Lavrov a Wang I rokovali v Pekingu

Podľa Steinmeiera je potrebné otvoriť diskusiu o návrate brannej povinnosti vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä v súvislosti ruskou agresiou na Ukrajine a postojom súčasnej administratívy USA k transatlantickým vzťahom.

„Som za povinnú vojenskú službu,“ zdôraznil prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF, ktorý by mali odvysielať v nedeľu večer.

Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušilo ju v roku 2011, keď ukončilo odvody brancov a zatvorilo odvodové úrady, ktoré ich registrácie spracúvali. Branná povinnosť však pre prípad núdze dodnes zostala zakotvená v nemeckej ústave.

Minister obrany Boris Pistorius podľa prezidenta správne pracuje na tom, aby služba v ozbrojených silách (Bundeswehre) bola atraktívnejšia. Nie je však podľa neho jasné, či to bude stačiť. „Aj preto potrebujeme diskusiu o brannej povinnosti, hoci sa nedá zaviesť zo dňa na deň,“ poznamenal Steinmeier.

Vláda kancelára Friedricha Merza sa v koaličnej dohode zaviazala podporovať dobrovoľnú vojenskú službu, pripomenula DPA. (TASR)

Na sociálnej sieti X napísal, že Moskva na Ukrajinu v priebehu tohto týždňa vyslala najmenej 1800 dronov, viac ako 1200 kĺzavých bômb a 83 rakiet-

„Rusi zintenzívňujú teror proti mestám a obciam, aby čoraz viac zastrašovali našich ľudí,“ vyhlásil Zelenskyj. „Napriek plánom Moskvy však naše sily protivzdušnej obrany dosahujú dobré výsledky. Zvlášť dobre si počínajú stíhacie drony, ktoré za uplynulý týždeň zostrelili stovky rusko-iránskych Šáhidov.“

Zelenskyj v príspevku ozrejmil, že tento týždeň absolvoval viacero stretnutí so svojimi západnými partnermi, s ktorými diskutoval o ďalšom vývoji stíhacích dronov. „Dúfame v realizáciu všetkých dohôd, ktoré posilnia našu obranu. Spoliehame sa na rázne rozhodnutia Spojených štátov, Európy, skupiny G7 a všetkých našich partnerov,“ dodal.

Rusko v uplynulých dňoch zintenzívnilo vzdušné údery na ciele naprieč Ukrajinou. V stredu podniklo najväčší útok od začiatku celoplošnej invázie a na Ukrajinu vypustilo viac ako 700 bezpilotných lietadiel.

„Vzhľadom na mimoriadne blízke vzťahy medzi našimi krajinami som ho požiadal, aby Slovensko prehodnotilo svoj postoj k 18. sankčnému balíku a prispelo k zachovaniu jednoty a odhodlania, s ktorými demokratický svet čelí ruskej agresii,“ napísal Fiala.

Český premiér v liste podľa správy stanice ČT24 ďalej uviedol, že pri videokonferencii s predstaviteľmi západných krajín či medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme tento týždeň bolo jasne vidieť, že Slovensko sa blokovaním sankčného balíka dostáva do stále väčšej izolácie.

Poukázal na to, že Slovensko je pre Česko najbližším partnerom v regióne a vyjadril nádej, že slovenská vláda „zohľadní zodpovednosť voči spoločným európskym hodnotám slobody, bezpečnosti a solidarity“.

„Nielen kvôli ukrajinským civilistom, ktorí čelia stále silnejšiemu bombardovaniu zo strany Ruska. Máme spoločnú históriu a tiež spoločnú bolestnú skúsenosť s agresívnou politikou Moskvy a s okupáciou nariadenou kremeľským režimom. Máme predsa spoločný záujem zabezpečiť bezpečnosť našich krajín a našich občanov. Spolupráca štátov v rámci EÚ a NATO je na to základnou podmienkou,“ poznamenal.

Rozhodnutie Slovenska vetovať nový sankčný balík kritizoval litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, predtým aj nemecký kancelár Friedrich Merz. (TASR)

Rutte by mal pricestovať na dvojdňovú návštevu v pondelok a v pláne má aj rokovania s tamojším ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ministrom obrany Peteom Hegsethom.

