Eximbanka sa bude podieľať na obnove a rekonštrukcii Ukrajiny

Bývalý český premiér v rozhovore pre agentúru Reuters zároveň uviedol, že nové obranné ciele NATO sú privysoké.

Česko v roku 2024 spustilo iniciatívu pre Ukrajinu s cieľom pomôcť vyplniť medzeru v zásobách Kyjeva po začatí ruskej invázie v roku 2022, pričom na ňu prispievajú aj viaceré ďalšie krajiny. Program Kyjevu vlani poskytol 1,5 milióna nábojov a dodávky pokračujú aj v tomto roku.

Zelenskyj počas májovej návštevy Prahy označil program za efektívny.

Predseda ANO však dlhodobo kritizuje muničnú iniciatívu a označuje ju za prínos pre obchodníkov so zbraňami, ktorí majú vysoké marže bez náležitej transparentnosti. Babiš pre Reuters povedal, že táto iniciatíva je „predražená“ a „prehnitá“ a že ak bude súčasťou novej vlády, tak sa ukončí. Podotkol, že projekt by mohlo prevziať NATO.

Babiš tiež uviedol, že by prehodnotil českú zmluvu na nákup 24 stíhačiek F-35, pretože je podľa jeho slov pridrahá.

Bývalý český premiér okrem toho povedal, že dohoda NATO o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu do roku 2035 nie je realistická.

„Keby som bol na summite NATO ja a Donald Trump by rozprával o piatich percentách, tak jednoducho poviem, že... musíme udržať sociálny mier,“ skonštatoval Babiš.

„A ak povie, že mám skočiť z piateho poschodia, tak neskočím, pretože som sa vždy správal ako suverénny premiér,“ vyhlásil. Politik upresnil, že splní predošlý cieľ, ktorým boli dve percentá, no nezaviazal sa k naplneniu nového. (TASR)

Trump podľa Financial Times v súkromnom telefonáte so Zelenským podporil Kyjev v jeho leteckých útokoch hlboko na ruskom území a pýtal sa, či by Ukrajinci dokázali zasiahnuť Moskvu, ak by im Spojené štáty poskytli zbrane dlhého doletu.

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

„Nie, nemal by cieliť na Moskvu,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, či by mal Zelenskyj inštruovať armádu, aby zaútočila na ruské hlavné mesto. Záporne odpovedal i na nadväzujúcu otázku, či pošle Ukrajine zbrane dlhého doletu. „Nie som na nikoho strane. Som na strane ľudstva, pretože chcem skoncovať so zabíjaním,“ zhrnul Trump.

Denník Financial Times sa vo svojej správe odvoláva na dva anonymné zdroje oboznámené s telefonátom zo 4. júla. Z ich vyjadrení vyplýva, že Trump so Zelenským rokovali aj o novej dodávke amerických taktických rakiet dlhého doletu ATACMS.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo vyhlásení informácie denníka spochybnila a uviedla, že médium je „notoricky známe vytrhávaním slov z kontextu s cieľom získať kliknutia“. „Prezident Trump len položil otázku, nevyzýval na ďalšie zabíjanie,“ napísala.

Podobnú správu o priebehu telefonátu priniesol aj denník The Washington Post. Podľa jeho informácií sa Trump so Zelenským zhováral o útoku na Moskvu a Petrohrad a zvažoval pritom Ukrajincom poskytnúť riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku. (TASR)

Blok ich viní zo snáh destabilizovať Moldavsko pred septembrovými parlamentnými voľbami, informuje TASR podľa tlačového vyhlásenia Rady EÚ a správy agentúry AFP.

Ministri zahraničných vecí a zástupcovia krajín EÚ prijali rozhodnutie na zasadnutí v Bruseli. Opatrenia zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz cestovania.

Cieľom reštrikcií sú osoby s väzbami na prokremeľského podnikateľa a politika Ilana Šora, ktorý je na sankčnom zozname EÚ už od apríla 2023.

Únia zaradila na zoznam aj spoločnosť A7 s prepojeniami na Rusko. Podľa EÚ sa podieľala na pokusoch ovplyvniť minuloročné prezidentské voľby v Moldavsku a referendum o ústavnom zakotvení vstupu krajiny do Únie.

„Moldavsko sa teraz pripravuje na veľmi dôležité voľby, parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia na jeseň,... a budú hlavným cieľom hybridnej vojny Moskvy,“ uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Doplnila, že EÚ poskytne Moldavsku ďalšiu podporu na boj proti hybridným hrozbám.

Rusko sa podľa eurobloku snaží zasahovať do vnútorných záležitostí Moldavska odvtedy, čo sa krajina po voľbách v roku 2020 a nástupe prezidentky Maie Sanduovej vydala na proeurópsky kurz, poznamenala AFP.

Členské krajiny dvadsaťsedmičky v utorok rozhodli aj o uvalení sankcií na päť osôb údajne zodpovedných za závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv a za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Rusku.

