Eurokomisárka: Obmedzenie ukrajinských protikorupčných úradov je krokom späť

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad v stredu podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Paríž bude v tejto veci mimoriadne ostražitý.

Ukrajinský parlament v stredu schválil zákon, podľa ktorého protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) budú podliehať generálnemu prokurátorovi.

Právna norma, ktorú kritizuje Európska únia, vyvolala v ukrajinských mestách najväčšie verejné protesty od februára 2022, keď krajinu napadlo Rusko.

"Ešte nie je neskoro sa v tejto veci vrátiť späť," povedal Haddad. "V tejto záležitosti budeme nesmierne ostražití," dodal.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspilne vyzvali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zákon vetoval. Ten ho však už v utorok podpísal.

Hovorca Európskej komisie Guillaume Mercier vyjadril v súvislosti so zákonom znepokojenie a obe doteraz nezávislé inštitúcie označil za zásadné pre ukrajinský reformný program.

Vznik NABU v roku 2015 bol jedným z výdobytkov proeurópskej revolúcie na Majdane, ktorá o rok skôr zvrhla proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Úlohou agentúry je vyšetrovanie korupcie, ktorá túto východoeurópsku krajinu dlhodobo sužuje. Pripravuje tiež trestné stíhanie.

Hlasovanie v ukrajinskom parlamente sa uskutočnilo deň po tom, ako pracovníci ukrajinskej tajnej služby SBU vykonali viac ako 80 prehliadok na rôznych miestach Ukrajiny s cieľom rozkryť možný ruský vplyv v NABU.

Podľa médií je viacero detektívov protikorupčnej agentúry podozrivých z vlastizrady, ilegálneho obchodu s Ruskom a korupčných aktivít v prospech oligarchov.

Podľa protikorupčnej organizácie Transparency International však prehliadky ukazujú, že ukrajinské úrady vyvíjajú masívny tlak na bojovníkov proti korupcii. (ČTK)

Na tomto mieste sa konalo aj predchádzajúce stretnutie oboch delegácií. 

Agentúru Ukrinform o tom informovalo komunikačné riaditeľstvo tureckej prezidentskej kancelárie.

Cvičenie, do ktorého je zapojených približne 15-tisíc príslušníkov ozbrojených síl, potrvá do 27. júla a prebieha v Tichom a Severnom ľadovom oceáne, ako aj v Baltskom a Kaspickom mori. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu obrany je cieľom preveriť pripravenosť námorných síl na neštandardné operácie vrátane použitia zbraní dlhého doletu a pokročilých technológií, ako sú systémy bez posádky.

„Na mori budú posádky lodí cvičiť nasadenie do bojových oblastí, vykonávať protiponorkové operácie, brániť oblasti nasadenia a hospodársku činnosť,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Scenáre zahŕňajú aj obranu proti útokom zo vzduchu, bezposádkovým člnom a dronom, zabezpečenie bezpečnosti námornej dopravy a útoky na nepriateľské ciele a skupiny.

Do manévrov je zapojených aj 120 lietadiel a desať pobrežných raketových systémov. Velenie nad operáciou prevzal admirál Alexandr Moisejev.

Hoci ruské vojenské námorníctvo patrí podľa viacerých rebríčkov medzi tri najsilnejšie na svete – po Číne a USA –, počas vojny na Ukrajine utrpelo viacero výrazných strát, pripomína Reuters. (TASR)

Prezidenta Volodymyra Zelenského vyzvali na jeho vetovanie. Išlo o prvý veľký protivládny protest od začiatku vojny s Ruskom pred vyše tromi rokmi.

Ukrajinský jednokomorový parlament, Najvyššia rada, v utorok schválil legislatívu sprísňujúcu dohľad nad dvoma inštitúciami – Národným protikorupčným úradom Ukrajiny (NABU) a Špecializovanú protikorupčnú prokuratúru (SAP).

Kritici varujú, že zákon by mohol oslabiť ich nezávislosť a posilniť vplyv Zelenského okolia na vyšetrovanie korupčných prípadov. Podľa webovej stránky parlamentu prezident zákon v utorok večer už podpísal.

Mnohí demonštranti držali transparenty s nápismi ako „Vetuj zákon“, „Chráň protikorupčný systém, chráň budúcnosť Ukrajiny“ či jednoducho „Sme proti“.

V dave podľa AP prevládal hnev a frustrácia. Niektorí účastníci vinia vedenie krajiny, že uprednostňuje lojalitu a osobné väzby pred bojom proti korupcii. „Tí, čo prisahali chrániť zákony a ústavu, sa rozhodli chrániť svojich ľudí – aj na úkor ukrajinskej demokracie,“ skonštatoval veterán Oleg Simoroz, ktorý po zranení v roku 2022 prišiel o obe nohy.

