Kallasová: Päťdesiatdňové ultimátum Trumpa voči Rusku je príliš dlhé

V stĺpčeku v americkom denníku The Washington Post to uviedol redaktor David Ignatius s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa nich by Trump mohol dať Ukrajine tiež súhlas na použitie amerických taktických rakiet ATACMS, ktoré má Kyjev k dispozícii, s cieľom udrieť hlboko na území Ruska.

Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Zároveň vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Ignatius, ktorý je podľa britskej stanice BBC považovaný za jedného z najpovolanejších novinárov píšucich pre WP o Ukrajine a Rusku, v názorovom stĺpčeku o najnovších Trumpových krokoch uviedol, že ešte v piatok sa diskutovalo aj o zahrnutí rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorými USA nedávno zaútočili na iránske jadrové zariadenie Isfahán, do dodávok vojenskej pomoci Ukrajine.

„Ak by boli vypálené z Ukrajiny, mohli by zasiahnuť Moskvu a Petrohrad. Tomahawky sú však zatiaľ mimo zoznamu dodávok, ako mi bolo povedané. Mohli by byť nasadené neskôr, ak bude chcieť Trump dosiahnuť ešte väčší vplyv,“ napísal americký novinár.

Americký prezident sa podľa nemenovaných zdrojov rozhodol pohroziť Rusku sankciami a poskytnúť Ukrajine zbrane z troch dôvodov: domnieva sa, že ho Putin nerešpektuje a úsilie o mier iba predstiera, pričom ignoruje výzvu na prímerie; videl účinnosť vojenskej sily USA pri použití rakiet Tomahawk, popri využití neviditeľných bombardérov B-2 proti Iránu; a nazdáva sa, že Putin bude súhlasiť s rozhovormi len pod hrozbou väčšej sily.

Šéf Bieleho domu sa údajne počas nedávneho telefonického rozhovoru opýtal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo Ukrajina ešte nezasiahla ruské hlavné mesto Moskva.

„Trumpovo odhodlanie zatlačiť na Putina bolo vyjadrené v minulotýždňovom rozhovore so Zelenským, povedal mi zdroj. Trump sa Zelenského opýtal, prečo neudrel na Moskvu. 'Môžeme, ak nám dáte zbrane,' odvetil Zelenskyj. Trump odpovedal, že Ukrajina musí vyvinúť väčší tlak na Putina, a to nielen na Moskvu, ale aj na Petrohrad,“ napísal Ignatius.

Novinár tvrdí, že Trump by v rámci vojenskej pomoci Ukrajine mohol dať Kyjevu povolenie používať aj niektoré výkonné útočné zbrane. Takéto rozhodnutie by podľa jedného zo zdrojov pravdepodobne zahŕňalo súhlas na použitie 18 taktických balistických rakiet ATACMS, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine.

Maximálny dolet majú 300 kilometrov, avšak USA ho zatiaľ pre Ukrajinu obmedzujú. Moskva ani Petrohrad by nimi ohrozené neboli, ale rakety by dokázali zasiahnuť vojenské základne, letiská a zásobovacie sklady pomerne hlboko v Rusku. Balík by mohol zahŕňať aj ďalšie rakety ATACMS, dodal Ignatius. (TASR)

Poškodených bolo aj niekoľko domov a budov, informovali miestni gubernátori.

Moskva zároveň tvrdí, že v noci na utorok zničila nad svojím územím celkovo 55 ukrajinských dronov.

Nad Voronežskou oblasťou zničila ruská protivzdušná obrana údajne 12 dronov, uviedol na platforme Telegram tamojší gubernátor Alexandr Gusev. „Bohužiaľ, došlo k zraneniam... V strednej časti Voronežskej oblasti utrpelo niekoľko ľudí ľahké zranenia od úlomkov zo zostreleného bezpilotného lietadla,“ napísal. Neskôr spresnil, že celkovo bolo zranených 16 osôb vrátane jedného tínedžera.

V meste Voronež, ktoré je metropolou tejto rovnomennej oblasti, bolo podľa neho poškodených niekoľko bytov vo viacpodlažných bytovkách, ako aj domy na predmestiach.

Gusev bez ďalších podrobností dodal, že okrem toho úlomky zo zostrelených dronov poškodili aj niekoľko podnikateľských prevádzok v celej oblasti.

V meste Jelec v Lipeckej oblasti sa dron zrútil do priemyselnej zóny, uviedol taktiež na Telegrame tamojší gubernátor Igor Artamonov. Dodal, že zranená bola jedna osoba, ktorá dostáva „všetku potrebnú lekársku pomoc“.

