Rusko v reakcii na sankcie EÚ rozšírilo zoznam nežiaducich osôb

Očakáva sa, že Saar sa počas dvojdňovej návštevy stretne s prezidentom Zelenským a svojím ukrajinským náprotivkom Sybihom a miestnou židovskou komunitou, napísal server The Times of Israel.

Saar je najvyšším izraelským predstaviteľom na návšteve Ukrajiny od februára 2023, keď krajinu brániacu sa ruskej agresii navštívil jeho predchodca vo funkcii Eli Kohen.

Saar zostane v Kyjeve cez noc a do vlasti sa vráti v stredu. Navštívi tiež pamätník v Babom Jare, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili viac ako 33-tisíc Židov, napísal server s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského diplomata. (ČTK)

Počíta s tým nový zákon, ktorý schválila Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa nej môže norma mať ďalekosiahle dôsledky pre súkromie na internete aj osud komunikačnej aplikácie WhatsApp v krajine.

Schválený zákon vyvolal kritiku zo strany niektorých provládnych osobností, ako aj opozičných aktivistov. Kritici varujú, že pokuty až do výšky 5000 rubľov môžu vytvoriť priestor na zavádzanie prísnejších obvinení a trestov.

Zoznam takzvaných extrémistických materiálov ruského ministerstva spravodlivosti má viac ako 500 strán. Medzi subjekty, ktoré sú v Rusku zakázané kvôli "extrémistickým aktivitám", patrí Fond boja proti korupcii zosnulého kritika Kremľa Alexeja Navaľného, "medzinárodné hnutie LGBT" či americký technologický gigant Meta Platforms.

Nový zákon sa zameriava na osoby, ktoré vedome vyhľadávajú extrémistické materiály na internete, a to aj prostredníctvom virtuálnych privátnych sietí (VPN), ktoré milióny ľudí v Rusku používajú na obchádzanie cenzúry a prístup k zakázanému obsahu.

Minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev uviedol, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť preukazovať, že užívatelia mali v úmysle sledovať extrémistický obsah, a iba prístup k platformám nebude trestaný. Nie je jasné, ako budú úrady úmysel pri vyhľadávaní na internete preukazovať, pripomenul Reuters.

Jekaterina Mizulinová - vedúca ruskej Ligy za bezpečný internet, organizácie založenej s podporou úradov - kritizovala zákon ako "vágny". Varovala, že môže vyvolať vlnu podvodov a vydierania. Sarkis Darbinjan, zakladateľ skupiny pre digitálne práva Roskomsloboda, vyjadril očakávania, že sa ľudia začnú odhlasovať z niektorých kanálov a mazať aplikácie. (ČTK)

Uviedol to po tom, ako britské denníky Times a Telegraph informovali, že Spojené štáty prvýkrát od roku 2008 údajne umiestnili v Británii jadrové zbrane. 

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku o spomínaných správach uviedol, že Rusko „vidí líniu smerujúcu k eskalácii napätia, militarizácii, a to vrátane jadrovej militarizácie“. „Naše príslušné rezorty monitorujú vývoj v tejto oblasti a zaisťujú našu bezpečnosť na pozadí toho, čo sa deje,“ dodal.

USA pravdepodobne umiestnili jadrové zbrane v Británii prvýkrát po viac ako 17 rokoch, domnievajú sa odborníci podľa denníka Telegraph. Vo štvrtok totiž navštívilo základňu RAF Lakenheath v grófstve Suffolk americké dopravné lietadlo C-17, ktoré prišlo z leteckej základne Kirtland v Novom Mexiku, kde skladuje americké letectvo jadrové bomby.

Podľa analytikov je pravdepodobné, že sa v lietadle takéto bomby nachádzali. Odborníci tiež pripomenuli, že minulotýždňový let lietadla C-17 sa veľmi podobal predchádzajúcim misiám amerického letectva zameraným na prepravu jadrových bômb.

Denník Telegraph predtým odhalil podrobnosti o pripravovanej „jadrovej misii“ v Lakenheath v odtajnených dokumentoch, ktoré vláda USA zverejnila zrejme omylom. (TASR)

O výsledku hlasovania ohľadom normy, ktorú kritizuje Európska únia, mimovládne organizácie aj dotknuté úrady, informoval poslanec Jaroslav Železňak.

Zákon predpokladá, že protikorupčná agentúra NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) budú podľa denníka Ukrajinska pravda podliehať generálnemu prokurátorovi. Doteraz išlo o nezávislé úrady.

Generálny prokurátor Ruslan Kravčenko bol do úradu vymenovaný v júni a podľa serveru Kyiv Independent je považovaný za lojálnu osobu prezidenta Volodymyra Zelenského.

Za návrh podľa poslanca Železňaka hlasovalo 263 poslancov, proti ich bolo 13 a rovnaký počet sa hlasovania zdržal. Aby norma vstúpila do platnosti, musí ju ešte podpísať Zelenskyj.

NABU ešte pred hlasovaním vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že zákon "fakticky zničí nezávislosť" agentúry aj protikorupčnej prokuratúry. "Ukrajinská protikorupčná infraštruktúra budovaná od roku 2015 bude zničená," uviedol úrad.

Hlasovanie v ukrajinskom parlamente sa uskutočnilo deň po tom, ako pracovníci ukrajinskej tajnej služby SBU vykonali viac ako 80 prehliadok na rôznych miestach Ukrajiny. Podľa médií je viacero detektívov protikorupčnej agentúry podozrivých z vlastizrady, ilegálneho obchodu s Ruskom a korupčných aktivít v prospech oligarchov.

Podľa protikorupčnej organizácie Transparency International prehliadky ukazujú, že ukrajinské úrady vyvíjajú "masívny tlak" na ukrajinských bojovníkov proti korupcii.

Riaditeľ NABU Semen Kryvonos a šéf SAP Oleksandr Klymenko v spoločnom vyhlásení podľa stanice Suspilne vyzvali prezidenta Zelenského, aby zákon vetoval. Kryvonos vyzval na reakciu medzinárodných partnerov Ukrajiny, ktorí sa podľa neho pri kontrole využívania pomoci Ukrajine spoliehajú práve na jeho agentúru. (ČTK)

Nepotvrdil tak stredajší termín, ktorý oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Peskov tiež povedal, že od rozhovorov nemožno čakať žiadne zázraky.

"Dúfame, že (rokovanie) bude tento týždeň. Keď budeme pripravení, urobíme oznámenie o termíne, "povedal hovorca Kremľa.

Hlavnou témou by podľa Peskova mala byť diskusia nad návrhmi ohľadom mierového usporiadania, ktoré si Moskva a Kyjev vymenili počas predchádzajúcich rokovaní.

Peskov tiež uviedol, že s ohľadom na zložitosť rusko-ukrajinského sporu "nie je dôvod očakávať nejaké prelomy z kategórie zázrakov". Rusko podľa neho plánuje aj naďalej "usilovať sa o realizáciu svojich záujmov a plniť pôvodne stanovené úlohy". (ČTK)