Francúzsko v najbližších dvoch rokoch navyší rozpočet na obranu o miliardy

Rokovať chce o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a o dodávkach zbraní dlhého doletu, povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Zelenskyj vyhlásil, že sa s Trumpom podelil o víziu, koľko amerických striel s plochou dráhou letu Tomahawk potrebuje Ukrajina pre svoje vojnové úsilie proti Rusku, a že obaja v piatok prerokujú ďalšie podrobnosti v tejto záležitosti, napísala agentúra Reuters.

Podrobnosti piatkovej schôdzky prezidentov zatiaľ nie sú známe, poznamenal server Ukrajinská pravda a pripomenul, že Trump a Zelenskyj sa naposledy stretli minulý mesiac, na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. (ČTK)

O očakávanom piatkovom stretnutí Trumpa a Zelenského informoval na X aj washingtonský spravodajca serveru Axios, rovnako s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Okrem toho sa v pondelok objavila informácia, že ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo po Kara-Murzovi pátranie. Dôvod jeho vyhlásenia nebol uvedený. Obaja politici sú v Rusku už dávnejšie zaradení na zoznam tzv. zahraničných agentov za kritiku vojny, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine.

Novinár a historik Kara-Murza bol v roku 2023 odsúdený na 25 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia za vlastizradu a údajné šírenie falošných informácií o ruskej armáde.

Kara-Murza a Jašin boli 1. augusta 2024 prepustení z väzenia v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a niekoľkými západnými krajinami. Kara-Murza odvtedy žije aj s rodinou v zahraničí.

Spravodajský web Meduza informoval, že Kara-Murzovi v lete na ruskom veľvyslanectve vo Washingtone zamietli žiadosť o vydanie cestovného pasu. Ako dôvod uviedli, že ruské úrady mu obmedzili právo vycestovať z územia Ruskej federácie.

Pátranie po Jašinovi vyhlásilo ruské ministerstvo vnútra ešte v decembri 2024, keď bolo proti nemu začaté konanie za neplnenie si povinností „zahraničného agenta“.

Jašin bol v roku 2022 odsúdený na 8,5 roka väzenia za údajné šírenie dezinformácií o ruskej armáde, keď na svojom kanáli na platforme YouTube citoval oficiálne vyhlásenia Moskvy o masakrách civilistov v ukrajinskom meste Buča v prvých týždňoch vojny rozpútanej Ruskom vo februári 2022.

Zákon nariaďuje, že každá fyzická i právnická osoba označená za zahraničného agenta sa k tomuto faktu musí verejne priznať. Médiá musia napríklad pri svojich článkoch uverejňovať vyhlásenie, že boli označené za zahraničných agentov. Podľa kritikov sa Kremeľ takto snaží tieto subjekty diskreditovať. (TASR)

„Na Ukrajine vítame úsilie, ktoré viedlo k dnešnému výsledku na Blízkom východe. Rukojemníci boli prepustení a vojna v Gaze sa končí. Je to skutočne mimoriadna udalosť,“ konštatoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj ocenil odhodlanie amerického prezidenta Trumpa, ktoré podľa neho prispelo k uzavretiu dohody. Zároveň sa poďakoval krajinám a osobnostiam, ktoré podľa neho „majú skutočný vplyv“ a pomohli pri sprostredkovaní mieru.

„Pracujeme na tom, aby aj pre Ukrajinu nastal deň mieru,“ dodal Zelenskyj s tým, že „ruská agresia zostáva posledným globálnym zdrojom destabilizácie“.

„Teror vždy prehráva, keď existuje dostatočne silná globálna jednota. Ďakujem všetkým, ktorí prispievajú k mieru,“ uzavrel Zelenskyj.

Medzičasom sa s výzvou využiť svoj diplomatický vplyv a vyvinúť rovnaký tlak ako na Blízkom východe aj Rusko sa na Trumpa obrátil aj nemecký spolkový kancelár Merz. (TASR)

"Nesmieme sedieť so založenými rukami a predpokladať, že k možnému ruskému útoku dôjde najskôr v roku 2029... Už dnes sme pod paľbou,“ povedal na verejnom parlamentnom vypočúvaní riaditeľ Nemeckej Spolkovej spravodajskej služby Martin Jägerm s tým, že hranice medzi vojnou a mierom sú čoraz nejasnejšie.

„V najlepšom prípade v Európe teraz panuje studený mier, ktorý sa kedykoľvek môže zmeniť na horúcu konfrontáciu. Musíme sa pripraviť na ďalšiu eskaláciu situácie,“ dodal riaditeľ civilnej rozviedky.

Rusko chce podľa Jägera testovať Západ tým, že podkopáva súdržnosť NATO, destabilizuje demokratické štáty v Európe a zastrašuje spoločnosť. Cieľom Moskvy je podľa neho urobiť Európu závislou od Ruska.

DPA pripomína, že Jägerove vyjadrenia v dolnej komore parlamentu prišli v nadväznosti na viacero narušení vzdušného priestoru krajín NATO - neznáme drony pozorovali napríklad nad letiskom v nemeckom Mníchove. Tieto incidenty pripisujú západné štáty Rusku, hoci ono svoju účasť na nich popiera. (TASR)

Vyjadrenie úradu ukrajinského prezidenta prichádza v čase, keď Rusko zintenzívňuje svoje útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine a Washington zvažuje dodanie rakiet s dlhým doletom pre Kyjev.

Vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia, medzi ktorými je aj premiérka Svyrydenková, budú v USA diskutovať o „posilnení našej protivzdušnej obrany a útočných schopnostiach“, ako aj o „zvýšení (energetickej) odolnosti pred zimou,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Zelenskyj pritom len v nedeľu opäť telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. (TASR)

„Zatiaľ neexistujú žiadne jasné dohody o telefonickom rozhovore. Existuje veľa príležitostí na rýchle zorganizovanie takejto konverzácie, ak by to bolo potrebné,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Bývalý prezident Dmitrij Medvedev, teraz podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, povedal, že ak by sa Spojené štáty rozhodli dodať Ukrajine rakety Tomahawk, mohlo by sa to priamo vypomstiť Trumpovi.

„Dodávka týchto rakiet by mohla skončiť zle pre všetkých. A predovšetkým pre samotného Trumpa,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti. (SITA)