Trump sa pýtal Zelenského, či by Ukrajina bola schopná udrieť na Moskvu, píše FT

Uviedol to poslanec Jaroslav Železňak a následne prezident Zelenskyj na sociálnych sieťach oznámil, že príslušnú normu podpísal.

K zodpovednosti by mal byť podľa iniciátorov dohody pohnaný Putin aj ďalší ruskí lídri.

"Vďaka tribunálu a spolupráci s krajinami sveta a medzinárodnými organizáciami budeme schopní zabezpečiť skutočnú nevyhnutnosť trestu pre Rusko za vojnu proti Ukrajine," napísal Zelenskyj.

Rada Európy dohliada na dodržiavanie ľudských práv na kontinente a združuje 46 členských krajín vrátane Ukrajiny. Na konci júna Zelenskyj podpísal s Radou Európy dohodu o vytvorení osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. Zločin agresie sa zvyčajne definuje ako použitie ozbrojenej sily proti inému štátu v rozpore s Chartou OSN.

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc na Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale ICC nemôže v prípade Ukrajiny vyšetrovať zločin agresie z dôvodu obmedzenia jurisdikcie, uviedla vo vyhlásení Rada Európy. Osobitný tribunál túto medzeru podľa nej zaplní.

Vojna na Ukrajine, ktorú v roku 2022 rozpútalo Rusko vojenskou inváziou, už si podľa rôznych odhadov vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa Kyjeva a Západu dopustili radu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Na Putina v roku 2023 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač kvôli zavlečeniu ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Informuje o tom agentúra ANSA.

„Na ruskej strane naďalej nevidíme žiadny pokrok: Rusko pokračuje v čoraz brutálnejších útokoch na civilné obyvateľstvo, čo dokazuje, ako málo je Moskva odhodlaná budovať mier, o ktorý sa všetci usilujeme,“ uviedla predsedníčka talianskej vlády po stretnutí s rakúskym spolkovým kancelárom Christianom Stockerom v Ríme.

Trump vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Po boku generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho tiež potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva.

Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia.

Niekoľko európskych krajín v utorok vyhlásilo, že sú ochotné nakúpiť americké zbrane pre Ukrajinu v rámci tohto plánu. Zdôraznili však, že je ešte potrebné doladiť podmienky dohody. (TASR)

Podľa agentúry MTI to povedal v Bruseli maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Na tlačovej konferencii počas prestávky rokovania Rady Európskej únie pre zahraničné veci Szijjártó reagoval na novinársku otázku týkajúcu sa Trumpovej hrozby ciel voči Rusku, ak do 50 dní nedôjde k mieru na Ukrajine.

Šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že neexistuje človek, ktorý by urobil pre mier na Ukrajine toľko ako Trump, za čo si americký prezident zaslúži rešpekt a obdiv.

„A tiež si myslím, že je jasné, že keby európski politici a ukrajinskí politici tieto mierové snahy neustále nemarili, už by mohli byť úspešné,“ povedal Szijjártó.

„Dúfame, veríme, že úsilie Trumpa v nasledujúcich 50 dňoch povedie k úspechu, prinesie prímerie a možnosť mierových rokovaní na Ukrajine. Potom o 50 dní táto otázka už nebude relevantná,“ uzavrel maďarský minister. (TASR)

Zdôraznili však, že je ešte potrebné doladiť podmienky dohody.

Prezident USA v pondelok oznámil, že Washington dodá Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety a ďalšie vybavenie prostredníctvom NATO, pričom za to zaplatia členské štáty Aliancie. Mnohé otázky však zostávajú nezodpovedané vrátane presných typov zbraní, termínov dodávok či spôsobu platby. Americkí predstavitelia naznačili, že európske štáty odovzdajú Ukrajine vlastné zbrane, ktoré USA nahradia.

