Izraelský minister zahraničia Gideon Saar pricestoval do Kyjeva

„Vrátené s podpisom prezidenta Ukrajiny,“ uvádza internetová stránka ukrajinského parlamentu v sekcii, ktorá sleduje priebeh schvaľovania návrhu zákona. Agentúre AFP podpis zákona prezidentom potvrdil aj nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Medzi zadržanými osobami je 14-ročné dievča, ktoré je podozrivé z prípravy výbušnín s cieľom zabiť ukrajinského vojaka. Dvoch 14-ročných chlapcov SBU obvinila z pokusu vyhodiť do vzduchu policajné auto.

SBU vo svojom vyhlásení uviedla, že „odhalila ďalších sedem ruských agentov, ktorí pripravovali teroristické útoky proti ukrajinskej armáde a príslušníkom bezpečnostných služieb“.

„Páchateľov verbovali okupanti prostredníctvom kanálov na Telegrame, kde im ponúkali rýchly zárobok,“ dodala SBU. Všetci zadržaní sú podozriví z plánovania útokov na vojakov a príslušníkov bezpečnostných služieb pomocou výbušnín.

Hrozí im väzenský trest vo výške 12 rokov až doživotie. (TASR)

Podľa českého premiéra Petra Fialu sa na stretnutí v Berlíne zhodli na tom, že je potrebné pokračovať v zaisťovaní plynulých dodávok vojenského vybavenia na Ukrajinu, aby sa proti Rusku mohla účinne brániť.

Politici tiež vyzdvihli vzájomné vzťahy krajín, podľa Fialu sú najpevnejšie v histórii, informuje spravodajkyňa TASR.

Merz označil Čechov za blízkych partnerov a priateľov a podotkol, že vzhľadom na spoločnú históriu krajín to nie je samozrejmosť. Za kľúčovú v bilaterálnych vzťahoch krajín, ale aj na európskej úrovni považuje bezpečnosť. „Politická situácia zostáva na východnom krídle NATO extrémne napätá. Agresívna vojna Ruska voči Ukrajine pokračuje. Česi rovnako ako Nemci pochopili, že si to vyžaduje rozhodnú odpoveď,“ povedal kancelár.

Českú muničnú iniciatívu označil za príkladnú pomoc Ukrajine a Česku sa poďakoval za ochotu chopiť sa tohto projektu. „Spoločne zvyšujeme tlak na Rusko, naposledy pomocou 18. sankčného balíčka, ktorý, vďakabohu, vstúpil do platnosti,“ podotkol.

Dodal, že intenzívnejšej ekonomickej spolupráci medzi Českom a Nemeckom by pomohlo zlepšenie dopravného spojenia medzi krajinami. S tým súhlasil aj Fiala a podotkol, že česká vláda nedávno schválila návrh výstavby Krušnohorského tunela medzi ČR a Nemeckom, ktorý by mal cestu vlakom medzi Prahou a Berlínom skrátiť zo súčasných štyroch hodín na dve. Tunel bude pre osobnú dopravu navrhnutý na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu.

Fiala označil Nemecko za strategického partnera. „Naše vzťahy sú pevnejšie než kedykoľvek predtým, sú založené na dôvere, otvorenom dialógu a spoločnom záujme o stabilnú a prosperujúcu Európu,“ podotkol český premiér.

Privítal, že Nemecko prevzalo väčšiu zodpovednosť za obranu Európy. „S pánom kancelárom sme sa zhodli, že je potrebné pokračovať v spoločnom úsilí pri podpore Ukrajiny a zaistení plynulých dodávok vojenského vybavenia, aby Ukrajina mohla pokračovať vo svojom statočnom boji. Chcel by som veľmi oceniť a poďakovať sa Nemecku za jeho príspevok do našej muničnej iniciatívy, ktorý je skutočne veľmi významný,“ zdôraznil.

Za kľúčovú tému Fiala považuje aj boj s nelegálnou migráciou. Ak štáty EÚ nenájdu účinné riešenie na európskej úrovni, dôsledkom podľa neho bude obnova kontrol na hraniciach jednotlivých štátov vnútri schengenu, čo môže zhoršiť vzťahy. „Pre zavedenie kontrol na nemeckých hraniciach máme určité pochopenie... Ale asi sa zhodneme, že dlhodobé riešenie nespočíva je v kontrolách, ale v nájdení účinného európskeho riešenia,“ dodal Fiala. (TASR)

Počíta s tým nový zákon, ktorý schválila Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa nej môže norma mať ďalekosiahle dôsledky pre súkromie na internete aj osud komunikačnej aplikácie WhatsApp v krajine.

Schválený zákon vyvolal kritiku zo strany niektorých provládnych osobností, ako aj opozičných aktivistov. Kritici varujú, že pokuty až do výšky 5000 rubľov môžu vytvoriť priestor na zavádzanie prísnejších obvinení a trestov.

