Rutte: Sekundárne sankcie môžu veľmi silno zasiahnuť Brazíliu, Čínu a Indiu

Novú vojenskú pomoc odovzdala pri návšteve Kyjeva premiérka pobaltskej krajiny Evika Siliňová. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie premiérkinej kancelárie a ministerstva obrany v Rige.

"Lotyšská podpora Ukrajine nespočíva len v slovách, ale aj v konkrétnych činoch," uviedla Siliňová vo vyhlásení.

Lotyšsko plánuje tento rok dodať Ukrajine celkovo 42 obrnených transportérov vyrobených v závode fínskeho výrobcu Patria v Lotyšsku.

Vláda v Rige chce rovnako poskytnúť Ruskom napadnutej krajine bezpilotné lietadlá a ďalšie vojenské vybavenie v celkovej hodnote 70 miliónov eur a vycvičiť až 4000 ukrajinských vojakov. (ČTK)

Hlavnými terčmi ruských náletov boli mestá Kryvyj Rih, Charkov a Vinnycia Letectvo pripustilo, že 12 bližšie nespresnených lokalít utrpelo zásahy.

Minimálne sedem zranených si vyžiadal rozsiahly útok ruských dronov na oblastné mesto Vinnycia na strednej Ukrajine, oznámila zástupkyňa šéfa oblastnej správy Natalja Zabolotná s tým, že dvaja zranení sú vo vážnom stave.

Pri najväčšom útoku na Kryvyj Rih od začiatku vojny, pri ktorom Rusi použili balistickú raketu a 28 dronov, nebol nikto zabitý, ale 17-ročný chlapec utrpel zranenia brucha.

Lekári teraz bojujú o jeho život, napísal na sociálnej sieti náčelník vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul. Pri útoku bol podľa neho zničený priemyselný podnik, ktorého zamestnanci unikli smrti a zraneniam, pretože sa počas poplachu nachádzali v krytoch. V meste vypuklo niekoľko požiarov a škody sú na infraštruktúre. Do rána hasiči všetky požiare uhasili, až na výnimky bola obnovená aj dodávka elektriny a vody. Škody sa podľa Vilkula spresňujú počas odstraňovania následkov útoku.

V ruskej Voronežskej oblasti zase podľa tamojšieho gubernátora Alexandra Guseva podľahol ťažkým zraneniam hlavy muž, ktorý po utorkovom ukrajinskom dronovom útoku skončil v kóme. (ČTK)

Estónska politička po zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli uviedla, že podľa nemeckých a holandských spravodajských služieb použila Moskva od začiatku invázie chemické zbrane v najmenej 9-tisíc prípadoch a ich nasadenie sa stupňuje.

„Ako hovoria spravodajské služby, intenzita rastie a je to veľmi, veľmi znepokojujúce. Ukazuje to, že Rusko chce spôsobiť čo najviac bolesti a utrpenia, aby Ukrajina kapitulovala. Je to naozaj... neznesiteľné,“ povedala Kallasová. Pripomenula, že Rusko je signatárom a ratifikovalo Dohovor o zákaze chemických zbraní z roku 1993.

Kallasovej vyjadrenia zvyšujú znepokojenie v Európskej únii, kde narastá znepokojenie z eskalácie ruských útokov na Ukrajinu, vrátane masívnych nočných raketových náletov. Situácia viedla amerického prezidenta Donalda Trumpa k oznámeniu, že podporí zákon o uvalení prísnych ciel na ruský export, ak Putin do 50 dní neukončí útoky.

Kallasová privítala možnosť dodávok ďalších zbraní pre Ukrajinu, no zdôraznila, že Európa by chcela, aby USA niesli časť bremena. „Ak za tieto zbrane platíme, je to naša, čiže európska podpora,“ dodala. (SITA, Politico)

Putin sa podľa troch nemenovaných zdrojov blízkych Kremľu nezľakol hrozieb Trumpa a je možné, že svoje územné požiadavky ešte rozšíri s postupom ruských síl na Ukrajine.

Putinov hovorca Peskov v utorok povedal, že Moskva berie nové vyhlásenia Trumpa o situácii na Ukrajine vážne a plánuje ich analyzovať.

Šéf Kremľa ale podľa zdrojov verí, že ruská ekonomika a armáda sú dostatočne silné na to, aby odolali akýmkoľvek ďalším opatreniam Západu.

Nemenovaní predstavitelia tvrdia, že Putin pod tlakom Západu vojnu nezastaví a verí, že Rusko, ktoré prežilo najtvrdšie sankcie Západu, môže znášať ďalšie hospodárske ťažkosti vrátane hroziacich amerických ciel zameraných na odberateľov ruskej ropy.

Putin podľa nich považuje ciele Moskvy za oveľa dôležitejšie než prípadné ekonomické straty.

„Putin sa domnieva, že sa s ním nikto - ani Američania - vážne nezaoberal podrobnosťami mieru na Ukrajine a tak bude pokračovať, kým nedostane, čo chce,“ citoval Reuters jeden zdroj, ktorý vzhľadom na citlivosť situácie hovoril pod podmienkou anonymity.

Putin s Trumpom v posledných mesiacoch niekoľkokrát telefonoval, zatiaľ čo osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff Rusko párkrát navštívil. Ruský prezident však podľa toho istého zdroja verí, že neprebehli podrobné diskusie o základe mierového plánu.

