Rusi počas noci ostreľovali ukrajinské mestá

„Parlament má SR reprezentovať aj v zahraničí. Parlamentná diplomacia je dôležitá tiež preto, aby sa možno niekedy kompenzovali niektoré vyjadrenia, ktoré sa povedia alebo vytrhnú z kontextu, a aby bolo jasné, že parlament aj ja ako jeho jeho predseda sme nespochybniteľne súčasťou Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO),“ vyhlásil pre TASR.

Na jeseň má Raši absolvovať napríklad oficiálnu návštevu Francúzska. Plánuje takisto vycestovať do Poľska aj Česka po parlamentných voľbách. Potvrdil, že sa rozprával s ukrajinským predsedom parlamentu o prípadnej návšteve.

„Dohodli sme sa, že návštevu zrealizujeme vtedy, keď jej budeme vedieť dať aj reálny obsah,“ povedal s tým, že odmieta, aby výsledkom bola iba fotografia.

Raši si myslí, že je dôležité mať dobré vzťahy s Ukrajinou. Treba podľa neho vnímať, že vojna sa raz skončí, a diskutovať s ukrajinskými zástupcami i o obnove krajiny.

„Rekonštrukcia Ukrajiny po vojne znamená aj rekonštrukciu a rozvoj Slovenska, najmä jeho východnej časti,“ povedal. Deklaroval, že SR musí byť za stolom pri diskusiách o obnove Ukrajiny.

„Ja beriem Ukrajinu ako nášho suseda a partnera pre budúcnosť,“ odkázal. (TASR)

V reakcii na pondelkovú výmenu názorov medzi slovenským a českým premiérom dodal, že rozdielne postoje vlád by nemali byť prekážkou v tom, aby krajiny spolupracovali na praktickej úrovni.

„Je potrebné prijať 18. sankčný balík. Verím, že Slovensko ten svoj blok čoskoro stiahne a že sa vyriešia otázky, ktoré sú na stole. Za týmto účelom sme mohli sledovať komunikáciu nášho pána premiéra (Petra) Fialu voči Slovensku. Podstatné je, aby Európa zostala silná,“ povedal Lipavský. Podotkol, že Česko sa od ruských energetických surovín už odstrihlo. Zdôraznil tiež, že v rámci európskej solidarity by sa malo urobiť všetko pre to, aby sa krajiny mohli o svoje energetické koridory deliť s inými.

Práve otázka dostupnosti energií za prijateľnú cenu je dôvodom, prečo SR za nový sankčný balík nechce hlasovať. Od Európskej komisie (EK) žiada záruky týkajúce sa zmlúv na dovoz ruského plynu. Ten chce Komisia do konca roku 2027 zastaviť, Slovensko má však zmluvy s Ruskom až do roku 2034. Slovenský premiér Robert Fico v pondelok večer oznámil, že od EK už dostal návrh garancií, bližšie ich však nekonkretizoval.

Fiala v nedeľu poslal Ficovi list, v ktorom ho požiadal, aby SR prestala blokovať prijatie sankčného balíka. Slovenský premiér mu naň v pondelok odpovedal s tým, aby Fiala rešpektoval záujem SR na garanciách dostatku plynu, a navrhol mu obnovenie medzivládnych konzultácií. To však následne Fiala odmietol so slovami, že spolupráca na ministerskej úrovni je postačujúca.

Lipavský v utorok uviedol, že spolupráca medzi krajinami funguje najmä na praktickej úrovni. So šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom sa podľa vlastných slov stretol za posledný rok štyrikrát v rôznych bilaterálnych formátoch. „Máme plán práce medzi Českom a Slovenskom, už máme podpísanú zdravotnícku dohodu, v pokročilej fáze je dohoda na policajnej spolupráci. Tých vecí beží veľmi veľa, je to na praktickej úrovni tak, aby naše dobré susedské ani medziľudské vzťahy neutrpeli. To, že naše politické reprezentácie majú rozdielne pozície a názory, by nemalo byť prekážkou v práci na praktických vzťahoch. A to si myslím, že sa darí a je to politika tejto vlády,“ dodal Lipavský. (TASR)

Moskva ich chce analyzovať. Rozhodnutie o dodávkach zbraní Ukrajine, ktoré zaplatia európske krajiny, potom podľa Peskova Kyjev vníma ako signál na pokračovanie vojny.

