Americké zbrane sú už na ceste na Ukrajinu

Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri EÚ sa na zasadnutí nezhodol na prijatí 18. balíka protiruských sankcií.

S novými sankciami naďalej nesúhlasí Slovensko.

Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na štyroch nemenovaných diplomatov pôsobiacich pri EÚ.

Slovensko podmieňuje svoj súhlas s novými obmedzeniami proti Rusku vyriešením svojich obáv ohľadom budúcich dodávok plynu.

Obáva sa negatívnych dopadov plánu Európskej komisie postupne do konca roka 2027 zastaviť dovoz ruského plynu do Európskej únie.

Podpredseda Národnej rady SR a šéf koaličnej SNS Andrej Danko to uviedol na sociálnej sieti v súvislosti s odberom ruských surovín.

„Ak sa odstrihneme od plynu z Ruska, nechcem byť zlý prorok, ale budeme platiť od roku 2028 trojnásobné ceny nielen plynu aj elektriky. Plyn je záložný zdroj aj pri veterných elektrárňach, keďže veterné elektrárne sú nestabilným zdrojom energie, potrebujú dodávať vyvážený prúd, každé majú aj záložné zdroje, žiadna zelená energia nie je cesta, jediná cesta je atómová energia. A to už pochopili všetci, takže atómové elektrárne bez ruského jadrového paliva, to sú rozprávky,“ napísal predseda národniarov.

„Preto ma mrzí, že náš prezident dnes nestojí po boku (premiéra) Roberta Fica (Smer), nebojuje za to, aby sme nepodporili osemnásty sankčný (protiruský) balík. Je to totálny problém, ak to podporíme. A ja verím, že naša vláda urobí všetko pre to, aby zaň nehlasovala,“ dodal Danko. (TASR)

Hnutie Slovensko nerozumie, prečo slovenská polícia neinformovala o tom, že aktivity zadržaného Ukrajinca s najväčšou pravdepodobnosťou financoval aktér z Ruska.

Muža zadržal spoločný policajný tím zo Slovenska, Česka a Ukrajiny v súvislosti s vyšetrovaním bombových hrozieb na slovenských a českých školách zo septembra 2024. Predstavitelia hnutia to uviedli na stredajšej tlačovej konferencii.

Poslanec parlamentu za hnutie Slovensko Roman Mikulec sa odvolával na medializované informácie o tom, že slovenskí policajti mali o prípade informovať skôr, než žiadala česká strana. Mikulec tiež pripomenul, že informáciu o pravdepodobnom financovaní z Ruska priniesla až česká Bezpečnostná informačná služba (BIS). „Toto cielene slovenská polícia zabudla povedať, cielene o tom neinformovali. My sa pýtame, prečo,“ uviedol poslanec. Mikulec to označil za hanbu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Hnutie Slovensko kritizuje vládnych predstaviteľov, že takéto informovanie im pomohlo pri ich „šírení ruskej propagandy“.

Šutaj Eštok odmieta dehonestovanie práce slovenskej polície. „A dôrazne žiadam všetkých vrátane českých kolegov, aby boli vo svojich vyjadreniach zdržanliví a aby prejavili rešpekt, úctu a pokoru,“ napísal minister vnútra v stredu na sociálnej sieti.

Slovenská polícia v stredu ráno informovala, že spolu s českými a ukrajinskými kolegami zasahuje v ukrajinskom meste Dnipro v súvislosti s vyšetrovaním bombových hrozieb na slovenských a českých školách zo septembra 2024. Policajný tím zadržal jedného Ukrajinca.

Spoločný zásah neskôr potvrdila aj česká polícia. Uviedla, že muž útočil nielen v ČR či na Slovensku, ale v mnohých štátoch Európy. „V súčasnej dobe prebiehajú úkony trestného konania, ktoré okrem iného zisťujú možné zapojenie ďalších osôb, ktoré mohli rozosielanie výhražných e-mailov organizovať či financovať,“ napísalo české policajné prezídium. Česká BIS vzápätí uviedla, že aktivity zadržaného s najväčšou pravdepodobnosťou financoval aktér z Ruska. (TASR)

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Rada Európy potvrdila, že v uliciach Ukrajiny prebieha skutočná honba za ľuďmi, keďže správa organizácie o ľudských právach podľa neho tiež opisuje, že počas núteného odvodu sú tí, ktorí sa nechcú pridať k armáde, bití a mučení.

„Bohužiaľ, v posledných mesiacoch bolo zverejnených niekoľko takýchto videí. Je šokujúce, ako sa ukrajinské orgány správajú k ľuďom, a rovnako šokujúce je, ako európski politickí lídri privierajú oči pred touto neprijateľnou situáciou,“ povedal Szijjártó.

Obeťou mučenia a neprijateľnej praxe núteného odvodu sa podľa jeho slov stal aj maďarský muž. „Zodpovední musia byť nájdení a musia byť potrestaní, to požadujeme,“ spresnil minister, podľa ktorého Budapešť požaduje vziať na zodpovednosť troch ľudí slúžiacich na ukrajinskom ministerstve obrany a vo vedení armády, ktorí riadia nútený odvod.

