal Sergej Bojarskij, predseda výboru Dumy pre informačné technológie.

O návrhu sa v ruskom parlamente rokuje už dlhšie, pričom na to, aby vstúpil do platnosti, ho musí schváliť ešte aj horná komora ruského parlamentu - Rada federácie. (TASR)

„Vrátené s podpisom prezidenta Ukrajiny,“ uvádza internetová stránka ukrajinského parlamentu v sekcii, ktorá sleduje priebeh schvaľovania návrhu zákona. Agentúre AFP podpis zákona prezidentom potvrdil aj nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Medzi zadržanými osobami je 14-ročné dievča, ktoré je podozrivé z prípravy výbušnín s cieľom zabiť ukrajinského vojaka. Dvoch 14-ročných chlapcov SBU obvinila z pokusu vyhodiť do vzduchu policajné auto.

SBU vo svojom vyhlásení uviedla, že „odhalila ďalších sedem ruských agentov, ktorí pripravovali teroristické útoky proti ukrajinskej armáde a príslušníkom bezpečnostných služieb“.

„Páchateľov verbovali okupanti prostredníctvom kanálov na Telegrame, kde im ponúkali rýchly zárobok,“ dodala SBU. Všetci zadržaní sú podozriví z plánovania útokov na vojakov a príslušníkov bezpečnostných služieb pomocou výbušnín.

Hrozí im väzenský trest vo výške 12 rokov až doživotie. (TASR)

Podľa českého premiéra Petra Fialu sa na stretnutí v Berlíne zhodli na tom, že je potrebné pokračovať v zaisťovaní plynulých dodávok vojenského vybavenia na Ukrajinu, aby sa proti Rusku mohla účinne brániť.

Politici tiež vyzdvihli vzájomné vzťahy krajín, podľa Fialu sú najpevnejšie v histórii, informuje spravodajkyňa TASR.

Merz označil Čechov za blízkych partnerov a priateľov a podotkol, že vzhľadom na spoločnú históriu krajín to nie je samozrejmosť. Za kľúčovú v bilaterálnych vzťahoch krajín, ale aj na európskej úrovni považuje bezpečnosť. „Politická situácia zostáva na východnom krídle NATO extrémne napätá. Agresívna vojna Ruska voči Ukrajine pokračuje. Česi rovnako ako Nemci pochopili, že si to vyžaduje rozhodnú odpoveď,“ povedal kancelár.

Českú muničnú iniciatívu označil za príkladnú pomoc Ukrajine a Česku sa poďakoval za ochotu chopiť sa tohto projektu. „Spoločne zvyšujeme tlak na Rusko, naposledy pomocou 18. sankčného balíčka, ktorý, vďakabohu, vstúpil do platnosti,“ podotkol.

Dodal, že intenzívnejšej ekonomickej spolupráci medzi Českom a Nemeckom by pomohlo zlepšenie dopravného spojenia medzi krajinami. S tým súhlasil aj Fiala a podotkol, že česká vláda nedávno schválila návrh výstavby Krušnohorského tunela medzi ČR a Nemeckom, ktorý by mal cestu vlakom medzi Prahou a Berlínom skrátiť zo súčasných štyroch hodín na dve. Tunel bude pre osobnú dopravu navrhnutý na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu.

Fiala označil Nemecko za strategického partnera. „Naše vzťahy sú pevnejšie než kedykoľvek predtým, sú založené na dôvere, otvorenom dialógu a spoločnom záujme o stabilnú a prosperujúcu Európu,“ podotkol český premiér.

Privítal, že Nemecko prevzalo väčšiu zodpovednosť za obranu Európy. „S pánom kancelárom sme sa zhodli, že je potrebné pokračovať v spoločnom úsilí pri podpore Ukrajiny a zaistení plynulých dodávok vojenského vybavenia, aby Ukrajina mohla pokračovať vo svojom statočnom boji. Chcel by som veľmi oceniť a poďakovať sa Nemecku za jeho príspevok do našej muničnej iniciatívy, ktorý je skutočne veľmi významný,“ zdôraznil.

Za kľúčovú tému Fiala považuje aj boj s nelegálnou migráciou. Ak štáty EÚ nenájdu účinné riešenie na európskej úrovni, dôsledkom podľa neho bude obnova kontrol na hraniciach jednotlivých štátov vnútri schengenu, čo môže zhoršiť vzťahy. „Pre zavedenie kontrol na nemeckých hraniciach máme určité pochopenie... Ale asi sa zhodneme, že dlhodobé riešenie nespočíva je v kontrolách, ale v nájdení účinného európskeho riešenia,“ dodal Fiala. (TASR)