Šéf Bieleho domu podľa zdrojov denníka v súkromnom rozhovore nabádal Zelenského, aby zosilnel údermi v hĺbke ruského územia.

V stĺpčeku v americkom denníku The Washington Post to uviedol redaktor David Ignatius s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa nich by Trump mohol dať Ukrajine tiež súhlas na použitie amerických taktických rakiet ATACMS, ktoré má Kyjev k dispozícii, s cieľom udrieť hlboko na území Ruska.

Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Zároveň vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Ignatius, ktorý je podľa britskej stanice BBC považovaný za jedného z najpovolanejších novinárov píšucich pre WP o Ukrajine a Rusku, v názorovom stĺpčeku o najnovších Trumpových krokoch uviedol, že ešte v piatok sa diskutovalo aj o zahrnutí rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorými USA nedávno zaútočili na iránske jadrové zariadenie Isfahán, do dodávok vojenskej pomoci Ukrajine.

„Ak by boli vypálené z Ukrajiny, mohli by zasiahnuť Moskvu a Petrohrad. Tomahawky sú však zatiaľ mimo zoznamu dodávok, ako mi bolo povedané. Mohli by byť nasadené neskôr, ak bude chcieť Trump dosiahnuť ešte väčší vplyv,“ napísal americký novinár.

Americký prezident sa podľa nemenovaných zdrojov rozhodol pohroziť Rusku sankciami a poskytnúť Ukrajine zbrane z troch dôvodov: domnieva sa, že ho Putin nerešpektuje a úsilie o mier iba predstiera, pričom ignoruje výzvu na prímerie; videl účinnosť vojenskej sily USA pri použití rakiet Tomahawk, popri využití neviditeľných bombardérov B-2 proti Iránu; a nazdáva sa, že Putin bude súhlasiť s rozhovormi len pod hrozbou väčšej sily.

Šéf Bieleho domu sa údajne počas nedávneho telefonického rozhovoru opýtal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo Ukrajina ešte nezasiahla ruské hlavné mesto Moskva.

„Trumpovo odhodlanie zatlačiť na Putina bolo vyjadrené v minulotýždňovom rozhovore so Zelenským, povedal mi zdroj. Trump sa Zelenského opýtal, prečo neudrel na Moskvu. 'Môžeme, ak nám dáte zbrane,' odvetil Zelenskyj. Trump odpovedal, že Ukrajina musí vyvinúť väčší tlak na Putina, a to nielen na Moskvu, ale aj na Petrohrad,“ napísal Ignatius.

Novinár tvrdí, že Trump by v rámci vojenskej pomoci Ukrajine mohol dať Kyjevu povolenie používať aj niektoré výkonné útočné zbrane. Takéto rozhodnutie by podľa jedného zo zdrojov pravdepodobne zahŕňalo súhlas na použitie 18 taktických balistických rakiet ATACMS, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine.

Maximálny dolet majú 300 kilometrov, avšak USA ho zatiaľ pre Ukrajinu obmedzujú. Moskva ani Petrohrad by nimi ohrozené neboli, ale rakety by dokázali zasiahnuť vojenské základne, letiská a zásobovacie sklady pomerne hlboko v Rusku. Balík by mohol zahŕňať aj ďalšie rakety ATACMS, dodal Ignatius. (TASR)

Poškodených bolo aj niekoľko domov a budov, informovali miestni gubernátori.

Moskva zároveň tvrdí, že v noci na utorok zničila nad svojím územím celkovo 55 ukrajinských dronov.

Nad Voronežskou oblasťou zničila ruská protivzdušná obrana údajne 12 dronov, uviedol na platforme Telegram tamojší gubernátor Alexandr Gusev. „Bohužiaľ, došlo k zraneniam... V strednej časti Voronežskej oblasti utrpelo niekoľko ľudí ľahké zranenia od úlomkov zo zostreleného bezpilotného lietadla,“ napísal. Neskôr spresnil, že celkovo bolo zranených 16 osôb vrátane jedného tínedžera.