Szijjártó v utorok v tejto súvislosti spomenul správu o ľudských právach na Ukrajine, ktorú 8. júla predložil komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Michael O'Flaherty. V nej sa píše, že podľa komisára ukrajinského parlamentu pre ľudské práva sa porušovanie práv ukrajinskými vojakmi z povolania stalo systematickým a rozsiahlym. Zahŕňa fyzické násilie, bitie, brutálne zaobchádzanie, zatýkanie, odvod osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie neprijateľné činy. Vysoký predstaviteľ RE dostal podobné správy z Ukrajiny vrátane prípadov mučenia a úmrtí počas odvodu.

Maďarsko manipulatívne zneužíva jednotlivé prípady súvisiace s ukrajinskou mobilizáciou na politické účely, čo poškodzuje ukrajinsko-maďarské vzťahy, povedal minulý piatok (11. 7.) hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Hovorca maďarskej strane pripomenul, že tvárou v tvár neustálej ruskej hrozbe je každý Ukrajinec vrátane toho, ktorý má maďarský pôvod, povinný brániť svoj domov, životy svojich príbuzných a zvrchovanosť svojho štátu.

Tychyj zopakoval skoršie tvrdenie Ukrajincov, že József Sebestyén bol mobilizovaný do ukrajinskej armády 14. júna po tom, čo ho po lekárskej prehliadke vyhlásili za spôsobilého na vojenskú službu. Muž podľa nich začal vojenský výcvik 15. júna a 18. júna odišiel bez zbrane. Následne 24. júna prišiel na pohotovosť do Centrálnej regionálnej nemocnice v Berehove, kde mu diagnostikovali akútnu stresovú reakciu a previezli ho na ústavnú liečbu do Regionálneho psychiatrického ústavu v Berehove, pričom mu nezistili žiadne fyzické zranenia. Záver súdno-lekárskej expertízy potvrdzuje, že príčinou jeho smrti 6. júla 2025 bola pľúcna embólia bez známok fyzických zranení naznačujúcich násilie.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si minulý štvrtok predvolalo veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti Fedira Šandora po tom, čo ukrajinskí vojenskí náborári v Zakarpatskej oblasti údajne zbili tam žijúceho Maďara, ktorý odmietol nastúpiť na povinnú vojenskú službu a neskôr v nemocnici podľahol zraneniam.

Správu o smrti 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na svojej stránke na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii došlo niekoľko týždňov po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata, ktorého pochovali 6. júla. (TASR)

Podozrivá je z tisícov kybernetických útokov namierených proti Ukrajine a jej spojencom.

Obe inštitúcie od minulej soboty vykonali razie v 12 krajinách, pri ktorých zadržali dvoch ľudí. Vydali tiež sedem medzinárodných zatykačov, z nich šesť na osoby pôsobiace v Rusku.

„Tieto akcie narušili útočnú infraštruktúru pozostávajúcu z viac ako sto počítačových systémov po celom svete, pričom veľká časť centrálnej serverovej infraštruktúry skupiny bola vyradená z prevádzky,“ uviedol Europol vo vyhlásení.

Podľa európskych agentúr je skupina NoName057(16) zodpovedná za viaceré útoky na kritickú infraštruktúru vrátane dodávateľov elektriny a systémov verejnej dopravy v Európe.

Celkovo uskutočnila najmenej 14 útokov iba v Nemecku, pričom niektoré trvali niekoľko dní a zasiahli približne 230 organizácií vrátane zbrojárskych závodov, dodávateľov energie a vládnych inštitúcií.

Hackeri používali najmä útok typu DDoS, pri ktorom sa páchatelia snažia narušiť alebo znefunkčniť webovú stránku, sieť či inú online službu tým, že ju preťažia veľkým množstvom falošných alebo nevyžiadaných požiadaviek. (TASR)

Šéf poľskej diplomacie Sikorski uviedol, že Poľsko doteraz poskytlo Ukrajine 45 balíkov rôzneho typu výzbroje a munície a pripravujú sa ďalšie dodávky.

Podľa neho pomoc Poľska dosiahla hodnotu štyri miliardy eur, bez započítania koordinácie dodávok zo strany iných krajín a humanitárnej pomoci.

Na stretnutí v Lubline sa zúčastnili aj šéfovia diplomacií Litvy a Ukrajiny, Kestutis Budrys a Andrij Sybiha. Sikorski zdôraznil, že spolupráca v rámci Lublinského trojuholníka podporuje demokratické hodnoty a reaguje na bezpečnostné hrozby v regióne a celej Európe.

Poľsko a Litva podľa neho podporujú Ukrajinu aj na pôde medzinárodných organizácií a Poľsko bude hostiť nasledujúcu konferenciu o obnove Ukrajiny. Lublinský trojuholník vznikol v júli 2020 ako platforma politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce medzi Poľskom, Litvou a Ukrajinou.

Formát odkazuje na historickú Lublinskú úniu, ktorá bola podpísaná 1. júla 1569 a dala vzniknúť Poľsko-litovskej únii, jednému z najväčších štátnych útvarov svojej doby. (TASR)