Zoznam takzvaných extrémistických materiálov ruského ministerstva spravodlivosti má viac ako 500 strán. Medzi subjekty, ktoré sú v Rusku zakázané kvôli "extrémistickým aktivitám", patrí Fond boja proti korupcii zosnulého kritika Kremľa Alexeja Navaľného, "medzinárodné hnutie LGBT" či americký technologický gigant Meta Platforms.

Nový zákon sa zameriava na osoby, ktoré vedome vyhľadávajú extrémistické materiály na internete, a to aj prostredníctvom virtuálnych privátnych sietí (VPN), ktoré milióny ľudí v Rusku používajú na obchádzanie cenzúry a prístup k zakázanému obsahu.

Minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev uviedol, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť preukazovať, že užívatelia mali v úmysle sledovať extrémistický obsah, a iba prístup k platformám nebude trestaný. Nie je jasné, ako budú úrady úmysel pri vyhľadávaní na internete preukazovať, pripomenul Reuters.

Jekaterina Mizulinová - vedúca ruskej Ligy za bezpečný internet, organizácie založenej s podporou úradov - kritizovala zákon ako "vágny". Varovala, že môže vyvolať vlnu podvodov a vydierania. Sarkis Darbinjan, zakladateľ skupiny pre digitálne práva Roskomsloboda, vyjadril očakávania, že sa ľudia začnú odhlasovať z niektorých kanálov a mazať aplikácie. (ČTK)

Uviedol to po tom, ako britské denníky Times a Telegraph informovali, že Spojené štáty prvýkrát od roku 2008 údajne umiestnili v Británii jadrové zbrane. 

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku o spomínaných správach uviedol, že Rusko „vidí líniu smerujúcu k eskalácii napätia, militarizácii, a to vrátane jadrovej militarizácie“. „Naše príslušné rezorty monitorujú vývoj v tejto oblasti a zaisťujú našu bezpečnosť na pozadí toho, čo sa deje,“ dodal.

USA pravdepodobne umiestnili jadrové zbrane v Británii prvýkrát po viac ako 17 rokoch, domnievajú sa odborníci podľa denníka Telegraph. Vo štvrtok totiž navštívilo základňu RAF Lakenheath v grófstve Suffolk americké dopravné lietadlo C-17, ktoré prišlo z leteckej základne Kirtland v Novom Mexiku, kde skladuje americké letectvo jadrové bomby.

Podľa analytikov je pravdepodobné, že sa v lietadle takéto bomby nachádzali. Odborníci tiež pripomenuli, že minulotýždňový let lietadla C-17 sa veľmi podobal predchádzajúcim misiám amerického letectva zameraným na prepravu jadrových bômb.

Denník Telegraph predtým odhalil podrobnosti o pripravovanej „jadrovej misii“ v Lakenheath v odtajnených dokumentoch, ktoré vláda USA zverejnila zrejme omylom. (TASR)

O výsledku hlasovania ohľadom normy, ktorú kritizuje Európska únia, mimovládne organizácie aj dotknuté úrady, informoval poslanec Jaroslav Železňak.

Zákon predpokladá, že protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) budú podľa denníka Ukrajinská pravda podliehať generálnemu prokurátorovi. Doteraz išlo o nezávislé úrady.

Generálny prokurátor Ruslan Kravčenko bol do úradu vymenovaný v júni a podľa serveru Kyiv Independent je považovaný za lojálnu osobu prezidenta Zelenského.

Za návrh podľa poslanca Železňaka hlasovalo 263 poslancov, proti ich bolo 13 a rovnaký počet sa hlasovania zdržal. Aby norma vstúpila do platnosti, musí ju ešte podpísať Zelenskyj.

NABU ešte pred hlasovaním vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že zákon "fakticky zničí nezávislosť" agentúry aj protikorupčnej prokuratúry. "Ukrajinská protikorupčná infraštruktúra budovaná od roku 2015 bude zničená," uviedol úrad.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinský parlament schválil obmedzenie nezávislosti protikorupčných úradov Čítajte 

Hlasovanie v ukrajinskom parlamente sa uskutočnilo deň po tom, ako pracovníci ukrajinskej tajnej služby SBU vykonali viac ako 80 prehliadok na rôznych miestach Ukrajiny.

Podľa médií je viacero detektívov protikorupčnej agentúry podozrivých z vlastizrady, ilegálneho obchodu s Ruskom a korupčných aktivít v prospech oligarchov.

Podľa protikorupčnej organizácie Transparency International prehliadky ukazujú, že ukrajinské úrady vyvíjajú "masívny tlak" na ukrajinských bojovníkov proti korupcii.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspilne vyzvali prezidenta Zelenského, aby zákon vetoval. Kryvonos vyzval na reakciu medzinárodných partnerov Ukrajiny, ktorí sa podľa neho pri kontrole využívania pomoci Ukrajine spoliehajú práve na jeho agentúru. (ČTK)