Ruské ministerstvo obrany zároveň na Telegrame informovalo, že jeho sily zničili v noci na utorok nad piatimi ruskými oblasťami a tiež nad Čiernym morom dovedna 55 ukrajinských dronov vrátane troch nad už zmienenou Lipeckou oblasťou. Úplný rozsah škôd spôsobených útokmi nebol bezprostredne známy, pričom Ukrajina sa k útokom nevyjadrila.

V zmienenej Lipeckej oblasti má Rusko leteckú základňu a prebieha tam hlavný výcvik ruských vzdušných i kozmických síl. Ukrajina na túto oblasť útočila náletmi už viackrát. (TASR)

Schválený by mohol byť už dnes na rokovaní ministrov zahraničia krajín Európskej únie.

Schválenie reštriktívnych opatrení doteraz blokovalo Slovensko, menšie výhrady týkajúce sa cenového stropu na ruskú ropu mala v posledných dňoch aj Malta.

"Dúfame, že dosiahneme politickú dohodu o osemnástom balíku, sme veľmi blízko. Dúfam, že sa tak stane dnes," povedala novinárom v Bruseli pred rokovaním Kallasová.

Slovensko podmieňuje svoj súhlas s 18. balíkom sankcií EÚ proti Moskve za jej pokračujúcu agresiu voči Ukrajine vyriešením svojich obáv ohľadom budúcich dodávok plynu.

Premiér Fico sa obáva negatívnych dopadov plánu Európskej komisie postupne do konca roka 2027 zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ. V pondelok večer oznámil, že Slovensko dostalo návrh záruk, detaily však nepovedal.

Európska komisia v rámci osemnásteho balíka sankcií proti Rusku navrhla ďalšie obmedzenia týkajúce sa ruského energetického a bankového sektora, zníženie cenového stropu pri ruskej rope a zákaz využívania infraštruktúry plynovodu Nord Stream. (ČTK)

S odvolaním sa na ruské ministerstvo zahraničných vecí o tom informovala agentúra AFP.

Lavrov a Si prerokovali viaceré otázky bilaterálnych vzťahov vrátane príprav na návštevu ruského lídra Vladimira Putina v Číne, kde sa zúčastní na summite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a na oslavách výročia konca druhej svetovej vojny.

V nedeľu sa Lavrov stretol so svojím čínskym kolegom Wang Im a diskutovali o Ukrajine a vzťahoch so Spojenými štátmi.

Ruský minister zahraničných vecí pricestoval do Číny po návšteve Severnej Kórey, kde sa mu dostalo uistenia o podpore Ruska vo vojne, ktorú rozpútalo voči Ukrajine. Peking, diplomatický a ekonomický spojenec Moskvy, tvrdí, že v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou je neutrálny, pripomenula AFP.

Čína však nikdy neodsúdila viac ako tri roky trvajúcu vojnu, ktorá sa začala inváziou ruskej armády na Ukrajinu 24. februára 2022, ani Rusko nevyzvala na stiahnutie jeho jednotiek. Mnohí spojenci Ukrajiny sa domnievajú, že Peking Moskve poskytuje podporu.

Čína pritom pravidelne vyzýva na ukončenie bojov na Ukrajine a zároveň vychádza v ústrety západným krajinám, ktoré - podľa Moskvy i Pekingu - vojnu predlžujú tým, že Ukrajine dodávajú zbrane.

Peking sa už dlho snaží prezentovať desaťčlennú ŠOS ako protiváhu mocenských blokov vedených Západom, ako je NATO, a presadzuje posilnenie spolupráce medzi jej členskými krajinami v oblasti politiky, bezpečnosti, obchodu a vedy. (TASR)

Už štyrikrát si myslel, že sa s Ruskom podarí uzavrieť dohodu o mieri na Ukrajine, ale vždy, keď sa zdala blízko, zbúral Putin v Kyjeve nejakú budovu, poznamenal Trump.

Americký prezident, ktorý predtým kritizoval NATO ako zastarané, tiež BBC povedal, že verí v kolektívnu obranu.

"Máme skvelý rozhovor. Poviem: 'To je dobré, myslím si, že sme blízko dohody,' a on potom zbúra budovu v Kyjeve," uviedol Trump k svojej frustrácii z ruského prezidenta.

Na otázku, či Putinovi verí, tak, ako to v minulosti vravel, odpovedal, že nedôveruje takmer nikomu. Keď sa reportér BBC pýtal, ako teda Spojené štáty donútia ruského prezidenta zastaviť krviprelievanie, povedal Trump: "Pracujeme na tom, Gary."