Kritika prišla aj zo strany Európskej únie. Komisárka pre rozširovanie Únie Marta Kosová označila novú legislatívu za závažný „krok späť“.

„Vážne ma znepokojuje toto dnešné hlasovanie... Zrušenie kľúčových poistiek na ochranu nezávislosti NABU je závažným krokom späť,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti X. Dodala, že nezávislosť NABU a SAP „je nevyhnutná“ v rámci snáh krajiny o vstup do EÚ. (TASR)

O tých Moskva tvrdí, že sú „extrémistické“.

Šadajev zároveň obhajoval kontroverzný zákon kriminalizujúci vyhľadávanie „extrémistického“ obsahu online, ktorý v utorok schválila dolná komora ruského parlamentu (Štátna duma). Podľa ministra sa legislatíva „bežných užívateľov“ nedotkne.

Zákon odsúhlasila väčšina poslancov v treťom čítaní, pričom podľa ruských médií bolo viac ako 60 zákonodarcov proti. Návrh kritizovali okrem opozičných aktivistov i niektorí provládni činitelia. V súlade s ním by bolo možné udeľovať za uvedené konanie pokuty do výšky 5000 rubľov (55 eur), čo by však podľa kritikov otváralo cestu k potenciálne prísnejším postihom.

Medzi inštitúcie, ktorých pôsobenie je v Rusku zakázané pre ich údajnú extrémistickú činnosť, patrí napríklad Fond boja proti korupcii založený nebohým kritikom Kremľa Alexejom Navaľným, „medzinárodné hnutie LGBT“ či americký technologický gigant Meta Platforms. Predseda Dumy Viačeslav Volodin uviedol, že je ochotný v návrhu vykonať úpravy.

Nová legislatíva sa zameriava na ľudí, ktorí vedome na internete vyhľadávajú údajné extrémistické materiály, a to aj prostredníctvom virtuálnych súkromných sietí (VPN), aké používajú milióny Rusov na obchádzanie cenzúry.

„Tento návrh zákona sa týka veľmi úzkej skupiny ľudí, ktorí vyhľadávajú extrémistický obsah, pretože sami majú už len krok extrémizmu,“ povedal Sergej Bojarskij, predseda výboru Dumy pre informačné technológie.

O návrhu sa v ruskom parlamente rokuje už dlhšie, pričom na to, aby vstúpil do platnosti, ho musí schváliť ešte aj horná komora ruského parlamentu - Rada federácie. (TASR)

Pilot sa stihol z lietadla včas katapultovať, píše agentúra Reuters.

Išlo o vôbec prvú haváriu francúzskej stíhačky Mirage odvtedy, čo ukrajinská armáda vo februári tohto roka oznámila príchod ich prvej várky. „Došlo k poruche zariadenia, ktorú pilot nahlásil letovému dispečerovi,“ napísala v príspevku na Telegrame armáda.

„Pilot sa zachoval zodpovedne, ako sa v krízových situáciách očakáva, a úspešne sa katapultoval. Záchranný tím našiel pilota v stabilizovanom stave. Na zemi neboli žiadne obete,“ dodala. Haváriu potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Západní spojenci minulý rok začali Ukrajinu zásobovať stíhačkami F-16 americkej výroby s cieľom modernizovať letecký park Kyjeva, ktorý zväčša tvorili lietadlá z čias Sovietskeho zväzu. (TASR)

„Vrátené s podpisom prezidenta Ukrajiny,“ uvádza internetová stránka ukrajinského parlamentu v sekcii, ktorá sleduje priebeh schvaľovania návrhu zákona. Agentúre AFP podpis zákona prezidentom potvrdil aj nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Medzi zadržanými osobami je 14-ročné dievča, ktoré je podozrivé z prípravy výbušnín s cieľom zabiť ukrajinského vojaka. Dvoch 14-ročných chlapcov SBU obvinila z pokusu vyhodiť do vzduchu policajné auto.

SBU vo svojom vyhlásení uviedla, že „odhalila ďalších sedem ruských agentov, ktorí pripravovali teroristické útoky proti ukrajinskej armáde a príslušníkom bezpečnostných služieb“.

„Páchateľov verbovali okupanti prostredníctvom kanálov na Telegrame, kde im ponúkali rýchly zárobok,“ dodala SBU. Všetci zadržaní sú podozriví z plánovania útokov na vojakov a príslušníkov bezpečnostných služieb pomocou výbušnín.

Hrozí im väzenský trest vo výške 12 rokov až doživotie. (TASR)