V meste Voronež, ktoré je metropolou tejto rovnomennej oblasti, bolo podľa neho poškodených niekoľko bytov vo viacpodlažných bytovkách, ako aj domy na predmestiach.

Gusev bez ďalších podrobností dodal, že okrem toho úlomky zo zostrelených dronov poškodili aj niekoľko podnikateľských prevádzok v celej oblasti.

V meste Jelec v Lipeckej oblasti sa dron zrútil do priemyselnej zóny, uviedol taktiež na Telegrame tamojší gubernátor Igor Artamonov. Dodal, že zranená bola jedna osoba, ktorá dostáva „všetku potrebnú lekársku pomoc“.

Ruské ministerstvo obrany zároveň na Telegrame informovalo, že jeho sily zničili v noci na utorok nad piatimi ruskými oblasťami a tiež nad Čiernym morom dovedna 55 ukrajinských dronov vrátane troch nad už zmienenou Lipeckou oblasťou. Úplný rozsah škôd spôsobených útokmi nebol bezprostredne známy, pričom Ukrajina sa k útokom nevyjadrila.

V zmienenej Lipeckej oblasti má Rusko leteckú základňu a prebieha tam hlavný výcvik ruských vzdušných i kozmických síl. Ukrajina na túto oblasť útočila náletmi už viackrát. (TASR)

Schválený by mohol byť už dnes na rokovaní ministrov zahraničia krajín Európskej únie.

Schválenie reštriktívnych opatrení doteraz blokovalo Slovensko, menšie výhrady týkajúce sa cenového stropu na ruskú ropu mala v posledných dňoch aj Malta.

"Dúfame, že dosiahneme politickú dohodu o osemnástom balíku, sme veľmi blízko. Dúfam, že sa tak stane dnes," povedala novinárom v Bruseli pred rokovaním Kallasová.

Slovensko podmieňuje svoj súhlas s 18. balíkom sankcií EÚ proti Moskve za jej pokračujúcu agresiu voči Ukrajine vyriešením svojich obáv ohľadom budúcich dodávok plynu.

Premiér Fico sa obáva negatívnych dopadov plánu Európskej komisie postupne do konca roka 2027 zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ. V pondelok večer oznámil, že Slovensko dostalo návrh záruk, detaily však nepovedal.

Európska komisia v rámci osemnásteho balíka sankcií proti Rusku navrhla ďalšie obmedzenia týkajúce sa ruského energetického a bankového sektora, zníženie cenového stropu pri ruskej rope a zákaz využívania infraštruktúry plynovodu Nord Stream. (ČTK)

S odvolaním sa na ruské ministerstvo zahraničných vecí o tom informovala agentúra AFP.

Lavrov a Si prerokovali viaceré otázky bilaterálnych vzťahov vrátane príprav na návštevu ruského lídra Vladimira Putina v Číne, kde sa zúčastní na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a na oslavách výročia konca druhej svetovej vojny.

V nedeľu sa Lavrov stretol so svojím čínskym kolegom Wang Im a diskutovali o Ukrajine a vzťahoch so Spojenými štátmi.

Ruský minister zahraničných vecí pricestoval do Číny po návšteve Severnej Kórey, kde sa mu dostalo uistenia o podpore Ruska vo vojne, ktorú rozpútalo voči Ukrajine. Peking, diplomatický a ekonomický spojenec Moskvy, tvrdí, že v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou je neutrálny, pripomenula AFP.

Čína však nikdy neodsúdila viac ako tri roky trvajúcu vojnu, ktorá sa začala inváziou ruskej armády na Ukrajinu 24. februára 2022, ani Rusko nevyzvala na stiahnutie jeho jednotiek. Mnohí spojenci Ukrajiny sa domnievajú, že Peking Moskve poskytuje podporu.

Čína pritom pravidelne vyzýva na ukončenie bojov na Ukrajine a zároveň vychádza v ústrety západným krajinám, ktoré - podľa Moskvy i Pekingu - vojnu predlžujú tým, že Ukrajine dodávajú zbrane.

Peking sa už dlho snaží prezentovať desaťčlennú ŠOS ako protiváhu mocenských blokov vedených Západom, ako je NATO, a presadzuje posilnenie spolupráce medzi jej členskými krajinami v oblasti politiky, bezpečnosti, obchodu a vedy. (TASR)