Tlačové vyhlásenie NATO neuvádza konkrétny dôvod návštevy. Trump v nedávnom rozhovore pre NBC News však vyhlásil, že Spojené štáty budú dodávať zbrane Ukrajine prostredníctvom Severoatlantickej aliancie. Zároveň avizoval, že má v pláne v pondelok urobiť „zásadné vyhlásenie“ voči Rusku.

Trumpova administratíva doteraz posielala na Ukrajinu iba zbrane schválené bývalým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý bol podľa Reuters oddaným podporovateľom Kyjeva. (TASR)

Uviedol to jeho prezidentský úrad.

Obranné úsilie sa musí vynaložiť tvárou v tvár rastúcim hrozbám a rozpadajúcemu sa svetovému poriadku, uviedli predstavitelia Elyzejského paláca pred prezidentovým prejavom k ozbrojeným silám o 19:00, ktorý sa tradične koná v predvečer francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily. Napriek ťažkej rozpočtovej situácii Francúzska budú prezidentove oznámenia dôležité, uviedli.

Francúzski vojenskí a bezpečnostní predstavitelia varovali pred globálnymi hrozbami, ktoré na Francúzsko doliehajú. Náčelník generálneho štábu obrany Thierry Burkhard v piatok povedal, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu pre Európu, a že poradie európskych krajín v zajtrajšom svete sa rozhoduje na Ukrajine, ktorú Rusko napadlo v roku 2022.

"Rusko v súčasnosti považuje Francúzsko za svojho hlavného protivníka v Európe." povedal Burkhard. Varoval tiež pred dôsledkami zníženého záväzku USA voči Európe, spolu s kybernetickými hrozbami, dezinformačnými kampaňami a rizikom teroristických útokov.

Francúzsky rozpočet na obranu sa od nástupu Macrona k moci prudko zvýšil, z 32,2 miliardy eur v roku 2017 na súčasných 50,5 miliardy a predpokladá sa, že v roku 2030 dosiahne 67 miliárd eur. (SITA)

Jednotky Moskvy napredujú smerom k susednej Dnepropetrovskej oblasti. 

Ofenzíva Moskvy na Ukrajine trvá už viac ako tri roky, pričom útoky sa za uplynulú dobu zintenzívnili a rokovania o prímerí pod vedením USA zatiaľ nepriniesli zastavenie bojov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky dobyli dedinu Myrne, pričom použili jej sovietsky názov „Karl Marx“. Obec leží pri hranici Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ministerstvo tvrdí, že jednotky postúpili „hlbšie do obranného pásma nepriateľa“, aby mohli zabrať dedinu. Myrne je jednou z dvoch obcí, ktoré sa Moskve podarilo získať v nedeľu. Druhou dedinou je Mykolajivka.

AFP pripomína, že Rusko už celé mesiace odmieta dohodu o prímerí vo vojne na Ukrajine, ktorú navrhli Washington spolu s Kyjevom. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí ju označilo za „spolitizovanú očierňujúcu kampaň“.

„Možno len hádať, kto si objednal uverejnenie tejto správy, ale jedna z najnovších správ (od Axiosu) - Putin nalieha na Irán, aby uzavrel s USA dohodu o nulovom obohacovaní uránu - je zrejme ďalšou spolitizovanou očierňujúcou kampaňou, ktorej cieľom je eskalovať napätie v súvislosti s iránskym jadrovým programom,“ uviedlo ministerstvo.

Portál Axios v sobotu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Putin povedal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a iránskym predstaviteľom, že podporuje jadrovú dohodu, ktorá by Teheránu zakazovala pokračovať v obohacovaní uránu. Kremeľ podľa zdrojov o svojom postoji informoval aj izraelskú vládu.

Axios v správe pripomenul, že Rusko bolo dlhé roky hlavným diplomatickým podporovateľom Iránu v otázke jeho jadrového programu, no po 12 dní trvajúcom konflikte medzi Izraelom a Iránom mal Putin zaujať tvrdší postoj.

Trump dal jasne najavo, že chce novú jadrovú dohodu s Teheránom. Ak sa rokovania uskutočnia v najbližších týždňoch, jednou z kľúčových požiadaviek USA bude zákaz obohacovania uránu na iránskom území, tvrdia zdroje. Teherán však dlhodobo trvá na tom, že v obohacovaní bude pokračovať. (TASR)