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Zranení boli manželia vo veku 60 a 66 rokov, oznámil šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. V samotnom Záporoží vypukli požiare po nálete ruských dronov, napísal server RBK-Ukrajina.

Terčom ruského útoku sa počas noci stalo aj mesto Šorstka v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny. Zranenia utrpela jedna osoba, informoval gubernátor Oleh Hryhorov. Útok spôsobil škody na zdravotníckom zariadení, bytovkách a rodinných domoch, dodal s tým, že rozsah škôd sa spresňuje.

Hryhorov nespresnil typ zbrane použitej pri ruskom útoku, ale podľa ukrajinských zdrojov Rusi vypálili na mesto rakety S-300 či S-400, napísal server BBC News. Uvedené typy rakiet boli pôvodne určené na zostrelenie lietadiel, ale počas vojny ich Rusko používa aj na ostreľovanie pozemných cieľov.

Počas noci napadli Sumskú oblasť, Záporožie, Mykolajiv a ďalšie miesta aj desiatky ruských dronov.

Ruské úrady podľa BBC tvrdia, že protivzdušná obrana počas noci odrážala útoky ukrajinských dronov pri Voroneži a tiež pri meste Jelec v Lipeckej oblasti. O prípadných škodách či ranených neinformovali. (ČTK)

Akunin (69), vlastným menom Grigorij Čchartišvili, bol obvinený koncom minulého roka pre svoje výroky o podpore Ukrajiny počas telefonického rozhovoru s prokremeľskými prankstermi Vovanom a Lexusom, ktorí sa vydávali za ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Súd uznal Akunina za vinného aj z ospravedlňovania terorizmu v príspevku na Telegrame z februára 2024, v ktorom uviedol, že je „za revolúciu v Rusku“. Podľa autora bolo súdne pojednávanie „fraškou“.

Spisovateľ je dlhodobým hlasným kritikom Kremľa a vojny na Ukrajine. V januári 2024 ho preto Moskva zaradila do registra tzv. zahraničných agentov, ktorý v Rusku používajú na označenie ľudí pokladaných za zradcov alebo nepriateľov štátu. Pod pseudonymom Boris Akunin je Čchartišvili známy najmä pre svoje historické detektívne romány.

Spisovateľ narodený v Gruzínsku žije v exile v Londýne od roku 2014 a v súčasnosti je jedným z najčítanejších ruských autorov. (TASR)

Dodanie systémov v hodnote približne dvoch miliárd eur bude financované Berlínom, posledné technické i finančné detaily sa však ešte musia ujasniť, uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius po schôdzke s americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom vo Washingtone.

Podľa Pistoriusa sa zdá, že detaily, ktoré je potrebné doladiť, sú „riešiteľné pre nás oboch, takže sa rýchlo pustíme do práce“, citovala nemecká agentúra.

Rokovanie nemeckého a amerického ministra obrany vo Washingtone. (zdroj: TASR/AP)

Ukrajina naliehavo potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany, upozornil nemecký minister obrany. Pred niekoľkými týždňami preto Hegsethovi telefonicky navrhol nákup dvoch systémov Patriot od USA zo strany Nemecka, pričom by boli nakúpené Patrioty následne dodané Ukrajine.

V súčasnosti existujú dve možnosti - buď Nemecko nakúpi dva okamžite dostupné systémy z amerických zásob, ktoré budú následne dodané priamo na Ukrajinu, alebo nemecká armáda - Bundeswehr - najprv poskytne Ukrajine dva svoje systémy a neskôr dostane za ne náhradu od USA, píše agentúra DPA.

Nemecko zároveň podľa Pistoriusa plánuje získať od USA presný raketový systém Typhon, ktorý dokáže odpáliť strelu s doletom približne 2000 kilometrov.

„Zjednodušene povedané, ide o pozemné odpaľovacie zariadenia, ktoré dokážu odpaľovať rôzne riadené strely na rôzne vzdialenosti," povedal nemecký minister obrany vo Washingtone reportérom.

Tento zbraňový systém by mohol zasiahnuť aj ciele v Rusku, Pistorius však zdôraznil, že by slúžil výlučne ako odstrašujúci prostriedok. Ako podotkol, nákup ešte nebol dokončený a Nemecko o tieto zbrane doposiaľ len prejavilo záujem. USA teraz skúmajú, či sú ochotné ich dodať.

Hegseth v rozhovore túto žiadosť Berlína privítal, povedal podľa DPA Pistorius.

Ide o prvú návštevu úradujúceho nemeckého ministra obrany od nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa vo funkcii v januári tohto roka. (TASR)