Medzi Putinove podmienky mieru patrí právne záväzný záväzok, že NATO sa nebude rozširovať na východ, neutralita Ukrajiny a obmedzenie jej ozbrojených síl, ochrana rusky hovoriacich obyvateľov a akceptovanie územných ziskov Ruska, uviedli zdroje.

Ukrajina podľa predchádzajúcich vyjadrení Zelenského nikdy neuzná suverenitu Ruska nad dobytými ukrajinskými územiami a ponecháva si výsostné právo rozhodnúť o tom, či chce vstúpiť do NATO.

Rusko v súčasnosti podľa Reuters kontroluje takmer 19 percent územia Ukrajiny vrátane ním okupovaného Krymského polostrova a Luhanskej oblasti a viac než 70 percent Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Takisto dobylo časti Charkovskej a Sumskej oblasti.

Jeden zo zdrojov tvrdil, že Trump má na Putina len malý vplyv, a súčasne naznačil, že aj keby Washington zaviedol clá na odberateľov ruskej ropy, Moskva by aj tak našla spôsob, ako ju predávať na svetových trhoch.

„Putin chápe, že Trump je nepredvídateľný človek, ktorý môže robiť nepríjemné veci, ale manévruje tak, aby ho príliš nedráždil,“ dodal zdroj. (TASR)

Oznámili to podľa agentúry Reuters miestne úrady. Terčom útokov boli okrem iného aj Charkov či Kyjev.

Pri Kupjansku, ktorý čelí ruským útokom niekoľko mesiacov, zabíjali drony.

Šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov povedal, že počas 20-minútového dronového úderu otriaslo Charkovom najmenej 17 explózií, zranení boli traja ľudia.

Náčelník vojenskej správy Kryvého Rihu Oleksandr Vilkul povedal, že proti tomuto priemyselnému mestu nasadili Rusi drony aj rakety. Rozsiahly útok prerušil dodávky elektriny a vody a úrady ohlásili nespresnený počet zranených.

V metropole podľa kyjevského starostu Vitalija Klička zatiaľ nie sú známe škody či počty zranených. Kličko povedal, že útoky odrážala protivzdušná obrana. (ČTK)

Trump podľa Reuters povedal, že na Ukrajinu už mieria niektoré strely pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. "Prichádzajú z Nemecka," povedal. V pondelok uviedol, že európske krajiny budú môcť novonakúpenými zbraňami nahradiť vo svojich skladoch tie, ktoré pošlú na pomoc Ukrajine.

Trump v pondelok Rusku pohrozil, že ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou, tak uvalí stopercentné clo. Druhotné sankcie potom podľa Bieleho domu dopadnú na krajiny, ktoré od Ruska nakupujú ropu. Trump tiež povedal, že je veľmi nespokojný s prístupom Putina. Teraz Trump novinárom povedal, že s Putinom od ohlásenia sankcií zatiaľ nehovoril.

Na vyzbrojovaní Ukrajiny financovaním amerických zbraní sa chcú medzi inými podieľať Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanada, povedal v pondelok šéf NATO Mark Rutte.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo ultimátum: Od päťdesiatich dní pre Putina experti neočakávajú nič dobré Čítajte 

Podľa denníka Financial Times sa Trump v súkromnom rozhovore pýtal Zelenského, či by Ukrajina bola schopná udrieť na Moskvu, ak by USA Kyjevu poskytli zbrane dlhého doletu. Šéf Bieleho domu podľa FT nabádal Ukrajinu, aby zosilnela údery hlboko v ruskom území.

Biely dom informácie o podnecovaní útokov na Rusko poprel.

V utorok Trump povedal, že Zelenskyj by nemal útočiť na Moskvu a že Putin by mal súhlasiť v stanovenom termíne s prímerím. "Ak po 50 dňoch nebudeme mať dohodu, tak to bude veľmi zlé," povedal.

Na otázku novinárov, či je teraz Trump na strane Ukrajiny, americký prezident odpovedal, že nie je na nikoho strane. Následne vyhlásil, že je na strane ľudskosti. "Chcem zastaviť zabíjanie," uviedol. (ČTK)

V diskusii apeloval na získanie celosvetovej podpory pre úplné a bezpodmienečné prímerie na Ukrajine na septembrovom Valnom zhromaždení OSN.

„Oceňujem pretrvávajúci záväzok Ukrajiny k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu. Rusko musí ukončiť útoky na civilnú infraštruktúru a zapojiť sa do zmysluplného dialógu,“ zdôraznil a ocenil doterajšie diplomatické úsilie Spojených štátov a angažovanosť Európskej únie.

Okrem vojny na Ukrajine boli hlavnými témami zasadnutia vývoj na Blízkom východe, situácia v Moldavsku a Gruzínsku, ako aj príprava Paktu pre Stredozemie, priblížilo ministerstvo v tlačovej správe.

Eštok vyjadril podporu Slovenska pre otvorenie prvého klastra v prístupových rokovaniach Ukrajiny s EÚ a zároveň podporil európsku integráciu Moldavska. „Oceňujeme úsilie a pokrok v reformách, vďaka ktorým sa Moldavsko posúva bližšie k Únii,“ uviedol.

Zároveň upozornil, že v Gruzínsku klesá verejná podpora integrácie do EÚ. Podľa jeho slov je preto kľúčové neizolovať túto krajinu, aby nestratila európsku perspektívu. „S Gruzínskom je potrebné udržiavať dialóg. Nemali by sa zatvárať dvere prijímaním opatrení, ktoré v konečnom dôsledku poškodia gruzínskych obyvateľov,“ skonštatoval. (TASR)