Ďalšie opatrenia sa týkajú ôsmich ľudí a jedného subjektu v Iráne, ako aj troch osôb, ktoré sa údajne zapojili do trestnej činnosti a násilia gangov na Haiti, uviedla Rada EÚ v tlačových vyhláseniach. (TASR)

Informovala o tom agentúra ANSA.

„Stretnutie s Rubiom bolo veľmi pozitívne. Máme rovnaký názor v kľúčových medzinárodných otázkach. Podporujeme tiež snahu Spojených štátov dosiahnuť mier na Ukrajine... V otázke Blízkeho východu sme sa takisto zhodli na prímerí v Gaze (a) na pomoci civilnému obyvateľstvu. Rovnakú víziu máme spoločnú aj v súvislosti so situáciou v Indo-Pacifiku,“ vyhlásil Tajani po stretnutí s Rubiom.

Taliansky minister na platforme X šéfovi americkej diplomacie za návštevu poďakoval a zdôraznil dôležitosť vzájomných vzťahov medzi Washingtonom a Rímom.

„Vzťahy medzi Talianskom a Spojenými štátmi sú základom transatlantického spojenectva. V súlade s našimi spoločnými hodnotami sa usilujeme o mier a stabilitu v prípade veľkých kríz,“ uviedol Tajani.

Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová v oficiálnom vyhlásení doplnila, že Tajani s Rubiom diskutovali aj o Číne a Latinskej Amerike. Ministri „zhodnotili prímerie medzi Izraelom a Iránom a hovorili o ďalších krokoch na zabezpečenie, že Iránu sa nikdy nepodarí vyrobiť alebo získať jadrovú zbraň", dodala Bruceová.

Nový plán, ako by sa Spojené štáty mohli podieľať na dodávkach zbraní Kyjevu, predstavil prezident USA Donald Trump.

Fiala v utorok pre server Publico.cz povedal, že Česko sa sústredí na iné cesty pomoci, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Trump podotkol, že zbrane pre Ukrajinu zaplatia európske štáty. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu. Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia.

Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada.

Česko sa podľa Fialu nezapojí. „Česká republika sa sústredí na iné projekty a cesty, ako Ukrajine pomôcť, napríklad prostredníctvom muničnej iniciatívy. Preto v tejto chvíli neuvažujeme o tom, že by sme sa pripojili k tomuto projektu,“ citoval českého premiéra server Publico.

Niekoľko európskych krajín vyhlásilo, že je ochotných americké zbrane pre Ukrajinu nakúpiť. Zdôraznili však, že je ešte potrebné doladiť podmienky dohody. Európski ministri tiež uviedli, že budú musieť preskúmať možnosti, ako nové zbrane zaplatiť. (TASR)

Uviedol to poslanec Jaroslav Železňak a následne prezident Zelenskyj na sociálnych sieťach oznámil, že príslušnú normu podpísal.

K zodpovednosti by mal byť podľa iniciátorov dohody pohnaný Putin aj ďalší ruskí lídri.

"Vďaka tribunálu a spolupráci s krajinami sveta a medzinárodnými organizáciami budeme schopní zabezpečiť skutočnú nevyhnutnosť trestu pre Rusko za vojnu proti Ukrajine," napísal Zelenskyj.

Rada Európy dohliada na dodržiavanie ľudských práv na kontinente a združuje 46 členských krajín vrátane Ukrajiny. Na konci júna Zelenskyj podpísal s Radou Európy dohodu o vytvorení osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. Zločin agresie sa zvyčajne definuje ako použitie ozbrojenej sily proti inému štátu v rozpore s Chartou OSN.

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc na Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale ICC nemôže v prípade Ukrajiny vyšetrovať zločin agresie z dôvodu obmedzenia jurisdikcie, uviedla vo vyhlásení Rada Európy. Osobitný tribunál túto medzeru podľa nej zaplní.

Vojna na Ukrajine, ktorú v roku 2022 rozpútalo Rusko vojenskou inváziou, už si podľa rôznych odhadov vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa Kyjeva a Západu dopustili radu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Na Putina v roku 2023 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač kvôli zavlečeniu ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Informuje o tom agentúra ANSA.

„Na ruskej strane naďalej nevidíme žiadny pokrok: Rusko pokračuje v čoraz brutálnejších útokoch na civilné obyvateľstvo, čo dokazuje, ako málo je Moskva odhodlaná budovať mier, o ktorý sa všetci usilujeme,“ uviedla predsedníčka talianskej vlády po stretnutí s rakúskym spolkovým kancelárom Christianom Stockerom v Ríme.

Trump vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Po boku generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho tiež potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva.

Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia.

Niekoľko európskych krajín v utorok vyhlásilo, že sú ochotné nakúpiť americké zbrane pre Ukrajinu v rámci tohto plánu. Zdôraznili však, že je ešte potrebné doladiť podmienky dohody. (TASR)