„Sme pripravení zapojiť sa. Samozrejme, nemôžeme to urobiť sami. Potrebujeme, aby sa zapojili ďalší, no sme pripravení,“ uviedol dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen v utorok pred stretnutím ministrov EÚ v Bruseli.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte po boku prezidenta USA v pondelok uviedol, že už hovoril aj s „mnohými“ krajinami, ktoré by mohli byť súčasťou dohody, pričom menoval Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Britániu, Holandsko, Kanadu a Nemecko.

Rasmussen vysvetlil, že Dánsko Patrioty nevlastní, a preto je pripravené poskytnúť skôr financie, no je potrebné najskôr doriešiť podrobnosti. Európski ministri vyhlásili, že budú musieť preskúmať možnosti, ako zaplatiť nové americké zbrane. V mnohých prípadoch to zrejme bude znamenať, že sa krajiny pri nákupoch spoja.

„Musíme zistiť, ako sa spoločne zapojiť a financovať okrem iného aj Patrioty, ktoré plánujú poslať na Ukrajinu,“ povedala švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmerová Stenergardová.

Šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp v Bruseli uviedol, že jeho krajina sa na tento plán pozerá pozitívne.

Nórsky minister obrany Tore Sandvik pre agentúru Reuters ozrejmil, že Oslo „vedie s Ukrajinou úzky dialóg“ o vojenskej pomoci a protivzdušná obrana zostáva vysokou prioritou. Fínske ministerstvo obrany zdôraznilo, že Helsinki „budú aj naďalej poskytovať Ukrajine materiálnu podporu“. (TASR)

Európska komisia podľa Kallasovej reagovala na obavy, kvôli ktorým Slovensko balík protiruských sankcií blokuje. Teraz je loptička na slovenskej strane ihriska, vyhlásila Kaja Kallasová po skončení utorňajšieho rokovania únijných ministrov zahraničia v Bruseli.

Slovensko podmieňuje svoj súhlas s novými obmedzeniami proti Rusku vyriešením svojich obáv ohľadom budúcich dodávok plynu. Obáva sa negatívnych dopadov plánu Európskej komisie postupne do konca roka 2027 zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.

"Som naozaj smutná, že sa dnes sankcie nepodarilo schváliť," vyhlásila Kallasová. "Komisia splnila, čo od nej žiadali, lopta je teraz na slovenskej strane ihriska," dodala.

Podľa svojich slov však zostáva optimistická a dúfa, že by mohlo byť dosiahnuté riešenie už v stredu, keď sa uskutoční rokovanie veľvyslancov členských štátov pri EÚ, takzvaného Coreperu.

Trump podľa tvrdení denníka Financial Times v súkromnom telefonáte so Zelenským podporil Ukrajinu v jej leteckých útokoch hlboko na ruskom území a dokonca sa pýtal, či by dokázali zasiahnuť Moskvu, ak by im Spojené štáty poskytli zbrane dlhého doletu.

Denník sa odvoláva na dva anonymné zdroje oboznámené s telefonátom zo 4. júla. Z ich vyjadrení taktiež vyplýva, že Trump so Zelenským rokovali aj o novej dodávke amerických taktických rakiet dlhého doletu ATACMS. Biely dom sa k medializovanej správe dosiaľ nevyjadril.

„Volodymyr, dokážete zasiahnuť Moskvu? Dokážete zasiahnuť aj Petrohrad?“ citovali Trumpa zdroje denníka FT. Zelenskyj podľa nich odpovedal, že „určite, pokiaľ im na to Spojené štáty poskytnú zbrane“. Zdroje tvrdia, že tak Trump skúša taktiku, ktorá má „Rusov bolieť a Kremeľ prinúti zasadnúť za rokovací stôl“.

Podobnú správu o priebehu telefonátu priniesol v utorok aj denník The Washington Post. Podľa jeho informácií sa Trump so Zelenským zhováral o útoku na Moskvu a Petrohrad a zvažoval pritom Ukrajincom poskytnúť riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku.

Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia.

Zároveň vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. (TASR)